
Diskusný príspevok je dôležitou súčasťou rečníckeho štýlu a efektívnym nástrojom na vyjadrenie vlastného názoru v diskusii. Je to hybridný žáner, ktorý v sebe spája prvky rečníckeho a náučného štýlu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako písať stručný, vecný a presvedčivý diskusný príspevok.
Diskusný príspevok je prejav, ktorý vyjadruje osobný názor účastníka diskusie. Diskusný príspevok patrí do rečníckeho štýlu a musí byť stručný a vecný. Môže sa zamerať na riešenie problému ako celku alebo len jeho časti. Dôležité je, že môže byť pripravený vopred, ale aj spontánny, teda nepripravený. Súhrn všetkých diskusných príspevkov tvorí diskusiu. Diskusia prebieha v menšej skupine ľudí, kde si vymieňajú názory a hodnotia prednesené myšlienky počas porád, seminárov, konferencií, schôdzí alebo v parlamente.
Existujú rôzne druhy diskusií, z ktorých najčastejšie sú:
Diskusný príspevok má svoju vnútornú a vonkajšiu formu.
Vonkajšia forma diskusného príspevku je štruktúrovaná do niekoľkých bodov.
Prečítajte si tiež: Sociálna práca a týrané ženy
Vnútorná forma diskusného príspevku sa skladá z obsahu a štýlu.
Obsah diskusného príspevku by mal mať nasledujúce prvky:
Štýl diskusného príspevku by mal obsahovať:
Celkový dojem z diskusného príspevku by mal byť pozitívny a presvedčivý.
V úvode diskusného príspevku je dôležité nadviazať na tému alebo predchádzajúceho diskutujúceho. Ak nenadväzujete na predchádzajúci príspevok, mali by ste v úvode povedať, o čom budete hovoriť, o akom probléme a prečo ste sa rozhodli zapojiť do diskusie. Napríklad: "Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o…".
Prečítajte si tiež: Krátky Týždeň a PN: Čo potrebujete vedieť
V jadre príspevku je dôležité stručne opísať problém, uvažovať, vysvetľovať, hovoriť za seba a prezentovať svoje názory. Snažte sa vyprovokovať poslucháčov, aby sa zamýšľali a neboli ľahostajní. Podstatnou časťou by malo byť vaše osobné vyjadrenie a vysvetlenie vášho názoru.
Na záver diskusného príspevku by ste mali zopakovať oslovenie, zdôrazniť význam navrhovaných aktivít alebo riešení a vyzvať k akcii. Poďakovanie za slovo je vhodné uviesť ako osobitný odsek.
„Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“ (A. Einstein)
Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného.
Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú?
Prečítajte si tiež: Flexibilita pracovného úväzku
Myslím si, že to tak nie je a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca.
V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „Hoď kameňom, kto si bez viny!“ Má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca?
Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom,“ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!
Ďakujem za pozornosť!