Nemocenské dávky v Nemecku: Podmienky a nároky

Nemecko ponúka rozsiahly systém nemocenských dávok pre zamestnancov, ktorí sú práceneschopní z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a nárokoch na nemocenské dávky v Nemecku, pričom zohľadňuje rôzne situácie a aspekty, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávky.

Nemocenské dávky počas práceneschopnosti

Ak ste zamestnaný na Slovensku, ale často cestujete do Nemecka za prácou a ochoriete, máte nárok na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN). Podľa Sociálnej poisťovne je však dôležité rozlišovať, v ktorej krajine sa nachádzate.

Práceneschopnosť v krajinách EÚ alebo zmluvných krajinách

Ak sa slovenský poistenec ocitne počas práceneschopnosti v krajinách EÚ alebo inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Medzi tieto štáty patrí aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo. Slovenská republika má tiež uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení s Ukrajinou.

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie od ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Táto inštitúcia by mala zabezpečiť lekárske posúdenie PN a vystaviť potvrdenia bezodkladne. V týchto prípadoch sa nevyžaduje preklad týchto tlačív, ide o dokument SED S055.

Práceneschopnosť v krajinách mimo EÚ

Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak ako Slovák žijete a pracujete v Nemecku pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podliehate legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine vás zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a budete odvádzať poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žijete a pracujete. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemáte.

Ak zostanete naďalej pracovať na Slovensku a súčasne budete vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť. Ak je vaše bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.

Migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky, dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude váš nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho ste v minulosti prispievali do systému. Krajina, v ktorej žiadate o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých ste pracovali v iných krajinách EÚ.

Povinnosti a postupy pri práceneschopnosti v Nemecku

Ak ste zamestnaný v Nemecku a ochoriete, je dôležité dodržiavať určité postupy, aby ste mali nárok na nemocenské dávky.

Informovanie zamestnávateľa

Ihneď informujte svojho zamestnávateľa o vašej práceneschopnosti, najlepšie ešte pred začatím práce. Oznámte mu približne, ako dlho budete práceneschopní.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Potvrdenie od lekára (Krankenschein)

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako tri kalendárne dni, musíte zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od lekára (Krankenschein), a to najneskôr v štvrtý deň choroby. Krankenschein má dve strany, prvú vrchnú stranu musíte odovzdať zamestnávateľovi a druhú stranu, spodnú musíte poslať na svoju zdravotnú poisťovňu v Nemecku. Od 1. júla 2022 funguje zasielanie tlačiva Krankenschein zamestnávateľovi elektronicky, a síce zdravotnými poisťovňami.

Informovanie zdravotnej poisťovne

V prípade práceneschopnosti počas dovolenky na Slovensku ste povinní ihneď informovať svojho zamestnávateľa a nahlásiť vašu práceneschopnosť zdravotnej poisťovni v Nemecku. Zdravotnej poisťovni musíte následne poslať všetky lekárske správy zo Slovenska a neustále ich informovať o každej lekárskej kontrole, len v tom prípade vám budú vyplácané nemocenské dávky počas práceneschopnosti.

Zmeny od roku 2023

Od roku 2023 sa nemocenský systém v Nemecku zjednodušil a lekári nevystavujú tlačivo PN-ky v papierovej podobe. Ak lekár na Slovensku potvrdzuje pracovnú neschopnosť ePN-kou, potom osoba uplatňujúca si nemocenské v inom štáte EU požiada tohto lekára o vystavenie tzv. "Odpis ePN".

Výška a dĺžka vyplácania nemocenských dávok

Počas prvých šiestich týždňov práceneschopnosti vám nemocenské dávky (Krankengeld) platí zamestnávateľ, a to vo výške 100% platu. Dĺžka obdobia vyplácania dávok závisí od dĺžky obdobia platenia príspevkov a od vášho veku, pričom maximálna dĺžka je 24 mesiacov. Pohybuje sa od šiestich mesiacov v prípade osôb, ktoré boli povinne poistené 12 mesiacov, do maximálne 24 mesiacov v prípade starších osôb, ktoré boli povinne poistené 48 mesiacov. Počas PN v Nemecku platí nemocenské dávky prvých 6 týždňov zamestnávateľ. Vtedy dostanete 100% platu. Potom zdravotná poisťovňa, ktorá vypláca nemocenské dávky vo výške 70% vášho hrubého platu.

