Dlhodobá Nezamestnanosť a Podpora od ÚPSVaR: Komplexný Prehľad

Strata zamestnania a dlhodobá neschopnosť nájsť si nové pracovné uplatnenie predstavujú náročné životné situácie. Ak sa k tomu pridružia zdravotné komplikácie, ako sú úrazy alebo dlhodobé ochorenia, vzniká množstvo otázok ohľadom nárokov na dávky a podpory. Tento článok sa zameriava na definíciu dlhodobej nezamestnanosti v kontexte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), podmienky nároku na nemocenské dávky počas nezamestnanosti, aktívnu politiku trhu práce a aktuálnu situáciu na trhu práce na Slovensku.

Definícia Dlhodobej Nezamestnanosti

Definícia dlhodobej nezamestnanosti v zmysle ÚPSVaR nie je v poskytnutých informáciách priamo uvedená. Z kontextu je však možné odvodiť, že ide o stav, kedy je občan evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie po určitú dlhšiu dobu, spravidla viac ako jeden rok. Do cieľovej skupiny inkluzívneho trhu patria dlhodobo nezamestnaní (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku, ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok.

Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb

V rámci aktívnych opatrení na trhu práce Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „úrad“) môže poskytnúť podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z. z. aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj. Táto podpora slúži na udržiavanie pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi, ktorý ku dňu zaradenia na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb spĺňa podmienku znevýhodnenia podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti, to znamená, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej aj UoZ) najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a súčasne je na základe právoplatného rozhodnutia úradu posúdený ako občan, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi49) v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. najviac 7% počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac 4% počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov na úhradu častinákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších obecných služieb pre samosprávny kraj z CCP podľa § 49 ods. najviac 3 % z celkovej ceny prácepodľa § 49 ods. Žiadosť v písomnej podobe vrátane príloh žiadateľ predloží v jednom origináli. Podávanie žiadosti o zabezpečenie vykonávania aktivačnej činnosti v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z.

Nárok Nezamestnaného na Nemocenské Dávky

Nezamestnaný má nárok na nemocenské dávky za predpokladu splnenia určitých podmienok. Kľúčovou podmienkou je existencia nemocenského poistenia. Štát za osobu evidovanú na ÚP platí ZP, ale nie NP.

Všeobecná Podmienka Nemocenského Poistenia

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí splniť všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky pred vznikom práceneschopnosti musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Do úvahy sa berú odvody zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia, pričom je možná ich kombinácia.

Prečítajte si tiež: Prehľad starostlivosti o dlhodobo chorých seniorov

Ochranná Lehota

Dôležitým faktorom je aj časový úsek medzi ukončením posledného pracovného pomeru (alebo živnosti) a vznikom práceneschopnosti. Po ukončení zamestnania alebo podnikania vzniká tzv. ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky.

Práceneschopnosť po Uplynutí Ochrannej Lehoty

Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nárok na poberanie nemocenských dávok mu nevzniká. V takomto prípade je potrebné informovať úrad práce o tejto skutočnosti. Informácia slúži na to, aby uchádzača ospravedlnila z neúčasti na kontaktoch a nemá vplyv na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak na ňu vznikol nárok. Rozhodne po 30 dňoch nikto nikomu žiadnu PN nevyplatí. PN sa vypláca z nemocenského poistenia a ten štát za nezamestnaného neplatí. Na PN ako takú môže ísť ak nezamestnaný, ale úrad práce to nezaujíma.

Výška a Dĺžka Poberania Nemocenských Dávok

Výška nemocenskej dávky predstavuje 55 % z vymeriavacieho základu. Maximálna dĺžka poberania nemocenských dávok je 52 týždňov. Pre porovnanie, dávka v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a vypláca sa maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Aktívna Politika Trhu Práce a Podpora Zamestnanosti

ÚPSVaR poskytuje rôzne formy podpory pre uchádzačov o zamestnanie, vrátane finančných príspevkov a rekvalifikačných kurzov.

Finančné Príspevky

Štát sa stará o uchádzačov o zamestnanie, ktorí si hľadajú novú prácu. Konkrétne, o náhradu môžeš požiadať v prípade, ak ťa cesta vyjde drahšie ako 4 eurá. V takom prípade sa ti vráti 70 percent preukázaných cestovných výdavkov. O náhradu požiadaš písomne, k žiadosti priložíš potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania, ktoré spĺňa vyššie uvedené podmienky. Štát ti dá 200-eurové príspevky na dochádzanie za prácou. Na bývanie získaš ešte omnoho viac.

Prečítajte si tiež: Ako získať aktivačný príspevok

Úrad práce taktiež informuje o poskytovaní mesačného príspevku na dochádzku za prácou. Musíš však spĺňať dôležitú podmienku. Ak si bol najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne si si našiel prácu, máš na tento príspevok právo. Najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur. Nakoniec, úrad mesačne poskytuje aj príspevok na podporu mobility za prácou. Tu ide o úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu kvôli novému zamestnaniu. Opäť však platí, že si musel byť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Príspevok sa ti nepreruší ani v prípade, ak miesto pobytu zmeníš.

