Krivá Výpoveď v Priestupkovom Konaní: Analýza Právnych Aspektov a Dôsledkov

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou krivej výpovede v priestupkovom konaní na Slovensku, pričom analyzuje právne aspekty, súdnu prax a praktické dôsledky tohto javu. Zameriava sa na objasnenie podmienok trestnosti krivej výpovede, povinnosti svedkov a postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj na prípadné pochybenia pri vyšetrovaní týchto prípadov.

Krivá Výpoveď a Priestupkové Konanie: Právny Rámec

Podanie nepravdivej výpovede alebo zamlčanie podstatných okolností pre rozhodnutie je negatívny jav, najmä pre orgány, ktoré sú zodpovedné za vydanie zákonného rozhodnutia. V kontexte priestupkového konania prichádza do úvahy priestupok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. zákona o priestupkoch.

Trestný poriadok Slovenskej republiky jasne stanovuje postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s výpoveďou svedka. Pred samotným výsluchom sa vždy musí zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede (ustanovenie § 131 ods. 1 posledná veta).

Ak svedok nie je riadne poučený o svojich právach a povinnostiach, môže to mať vplyv na použiteľnosť jeho výpovede v ďalšom konaní. Okresný súd Pezinok uviedol, že ide o procesné pochybenie spôsobujúce relatívnu neúčinnosť tohto dôkazu.

Podmienky Trestnosti Krivej Výpovede

Trestný zákon hovorí, že trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa dopustí ten, kto ako svedok v trestnom konaní uvedie nepravdu alebo zamlčí podstatnú okolnosť.

Prečítajte si tiež: Dôsledky krivej výpovede svedka

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v aktívnom konaní páchateľa (uvedenie nepravdy) alebo v pasívnom konaní (zamlčanie okolností), pričom musí ísť o okolnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

Subjektom tohto trestného činu je špeciálny subjekt, teda páchateľom môže byť iba svedok. Páchateľom nemôže byť osoba, ktorá spáchala iný trestný čin a o tomto trestnom čine vypovedá v pozícii svedka.

Na spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia, teda páchateľ chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (riadne zistenie skutkového stavu v konaní).

Súdna Prax a Krivá Výpoveď

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (R 19/2006) platí, že okolnosť, či obvinený uviedol ako svedok v inej veci nepravdu, musí súd, ktorý rozhoduje o trestnom čine krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 346 odst. 2 písm. a) TrZ, vyriešiť samostatne ako predbežnú otázku ve smyslu § 9 odst.

V inom rozhodnutí súd uviedol, že nie je ani podstatné, ako tvrdí dovolateľ, že páchateľ trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 tr. zák. nebol dosud pravomocně zjištěn ani odsouzen.

Prečítajte si tiež: Právne dôsledky krivej výpovede a krivej prísahy

Je potom irelevantné, ako sa meritórne skončilo trestné konanie, v ktorom páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal ako svedok. Nie je podstatné ani to, či uviedol nepravdu alebo zamlčal podstatnú okolnosť v prospech páchateľa (t. j. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (R 19/2006) platí, že okolnosť, či obvinený uviedol ako svedok v inej veci nepravdu, musí súd, ktorý rozhoduje o trestnom čine krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 346 odst. 2 písm. a) TrZ, vyriešiť samostatne ako predbežnú otázku ve smyslu § 9 odst.

V inom rozhodnutí súd uviedol, že nie je ani podstatné, ako tvrdí dovolateľ, že páchateľ trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 tr. zák. nebol dosud pravomocně zjištěn ani odsouzen.

Je potom irelevantné, ako sa meritórne skončilo trestné konanie, v ktorom páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal ako svedok. Nie je podstatné ani to, či uviedol nepravdu alebo zamlčal podstatnú okolnosť v prospech páchateľa (t. j.

Prípad Razie v Moldave nad Bodvou a Obvinenia z Krivej Výpovede

Kabinet Eduarda Hegera oficiálne uznal, že policajná razia v osade Budulovská nebola v poriadku. Tých, ktorí svedčili proti polícii, roky stíhali za krivé výpovede. Osem rokov trvalo, kým si štát oficiálne priznal, že policajná razia v Moldave nad Bodvou z 19. júna 2013 nebola v poriadku. Pri Pátracej akcii 100 vtedy muži zákona vtrhli do miestnej osady na ulici Budulovská. Oficiálne pátrali po hľadaných osobách, ale nikoho nenašli. Po ich odchode zostali zdemolované príbytky a zbití ľudia. Šesť Rómov, ktorí o policajnej brutalite vypovedali, neskôr obvinili, obžalovali a súdili pre krivé výpovede.