Ďalšie dávky a príspevky v Nemecku

Okrem nemocenských dávok existujú v Nemecku aj ďalšie dávky a príspevky, na ktoré môžete mať nárok.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

Dôchodky v prípade smrti

Dôchodky v prípade smrti sa poskytujú pozostalým rodinným príslušníkom zosnulej osoby.

• Dôchodok vdovy alebo vdovca: Predstavuje 25 % plného invalidného dôchodku zosnulej osoby (malý vdovský alebo vdovecký dôchodok). Táto dávka sa vypláca najviac dva roky. Dôchodok sa zvýši v prípade, že osoba majúca nárok na dôchodok má nezaopatrené dieťa, dosiahla vek 45 rokov (od roku 2012 sa toto vekové obmedzenie postupne zvyšuje, až na 47 rokov v roku 2029) alebo sa jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť znížila na 55 % (veľký vdovský alebo vdovecký dôchodok). Vdovy alebo vdovci, ktorí vychovali deti, majú okrem toho nárok na príplatok.
• Rozdelenie dôchodkových nárokov: Manželia môžu prostredníctvom spoločného vyhlásenia požiadať, aby sa ich nároky na dôchodok získané počas spoločného života rozdelili, ak obaja majú najmenej 25 rokov období zakladajúcich nárok na dôchodok, ich manželstvo bolo uzavreté po 31. decembri 2001 a/alebo obaja partneri mali k tomuto dátumu najmenej 40 rokov.
• Sirotský dôchodok: Pre osirené deti, ktoré stratili jedného rodiča, dosahuje výšku 10 % dôchodku zosnulého rodiča plus sirotský príplatok. V prípade sirôt, ktoré stratili oboch rodičov, dosahuje dôchodok výšku 20 % dôchodku zosnulých rodičov plus sirotský príplatok.

Mesačná základná výmera je v súčasnosti 718,08 EUR v starých spolkových krajinách a 637,03 EUR v nových spolkových krajinách. Táto suma sa zvyšuje za každé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok. V prípade sirotských dôchodkov sa príjmy zohľadňujú iba vtedy, keď má sirota viac ako 18 rokov. Mesačná základná výmera pre siroty je v súčasnosti 478,72 EUR v starých spolkových krajinách a 424,69 EUR v nových spolkových krajinách.

Rodinné prídavky (Kindergeld)

Nárok na rodinné prídavky z Nemecka (Kindergeld) vzniká, aj ak len jeden z rodičov pracuje v Nemecku a druhý žije na Slovensku s dieťaťom. Rodinám, ktorých jeden z rodičov je zamestnaný na Slovensku, úrad práce sociálnych vecí a rodiny vyplatí 23,52 € /rok 2016 na dieťa a Nemecko doplatí následne každý mesiac rozdiel medzi výškou nemeckých prídavkov a slovenských. Nezamestnanému rodičovi, ktorých druhý rodič pracuje v Nemecku, úrad práce a sociálnych vecí a rodiny na Slovensku nevypláca žiadne rodinné prídavky, plnú sumu vypláca nemecký štát. Výška rodinných prídavkov k 01.01.2017 na 1. a 2. dieťa 192 €, 3.

Materská a rodičovská dovolenka

Materská dovolenka v Nemecku trvá šesť týždňov pred pôrodom a osem týždňov po pôrode. Nárok na materskú dovolenku majú ženy, ktoré sú zamestnané a sú zdravotne poistené s nárokom na nemocenskú dávku. O materskú dovolenku musíte požiadať a predložiť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni potvrdený predpokladaný termín pôrodu vaším gynekológom.

Rodičovský príspevok Elterngeld v Nemecku je náhrada mzdy a poberá sa po narodení dieťaťa max. 14 mesiacov. Celé toto obdobie nemusí poberať len jeden rodič, ale za určitých podmienok, môže aj druhý rodič. Predpísané sú minimálne 2 mesiace a maximálne 12 mesiacov. Elterngeld je 67% z priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov pred narodením dieťaťa. Minimálna výška je 300 € a maximálna 1.800 €. Sumu, ktorú vám vypočítajú je možné rozdeliť na polovicu a poberať dva roky. Rodič, ktorý dostáva tento príspevok, je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť na čiastočný úväzok, najviac však v rozsahu tridsiatich hodín týždenne.

