
Ak sa zamestnanec ocitne v situácii, že je práceneschopný (PN) v priebehu dvoch rokov, otázka dovolenky sa stáva relevantnou. Práceneschopnosť, či už z dôvodu choroby alebo úrazu, je komplikáciou pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Hoci zamestnanec počas PN nepríde o všetok príjem, je dôležité vedieť, ako táto situácia ovplyvňuje nárok na dovolenku.
Práceneschopnosť zamestnanca potvrdzuje ošetrujúci lekár, ktorý vystaví elektronickú práceneschopnosť (ePN) v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto ePN plne nahrádza pôvodné papierové potvrdenie. ePN sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne, kde ju môže zamestnávateľ nájsť.
Počas PN má zamestnanec nárok na:
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Podľa zákona, niektoré skupiny zamestnancov nemajú nárok na náhradu príjmu pri PN a na nemocenské. Ide napríklad o študentov pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku
Náhradu príjmu počas prvých 10 dní PN poskytuje zamestnávateľ. Celková suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Od 11. dňa PN má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku od Sociálnej poisťovne, ktorá predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktorú zamestnanec oznámil Sociálnej poisťovni.
Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období, delený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Existuje aj maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Elektronická práceneschopnosť je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN nahrádza papierové potvrdenia o PN a automaticky sa doručuje Sociálnej poisťovni, ktorá informuje zamestnanca a zamestnávateľa.
Zamestnanec by mal kontaktovať zamestnávateľa o vystavení ePN a dodržiavať liečebný režim. Zamestnávateľ sleduje ePN svojich zamestnancov prostredníctvom mzdového softvéru a oznamuje Sociálnej poisťovni potrebné údaje, ak predpokladá, že PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní.
Dlhšie trvajúca PN, ktorá presahuje jeden alebo dokonca dva roky, môže mať vplyv na nárok zamestnanca na dovolenku. Zákonník práce upravuje situácie, kedy zamestnanec nemôže čerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci, ako je napríklad práve PN.
Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení
V prípade, že zamestnanec nemôže vyčerpať svoju dovolenku v kalendárnom roku z dôvodu PN, zamestnávateľ mu ju môže krátiť. Dôležité je rozlišovať medzi:
Zamestnávateľ môže krátiť len dodatkovú dovolenku, nie zákonnú. Ak zamestnanec nepracoval pre PN celý rok, zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku za každých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.
Ak má zamestnanec nárok na 25 dní dovolenky ročne a bol PN celý rok (napríklad 220 pracovných dní), zamestnávateľ mu môže krátiť dovolenku o dve dvanástiny, teda približne o 4 dni (25/12 * 2 = 4.16).
Obdobie materskej a rodičovskej dovolenky má špecifické pravidlá pre nárok na dovolenku. Za obdobie rodičovskej dovolenky zamestnancovi nevzniká nárok na dovolenku. Avšak, za obdobie materskej dovolenky nárok na dovolenku vzniká.
Pri návrate do zamestnania po rodičovskej dovolenke je dôležité zistiť, na koľko dní dovolenky má zamestnanec nárok. Ak zamestnanec nastúpi do práce napríklad v priebehu roka, nárok na dovolenku sa určí pomernou časťou z celoročného nároku.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o krátení dôchodku
Dôležitá je otvorená komunikácia so zamestnávateľom. Je potrebné informovať zamestnávateľa o predpokladanej dĺžke PN a dohodnúť sa na ďalšom postupe ohľadom dovolenky.
V prípade nejasností alebo komplikácií je vhodné konzultovať situáciu s právnikom alebo odborníkom na pracovné právo. Títo odborníci môžu poskytnúť presné informácie a poradiť, ako postupovať v konkrétnej situácii.
Od decembra 2025 sa zvýšilo stravné pri domácich pracovných cestách vo všetkých troch časových pásmach. Pri cestách trvajúcich od piatich do 12 hodín ide o nárast z pôvodných 8,80 eura na 9,30 eura. Dlhšie pracovné cesty budú od decembra ešte o niečo drahšie. Pri cestách v trvaní od 12 do 18 hodín stúplo stravné zo sumy 13,10 eura na 13,80 eura. Najvyššia sadzba, ktorá sa uplatňuje pri cestách nad 18 hodín, vzrástla zo sumy 19,50 eura na 20,60 eura.
Zvýšenie odráža aktuálne ekonomické podmienky a rast nákladov na stravovanie. Podľa zákona musí predstavovať aspoň 75 percent zo stravného pri pracovnej ceste trvajúcej päť až 12 hodín. Keďže od decembra je táto suma 9,30 eura, minimálna hodnota gastrolístka sa zvýši z pôvodných 6,60 eura na 6,98 eura.