Od mája tohto roku ale košické súdy Rómov postupne oslobodzujú. Spod obžaloby bolo oslobodených päť mužov. Ženu, ktorá opísala, ako jej mal kukláč vybiť zuby, stále súdia. Je to dôležité gesto, ktoré urobila vláda smerom k obetiam a myslím si, že je to správne, že sa to udialo," povedala po rokovaní vlády ministerska spravodlivosti Mária Kolíková. Šéfka rezortu spravodlivosti predkladala návrh na ospravedlnenie sa zbitým ľuďom z Budulovskej spolu s ministrom vnútra Romanom Mikulcom. „Je neprípustné, aby štát skrze ozbrojené a justičné zložky štátu namiesto sebareflexie kriminalizoval obete a zaobchádzal s nimi dlhé roky ako s páchateľmi, pričom štát týmto spôsobom svoju silu demonštroval na zraniteľnej a marginalizovanej skupine obyvateľov, ktorá má obmedzené praktické možnosti sa efektívne brániť a hájiť svoje práva a spoliehať sa tak často musí na mechanizmy občianskej spoločnosti," skonštatovala vláda.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na trestný čin Krivej Výpovede

Ospravedlnenie vníma vláda nielen ako ľudské gesto smerom k poškodeným obetiam, ale aj ako záväzok štátu do budúcna vyvarovať sa podobným zlyhaniam a signál, že orgány vynucujúce právo majú úprimný záujem získať späť dôveru občianskej spoločnosti. Pri razii vtedy zasahovalo viac ako 60 policajtov z rôznych policajných oddelení košického kraja.

Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra SR pod vtedajším vedením Milana Lučanského, ktorá zásah preverovala, policajti nepochybili a Rómovia si bitku od mužov zákona vymysleli ako pomstu. Raziu jasne obhajoval vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Svoj názor nezmenil ani po rokoch.

Medzi zbitými bol aj Róbert Rybar. Jeho príbeh sa ,,nakladačkou” v osade počas razie neskončil. Po bitke na neho policajti útočili paralyzátorom a potom predviedli na policajnú stanicu, kde v bitke pokračovali. Keď bolo po všetkom, prinútili ho podpísať papiere, že je v poriadku. Aj jeho polícia obvinila a košická prokuratúra obžalovala z krivej výpovede. Rybár sa nevzdal a zažaloval Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Vlani v septembri Rybár súd vyhral a priznali mu odškodné 20-tisíc eur za porušenie práva na spravodlivý proces a týranie.

Problémy s Dôkazmi a Vyšetrovaním

Pátracia akcia 100 z 19. júna 2013 odhalila, ako si polícia v niektorých prípadoch vybavovala účty svojským spôsobom a následne sa všetky podozrenia zamietli ,,pod koberec”. Nešlo pritom o výnimočný prípad. Rok pred bitkou na Budulovskej v Moldave nad Bodvou sa podobná Pátracia akcia 100 konala v obci Stráne pod Tatrami pri Kežmarku. Aj po nej ostali dobití Rómovia, výpovede o policajnej brutalite na druhý deň prišli stiahnuť.

Zatiaľ čo po razii v Moldave nad Bodvou obžalovali z krivej výpovede šesť ľudí, žiadny z policajtov po razii nebol potrestaný. Nejde pritom len o násilie na osadníkoch, ale rovnako aj o podozrenie z vymyslených výpovedí zo strany polície.

Na verejnosti najviac rezonovala verzia o útoku sekerou počas razie v susednej obci Drienovec. Vychádzali z verzie, ktorú vtedy oficiálne tvrdila košická polícia. Podľa rozsudku súdu, ale sudcovia jeho verzii neuverili. Naopak, priklonil sa verzii Rómov, čo nevylúčili aj znalci, že policajtovi privreli ruku v plechovej bránke. Znalci tiež nedokázali, že krv na sekere patrí policajti, nepotvrdil to ani policajný pes pachovou stopou.

Narozdiel od šiestich Rómov, ale táto výpoveď nebola nikdy riešená ako krivá výpoveď. Rezort vnútra tiež potvrdil, že za raziu dodnes nebol potrestaný nikto zo zasahujúcich mužov zákona.

Opatrenia na Predchádzanie Krivým Výpovediam

Dnes už bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová vtedy navrhovala, aby sa natáčali všetky plánované policajné akcie, kde sa predpokladá, že policajti použijú donucovacie prostriedky. Exminister Robert Kaliňák sľuboval, že kamerové systémy policajti dostanú a policajná inšpekcia sa zmení. Svoje slovo nikdy nesplnil.

O tri roky neskôr tvrdil, že potenciálne problematické zásahy sú kamerovo zaznamenávané, ak o tom rozhodol veliteľ zásahu. Prax však ukázala, že ani ďalšie zásahy, napríklad vo Vrbnici alebo Zborove, policajné kamery nenatočili.

Ministerka vnútra Saková (dnes Hlas) ale dostala v marci minulého roka - krátko pred voľbami - pokyn z Úradu pre verejné obstarávanie jasný pokyn, aby 100-miliónovú zákazku na kamery pre policajtov zrušila. Aktuálne sa ale podľa rezortu vnútra pripravuje testovacia prevádzka telových kamier, ktoré budú zavedené na základných útvaroch PZ v počte takmer 200 kusov.

tags: #kriva #vypoved #priestupkove #konanie