Rekvalifikácia

Rekvalifikácia je príprava uchádzača o zamestnanie na uplatnenie sa na trhu práce s cieľom nadobudnutia teoretických a praktických vedomostí, schopností a zručností vo vybranom akreditovanom/osvedčenom vzdelávacom kurze, ktoré zrealizuje poskytovateľ rekvalifikácie. Rekvalifikáciu je možné absolvovať len na území SR.

Nie je možné, aby si uchádzač o zamestnanie zvolil rovnakú rekvalifikáciu, na ktorú mu v priebehu predchádzajúcich 5 rokov poskytol úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok v zmysle § 46 zákona č. 5/2004 Z. z. Poskytovateľ rekvalifikácie je vzdelávacia inštitúcia, ktorá zrealizuje rekvalifikáciu. Poskytovateľ rekvalifikácie bude akceptovaný len v prípade, ak má vydanú akreditáciu na vzdelávací kurz, resp. osvedčenie o spôsobilosti vykonávať rekvalifikáciu.

Ak uchádzač o zamestnanie kedykoľvek pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný v zmysle § 70 ods. 7 zákona č. 5/2004 Z. z. splniť podmienky podľa odseku 7 písm. a) až d). Splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až d) zisťuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad.

Keďže príspevok na rekvalifikáciu nie je právny nárok, úrad požiadavku na rekvalifikáciu zhodnotí z hľadiska účelnosti a efektívnosti a schváli alebo neschváli ju. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženú požiadavku schváli, uzatvorí s uchádzačom o zamestnanie dohodu o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a vystaví RE-PAS. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhradí uchádzačovi o zamestnanie 100 % nákladov na rekvalifikáciu (kurzovné), maximálne však len do výšky uvedenej v dohode o úhrade príspevku na rekvalifikáciu a v RE-PASe, na základe písomnej žiadosti o úhradu finančných prostriedkov. Oprávnenými výdavkami uchádzača o zamestnanie nie sú výdavky na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné podľa zákona č. 283/2002 Z.

Prečítajte si tiež: Dlhodobo nezamestnaní ZŤP na Slovensku

Inkluzívne Zamestnávanie ako Nástroj Znižovania Dlhodobej Nezamestnanosti

Inkluzívne zamestnávanie predstavuje inovatívny prístup k riešeniu problému dlhodobej nezamestnanosti.

Princípy Inkluzívneho Zamestnávania

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Ide o systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi… Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty.

Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. V podmienkach SR nie je problém ani tak v nedostatočnom počte voľných pracovných miest ako v nesúlade medzi kvalifikáciou dopytovanou a požadovanou. Na to, aby osoby disponovali kvalifikáciou, ktorú otvorený trh požaduje, je nevyhnutné ich preškoliť alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú. Toto je úlohou inkluzívneho zamestnávania.

Fungovanie Inkluzívneho Podniku

Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku - každá osoba tak dobre zváži, či si zvolí cestu riadnej, dlhodobej, prípadne i lepšie platenej práce alebo opäť skončí na úrade.

Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca slúži skúšobná doba. Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou - rovnako ako na otvorenom trhu práce. Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva pred­nosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú.

Inkluzívne Služby a Verejné Obstarávanie

Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané. Osoby s terciárnym vzdelaním majú na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných zanedbateľný podiel, preto sa koncepcia inkluzívneho zamestnávania na ne nezameriava.

Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít. Vďaka už odskúšaným postupom budú jednotlivé kroky bez detských chorôb a budú aj efektívnejšie z hľadiska verejných financií. Verejné obstarávania s integračnou sumou sú zverejňované ako iné bežné VO. Potenciálne subdodávky, kde objednávateľ očakáva určitú integračnú sumu, budú riešené ako iné subdodávky.

Kontrola a Transparentnosť

Keďže sa jedná o štandardné vzťahy, kontrolované sú štandardnými kontrolórmi: Národný inšpektorát práce kontroluje pracovno-právne vzťahy, UPSVaR kontroluje čierne zamestnávanie, Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje správnosť inkluzívneho verejného obstarávania, zadávateľ projektov kontroluje, či sa projekt realizuje, objednávateľ kontroluje, či sa práce vykonali.

Riešenie Geografických Nesúladov

Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. Môže ísť o ľudí zo spádových obcí alebo ľudí dochádzajúcich na týždňovky a pod. Je úlohou inkluzívnych podnikov tento geografický nesúlad vyriešiť. V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).

Aktuálna Situácia Nezamestnanosti na Slovensku

Firmy na Slovensku plánujú ku koncu roka významné nábory zamestnancov, ktoré by mali byť najsilnejšie za posledné dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti však naznačuje, že uchádzačov nebudú davy. Podľa údajov ÚPSVaR bola v septembri miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 5,21 %. V polovici krajov - v západnej časti našej krajiny, sa tento údaj dokonca blíži k 3 %.

