
Tento článok sa zameriava na problematiku krátenia predčasného dôchodku o 0,25, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto tému. Obsahuje informácie o nároku na náhradu príjmu pri práceneschopnosti, materské dávky, výpočet denného vymeriavacieho základu a ďalšie aspekty, ktoré s tým súvisia.
Zamestnávateľ je povinný poskytovať náhradu príjmu zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní trvania práceneschopnosti (PN) alebo počas nariadeného karanténneho opatrenia. Podmienkou nároku na túto náhradu je, že zamestnanec nemá za toto obdobie príjem za prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie.
Výška nemocenského v prvých troch dňoch trvania PN je 25% denného vymeriavacieho základu (DVZ). Od štvrtého dňa je to 55% DVZ. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni.
Pre určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. To sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia poistenia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
Maximálny DVZ v roku 2017 bol 58,0603 EUR. Ak poistenie trvá minimálne od 1. januára, rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok. Ak poistenie vzniklo po 1. januári, zohľadňuje sa počet dní, za ktoré sa platilo poistné v rozhodujúcom období. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ, alebo PN vznikla v deň vzniku právneho vzťahu, DVZ je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v mesiaci, kedy PN vznikla.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného starobného dôchodku
Pravdepodobný DVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac 1/30 z minimálneho základu.
Nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je v deň pôrodu nemocensky poistená alebo v ochrannej lehote. Podmienkou nároku na materské je získanie 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní. Ak poistenec bol nemocensky poistený menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov. Ochranná lehota nevzniká pri prerušení poistenia.
Materské sa vypláca od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. týždňa pred týmto dňom. Ak sa materské pred pôrodom vyplácalo kratšie ako 6 týždňov z iného dôvodu ako, že pôrod nastal skôr, nárok na materské je len do konca 28. týždňa od pôrodu, pri osamelej do konca 31. týždňa od pôrodu, pri viac detoch do konca 37. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 34., 37. resp. 43. týždňa. Ak dieťa zomrelo v období nároku na materské, nárok na materské je do konca 2. týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najneskôr do konca 34.,37.,43. týždňa.
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa o dieťa, má nárok na materské odo dňa prevzatia do starostlivosti. Podmienkou je 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti.
Podmienkou nároku na ľubovoľnú nemocenskú dávku okrem vyrovnávacej dávky u zamestnanca je, že zamestnanec nemôže mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa sleduje len v právnom vzťahu, z ktorého zamestnanec žiada o nemocenskú dávku.
Prečítajte si tiež: Krátenie predčasného dôchodku: Richterov vzorec
Zamestnávateľ je povinný oznamovať Sociálnej poisťovni začiatok a koniec PN a OČR do 3 dní po 10-tom dni trvania PN. V RL-prerušenie uvedie zamestnávateľ dôvod 8 - prerušenie odo dňa nasledujúceho po 52. týždni. Začiatok a koniec PN a OČR sa uvádza v hromadnom oznámení kódom 1O. Termín na oznámenie je do konca nasledujúceho mesiaca.
Od 1. septembra 2012 vstúpila do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá priniesla zmeny pre sporiteľov v II. pilieri. Zmeny sa týkajú platenia poistného a spôsobu určenia sumy starobného a predčasného starobného dôchodku.
Sadzba poistného na starobné poistenie sa pre sporiteľov v II. pilieri zvýšila. Zároveň sa zmenil spôsob určenia sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ v II. pilieri.
Každému zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študenta je zamestnávateľ povinný poskytnúť výplatnú pásku. Výplatná páska sa zvyčajne delí na hlavičku, telo a pätu.
Telo výplatnej pásky obsahuje všetky údaje, ktoré sa týkajú výpočtu mzdy zamestnanca pre daný mesiac. Patrí sem základný mesačný plat, osobné ohodnotenie, príplatky, prémie, bonusy, odmeny a iné príspevky.
Prečítajte si tiež: Zmeny v sociálnom poistení