
Tento článok sa zaoberá problematikou krivej výpovede, premlčaním a podmienkami s nimi spojenými v kontexte slovenského práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po odborníkov z praxe.
Krivá výpoveď a krivá prísaha sú trestné činy, pri ktorých svedok v trestnom konaní uvedie nepravdu alebo zamlčí podstatné okolnosti. Napriek zákonnej povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať, v praxi sa možno stretnúť s jedincami, ktorí v postavení svedka túto povinnosť porušujú, teda o okolnostiach súvisiacich s trestným činom uvádzajú nepravdu, resp. na nežiaduci stav - podávanie nepravdivých svedeckých výpovedí, resp.
Objektívna stránka spočíva v aktívnom konaní páchateľa (uvedenie nepravdy) alebo v pasívnom konaní (zamlčanie okolností), pričom musí ísť o okolnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Súdna prax za okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, považuje také, ktoré konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Okolnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, a ktoré treba dokazovať, sú uvedené v ustanovení § 119 ods.
V danom prípade ide o subjekt špeciálny, teda páchateľom tohto trestného činu môže byť iba svedok. Pojem svedok nie je v Trestnom poriadku definovaný. Páchateľom tohto trestného činu nemôže byť osoba, ktorá spáchala iný trestný čin a o tomto trestnom čine vypovedá v pozícii svedka (napr. v čase pred začatím trestného stíhania alebo po začatí trestného stíhania, ak nebolo doposiaľ vznesené obvinenie). Trestné stíhanie takejto osoby za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného zákona, hoci v čase výpovede nebol obvineným vo veci, by odporovalo ustanoveniu § 121 ods.
Na spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia, teda páchateľ chcel svojim konaní (uvedenie nepravdy alebo zamlčanie podstatných okolností) porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (riadne zistenie skutkového stavu v konaní), resp.
Prečítajte si tiež: Právne Aspekty Krivej Výpovede
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že skončenie iného trestného konania, v ktorej osoba vystupovala ako svedok, nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Trestný zákon jasne hovorí, že trestného činu podľa ustanovenia § 346 ods. Trestným konaním sa v zmysle ustanovenia § 10 ods. 15 Trestného poriadku rozumie konanie podľa Trestného poriadku.
Za podanie krivej výpovede páchateľovi hrozí trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov (v základnej skutkovej podstate). Je pritom bežné, že trestné stíhanie, najmä závažných trestných činov, prebieha niekoľko rokov (aj viac ako 5 rokov). Orgány činné v trestnom konaní teda musia samostatne vyhodnotiť, či páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal v inom trestnom konaní ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, resp.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (R 19/2006) platí, že okolnost, zda obviněný uvedl jako svědek v jiné věci nepravdu, musí soud, který rozhoduje o trestném činu křivé výpovědi a nepravdivého znaleckého posudku podle § 346 odst. 2 písm. a) TrZ, vyřešit samostatně jako předběžnou otázku ve smyslu § 9 odst. V inom rozhodnutí súd uviedol, že není ani podstatné, jak tvrdí dovolatel, že pachatel trestného činu nedovoleného ozbrojování podle § 185 tr. zák. nebyl dosud pravomocně zjištěn ani odsouzen. Je potom irelevantné, ako sa meritórne skončilo trestné konanie, v ktorom páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal ako svedok. Nie je podstatné ani to, či uviedol nepravdu alebo zamlčal podstatnú okolnosť v prospech páchateľa (t. j.
Nepochybne, na vyriešenie predbežnej otázky bude musieť orgán činný v trestnom konaní vychádzať aj zo spisu v trestnej veci, v ktorej bola nepravdivá výpoveď podaná (napr. na preukázanie toho, či páchateľ vypovedal v skoršom trestnom konaní ako svedok). Nepravdivosť svedeckej výpovede totiž nemusí byť preukázaná len tým, že napr. páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy (v postavení svedka v inej trestnej veci) bude vypovedať v prospech páchateľa iného trestného činu (napr.
Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy nie je dokonaný až právoplatným rozhodnutím v inej trestnej veci, ale už samotným podaním výpovede - páchateľ vypovedá ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, alebo takúto okolnosť zamlčí. Ak svedok vypovie nepravdu, tak táto výpoveď je nepravdivá od času jej podania, aj keby sa o nej orgány činné v trestnom konaní mali dozvedieť až neskôr. Teda už v čase podania nepravdivej výpovede došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty, hoci k zisteniu trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy došlo až s časovým odstupom (napr. Na to, aby orgány činné v trestnom konaní predbežne posúdili, či je konkrétna výpoveď nepravdivá, nie je teda potrebné právoplatné skončenie inej trestnej veci, v ktorej bola výpoveď podaná. Orgány činné v trestnom konaní napr.