Podľa prezidentky Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzany Rumiz očakáva nárast počtu zamestnancov až 31 % slovenských zamestnávateľov. „Čistý index trhu práce, očistený o sezónne výkyvy, je v rámci celého Slovenska na úrovni + 15 %. To znamená, že zamestnávatelia vo všetkých regiónoch plánujú viac ľudí prijímať ako prepúšťať. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom narástol tento index o 5 percentuálnych bodov, medziročne až o 7 percentuálnych bodov,“ hovorí Zuzana Rumiz a upresňuje: „Podľa prieskumu agentúry ManpowerGroup Slovensko predpokladá nábor nových ľudí najviac firiem v Bratislave, kde je čistý index trhu práce + 25 %.

Podľa slov ďalšieho odborníka z APAS, Róberta Čvapeka, chcú v tomto období vo väčšej miere vytvárať nové pracovné miesta aj firmy, ktoré svoje náborové plány doteraz odkladali. A to i napriek tomu, že ekonomika smeruje len k miernemu rastu a stále pretrváva vyššia miera nestability. Možnosti nášho pracovného trhu sú však takmer vyčerpané a v zamestnávaní cudzincov výrazne zaostávame. R. Čvapek vidí cestu aj v hľadaní doposiaľ nevyužitých rezerv na domácom trhu práce.

Už dnes sa to prejavuje v tom, že mnohí zamestnávatelia upúšťajú z požiadaviek napríklad na vzdelanie alebo na technické zručnosti. Taktiež sú ochotní prijať kandidátov, po ktorých by v minulosti až tak ochotne nesiahli. Asi tretina zamestnávateľov je dnes ochotnejšia zamestnať uchádzačov, ktorí sú starší alebo chcú výrazne zmeniť svoje pracovné zameranie. Približne štvrtina by prijala aj tých, ktorí nespĺňajú všetky požiadavky a technické zručnosti, alebo sú dlhodobo nezamestnaní. S rastúcim nedostatkom zamestnancov musia zamestnávatelia hľadať ľudí aj vo vyšších vekových kategóriách.

Ak chcú starší ľudia zmeniť zamestnanie, majú veľkú šancu, že sa im to práve teraz podarí,“ hovorí Peter Uličný, ďalší z členov Asociácie personálnych agentúr Slovenska, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje aj na 1,4 milióna slovenských dôchodcov. „Častokrát sú to ľudia s celoživotnými pracovnými skúsenosťami, ktorí sú ochotní a schopní naďalej sa angažovať. K návratu do práce pritom vedú seniorov nielen rastúce životné náklady, ale aj túžba zapojiť sa do diania. Podľa prieskumov asi 30 % firiem je dnes ochotných zamestnať aj starších uchádzačov, avšak iba 19 % manažérov aktívne vyhľadáva zamestnancov v dôchodkovom veku. Práve v zmene prístupu zamestnávateľov k zamestnávaniu týchto ľudí preto vidím isté rezervy,“ dodáva Z.

Nedostatok talentov dosiahol v globálnom meradle 17-ročné maximum a bojujú s ním aj firmy, ktoré podnikajú na Slovensku. Zamestnávatelia preto svoje nároky na uchádzačov o prácu znižujú, respektíve upravujú. Približne štvrtina zamestnávateľov je dnes ochotná akceptovať aj kandidátov, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické znalosti. Pre firmy sú čoraz dôležitejšie tzv. mäkké zručnosti - najvyššiu váhu v tomto smere prikladajú zodpovednosti a spoľahlivosti, ale aj schopnosti riešiť problémy, komunikovať a spolupracovať v tíme,“ upresňuje R. Časy, keď bolo vzdelanie kľúčovým údajom na filtrovanie uchádzačov, sú aj podľa slov Petra Uličného za nami, čo môže byť pre zamestnávateľov prospešné z viacerých hľadísk: „Pri jednoduchom triedení na základe dosiahnutého vzdelania by napríklad uchádzači bez vysokoškolského titulu nemali k niektorý pracovným pozíciám prístup, i keď by mali adekvátne zručnosti a skúsenosti. Čoraz viac zamestnávateľov preto dnes znižuje alebo ruší požiadavky na konkrétne vzdelanie a zameriava sa skôr na spomínané mäkké zručnosti uchádzačov, na ich skúsenosti, ktoré získali v rámci svojej predchádzajúcej práce, na ochotu učiť sa nové veci a podobne. Najmä pri pracovníkoch, ktorí nemajú potrebné vzdelanie alebo technické zručnosti, bude však pre firmy dôležité do svojich zamestnancov investovať.

Spoločnosti, ktoré kladú dôraz na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu, si tým zároveň zlepšujú svoju konkurencieschopnosť,“ hovorí prezidentka APAS Zuzana Rumiz a na záver dodáva: „Viac než tretina zamestnávateľov dnes plánuje investovať do vzdelávania svojich zamestnancov, a to najmä pri nižších vekových kategóriách, kde pracovníci ešte nedisponujú potrebnými zručnosťami. Ocenili by však pri tom aj pomoc zo strany vlády, napríklad vo forme odvodových úľav.

Dôležité Aspekty pre Nezamestnaných

Informovanie Úradu Práce

V prípade práceneschopnosti je nevyhnutné informovať príslušný úrad práce o tejto skutočnosti.

#

tags: #dlhodobo #nezamestnaný #občan #definícia #upsvar