Postúpenie pohľadávok banky: Podmienky a aspekty

V kontexte financovania podnikateľských projektov zohráva dôležitú úlohu zabezpečenie úveru, často prostredníctvom záložného práva na aktíva dlžníka. Tieto aktíva môžu zahŕňať nehnuteľnosti, ale aj rôzne pohľadávky, ako napríklad pohľadávky z nájomných zmlúv a bankových účtov. V praxi sa pri záložnom práve na pohľadávky často vynára otázka, či je zriadenie záložného práva možné aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. V prípade pohľadávok vedených na účtoch je dlžníkom banka, pričom všeobecné obchodné podmienky (VOP) niektorých bánk obsahujú ustanovenia, ktoré postúpenie pohľadávok z účtov vylučujú alebo ho podmieňujú súhlasom banky.

Právny rámec záložného práva a postúpenia pohľadávok

Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (OZ), predmetom záložného práva môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Z toho vyplýva, že predmetom záložného práva nemôže byť právo, ktorého prevod alebo postúpenie vylučuje Občiansky zákonník (napr. § 844 OZ) alebo iný zákon. Rovnako nemôže byť zálohom právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva).

Nepostupiteľné pohľadávky sú ďalej vymedzené v § 525 OZ. Podľa § 525 ods. 1 OZ, nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

Osobitná situácia pri pohľadávkach, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom

Osobitná situácia nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takéto pohľadávky za neplatné a záložné právo odmietajú uznať.

Argumenty v prospech možnosti zriadenia záložného práva

Existuje niekoľko argumentov, ktoré hovoria proti takejto interpretácii a podporujú možnosť zriadenia záložného práva aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom:

Prečítajte si tiež: Dôležité rady ohľadom postúpenia pohľadávok

1. Ochrana záložného veriteľa

Ochrana záložného veriteľa vychádza z § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Takéto dohody nie sú neplatné, zákon im však nepriznáva účinky voči tretím osobám (čím samozrejme nie sú dotknuté záväzkovoprávne následky porušenia povinnosti nezriadiť záložné právo zo strany záložcu voči tretej osobe, s ktorou záložca takúto dohodu uzatvoril).

Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu (alebo dohodu akéhokoľvek iného veriteľa s dlžníkom o nepostupiteľnosti pohľadávky) z hľadiska gramatického výkladu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ. V uvedenom prípade totiž obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale „len“ dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ. Možno tvrdiť, že záložná zmluva je neplatná, lebo predmet záložného práva s ohľadom na § 525 ods. 2 OZ nie je prevoditeľný a preto podľa § 151d ods. 1 OZ nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Neplatnosť záložnej zmluvy teda nie je spôsobená dohodou medzi bankou a majiteľom účtu, ale neprevoditeľnosťou pohľadávky a teda nespôsobilosťou tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva.

Účelom § 151d ods. 6 OZ je primárne chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť“. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria. Záložný veriteľ však zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa, ktorú mu zabezpečuje § 151d ods. 6 OZ, by v súvislosti so záložným právom na pohľadávky strácala akýkoľvek obsah.

2. Lex specialis

Druhý argument v prospech možnosti zriadiť záložné právo aj na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom, je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Zákaz zriadenia záložného práva v nej síce nie je výslovne ustanovený, ale v spojení s § 525 ods. 2 OZ by mohla spôsobiť „nezaložiteľnosť“ danej pohľadávky. Účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 151d ods. 6 OZ.

V praxi to znamená, že dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky možno považovať za platnú dohodu v zmysle § 525 ods. 2 OZ. V spojení s citovaným ustanovením táto dohoda spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o postúpení týchto pohľadávok. Vo vzťahu k záložnej zmluve na uvedené pohľadávky z účtu sú však účinky tejto dohody obmedzené „ochranným“ ustanovením § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

3. Problematika zálohov nadobúdaných v budúcnosti

Tretí argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Predstavme si, že záložný veriteľ a záložca zriadia záložné právo na pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti (napr. na pohľadávky záložcu voči banke z účtov, ktoré ešte nie sú otvorené alebo na pohľadávky z nájomných zmlúv k budove, ktorá ešte nie je postavená). Právna úprava zriadenie takéhoto záložného práva výslovne pripúšťa. Záložné právo by v takom prípade malo vzniknúť v čase nadobudnutia pohľadávky (§ 151f ods. 2 OZ).

Ak by však pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká (v našom prípade pri uzatváraní zmluvy o účte), došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva. Táto úvaha by mohla viesť k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva.

Ak by záložca mohol dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, mal by možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Toto by bolo v rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

Ďalšie aspekty postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky a zákon o bankách

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ.

Najvyšší súd SR sa zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie (oprávnenosti) nebankového subjektu (postupníka) vymáhať pohľadávku, ktorú získal od banky (postupcu) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Kľúčovou otázkou bola interpretácia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môže banka postúpiť pohľadávku.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Veľký senát potvrdil prevládajúci právny názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 1. Ak banka nepreukáže zaslanie tejto osobitnej výzvy, postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom o bankách, a teda ide o absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Zákaz postúpenia pohľadávky

Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Účtovné a daňové aspekty postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky je z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, sa zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.

V zmysle § 10 ods. 2 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty sa postúpenie pohľadávky nepovažuje za dodanie služby. Postúpením pohľadávky daňová povinnosť nevzniká. Postúpenie pohľadávky je účtovným prípadom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Postúpením pohľadávky dochádza v účtovnej jednotke k pohybu majetku, a to k úbytku určitej pohľadávky (voči pôvodnému veriteľovi) a zároveň k prírastku inej pohľadávky (voči postupníkovi).

tags: #postupenie #pohľadávok #banky #podmienky