Prečítajte si tiež: Právne dôsledky krivej výpovede a krivej prísahy
Trestný poriadok určuje postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s výpoveďou svedka. Pred samotným výsluchom sa musí vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému. Trestný poriadok stanovuje, že svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede (ustanovenie § 131 ods. 1 posledná veta). Podobne uviedol aj Okresný súd Pezinok, ktorý dodal, že ide o procesné pochybenie spôsobujúce relatívnu neúčinnosť tohto dôkazu, t. j. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vykonávať dokazovanie tak, aby bolo zabezpečené, že každý vykonaný dôkaz bude použiteľný v ďalšom štádiu trestného stíhania, predovšetkým na hlavnom pojednávaní.
Hoci skutková podstata trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy explicitne nestanovuje, že svedok musí byť riadne (t. j. Napriek tomu, že skutková podstata sa výslovne nezmieňuje o povinnosti poučiť svedka, táto povinnosť zo skutkovej podstaty podľa nášho názoru aj tak vyplýva. Trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa dopustí ten, kto „ako svedok v trestnom konaní…”. Postup podľa Trestného poriadku vyžaduje dôsledné rešpektovanie jeho ustanovení, vrátane ustanovenia § 131 Trestného poriadku, ktoré stanovuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poučiť svedka. Ak svedok nie je podľa predmetného ustanovenia poučený, nebol postup podľa Trestného poriadku dodržaný. Ak je výpoveď svedka nepoužiteľná pre trestné konanie, nemôže tvoriť ani podklad pre rozhodnutie. Preto aj keby svedok vedome klamal o podstatných okolnostiach v inej trestnej veci, alebo by takéto okolnosti zamlčal, nemôže sa dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ak nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať, pretože rozhodnutie v trestnom konaní z takej výpovede nemôže vychádzať.
Premlčacia doba je časový úsek, po ktorého uplynutí zaniká možnosť trestne stíhať páchateľa za spáchaný trestný čin. Dĺžka premlčacej doby závisí od závažnosti trestného činu.
V mnohých trestných konaniach je vec postúpená na priestupkové konanie, ak skutok nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu, resp. Z hľadiska kvalifikácie skutku ako priestupku do úvahy prichádza priestupok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. Podanie nepravdivej výpovede, alebo zamlčanie podstatných okolností pre rozhodnutie je negatívny jav, najmä pre orgány, ktoré sú zodpovedné za vydanie zákonného rozhodnutia.
Poukázali sme na nesprávny postup niektorých orgánov činných v trestnom konaní, ktoré pre trestnosť skutku (krivej výpovede) vyžadujú právoplatné skončenie inej trestnej veci, v ktorej bola svedecká výpoveď podaná.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na trestný čin Krivej Výpovede
Prípad A. B. B. a A. C. D. ilustruje komplexnosť právnych otázok spojených s krivou výpoveďou. Obvinenie týchto osôb z krivej výpovede a krivej prísahy viedlo k rozsiahlej argumentácii o dôvodnosti obvinenia, procesných pochybeniach a námietkach zaujatosti.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. sa o námietke zaujatosti nekoná, ak sa týka sudcu Najvyššieho súdu SR. V kontexte prípadu A. B. B. a A. C. D. sa objavili námietky zaujatosti voči sudcom JUDr. Petrovi Šamkovi a Mgr. Tieto námietky boli založené na verejných prejavoch sudcov a ich možnom pomere k veci.
Výklad ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. je kľúčový pre posúdenie dôvodnosti námietok zaujatosti. Ustanovenie zakazuje konať o námietkach, ktoré nespadajú pod taxatívne vymenované dôvody uvedené v § 31 ods. 1 Tr. por. Tieto dôvody sa týkajú pomeru sudcu k veci, stranám alebo ich právnym zástupcom.
Verejné prejavy sudcov môžu byť dôvodom na pochybnosti o ich nezaujatosti. Je však potrebné individuálne posúdiť, či tieto prejavy skutočne preukazujú zaujatosť sudcu vo vzťahu ku konkrétnej veci.
Právo na zákonného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces. Toto právo je porušené, ak je sudca vylúčený z rozhodovania bez zákonného dôvodu.
Vzhľadom na premlčacie doby trestných činov je dôležité posúdiť, či v prípade A. B. B. a A. C. D. nedošlo k premlčaniu trestného stíhania.
tags: #kriva #vypoved #premlcanie #podmienky