Dávky v nezamestnanosti

Úrad práce v Nemecku (Bundesagentur für Arbeit) je zodpovedný za poskytovanie dávky v nezamestnanosti. Po ukončení zamestnania sa môžete hlásiť na úrade práce (Agentur für die Arbeit) a môžete žiadať o dávky v nezamestnanosti. Aby ste mohli tieto dávky poberať, musíte splniť podmienky, ktoré pre priznanie dávok v nezamestnanosti stanovujú právne predpisy nemeckého štátu. Ak viete, že bude váš pracovný pomer ukončený, musíte sa najskôr 3 mesiace pred ukončením pracovného pomeru osobne hlásiť. Dĺžka obdobia vyplácania dávok závisí od dĺžky obdobia platenia príspevkov a od vášho veku, pričom maximálna dĺžka je 24 mesiacov.

Poskytovanie základného príspevku pre uchádzačov o zamestnanie je pomoc zameraná na potreby podliehajúca skúmaniu majetkových pomerov, ktorej výška sa stanovuje v súlade so sociálnou podporou s cieľom zaručiť sociálno-kultúrne životné minimum. Dávky sa spravidla vyplácajú len počas 6 mesiacov.

Ďalšie dôležité informácie

Zdravotná starostlivosť

Osoby, ktoré sú zamestnané v Nemecku a naďalej bývajú a pravidelne sa vracajú minimálne jedenkrát týždenne na Slovensko, majú nárok na plnú zdravotnú starostlivosť ako na Slovensku, tak aj v krajine, kde pracujú, teda v Nemecku. To platí aj pre ich nezaopatrených rodinných príslušníkov.

Daňové priznanie

Ak ste mali aj príjem z Nemecka, povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku závisí od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť. Ak ste rezident SR a zarobili ste viac ako 1901,67 €, je potrebné podať daňové priznanie na Slovensku. Slovenská republika má uzavretú zmluvu s Nemeckou spolkovou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia. Podaním daňového priznania v Nemecku vám vzniká pravdepodobne nárok na vrátenie daní. O vrátenie daní môžete požiadať v Nemecku štyri roky spätne.

Registračné procedúry

Ak máte zabezpečené bývanie, ste povinní sa prihlásiť na príslušnom úrade pre prihlasovanie obyvateľstva (Einwohnermeldeamt). Po prihlásení sa na príslušnom úrade, vám bude od nemeckého daňového úradu (Bundeszentralamt für Steuer) pridelené vaše osobné daňové identifikačné číslo (TIN - Identifikationsnummer). Dňom nástupu do zamestnania v Nemecku je zamestnávateľ povinný vás prihlásiť na zdravotnej poisťovni a na príslušnom úrade sociálneho poistenia.

Odhlásenie

Ak sa vám životné a pracovné podmienky v Nemecku nepáčia a rozhodnete sa odísť domov na Slovensko alebo ísť do inej krajiny, ste povinní po ukončení pracovného pomeru sa odhlásiť z Einwohnermeldeamt, tam kde ste sa prihlásili, následne dostanete potvrdenie o odhlásení (Abmeldebescheinigung).

Poplatok za rozhlas a televíziu (Rundfunkbeitrag)

Platí sa za jeden byt, jeden poplatok, pričom je jedno koľko prijímačov v byte máte a koľko ľudí býva v byte.

Riešenie problémov s nevyplatenou mzdou

Ak Vám bola vyplatená len polovica Vašej mzdy, mali by ste zistiť, prečo Vám bola vyplatená len polovica Vašej mzdy, informovaním sa u svojho zamestnávateľa. Ak sa Vám to nepodarí, tak je vhodné zamestnávateľa písomne vyzvať na doplatenie dlžnej mzdy, s uvedením lehoty na úhradu.

Ak zamestnávateľ nebude reagovať alebo odmietne doplatiť mzdu, môžete pristúpiť k ďalším krokom:

1. Okamžité skončenie pracovného pomeru: Ako zamestnanec máte právo okamžite skončiť pracovný pomer, ak Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 1 písm.
2. Podanie sťažnosti na Inšpektorát práce: Môžete podať podnet na príslušný Inšpektorát práce, ktorý prešetrí porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa a môže uložiť pokutu.
3. Vymáhanie mzdy súdnou cestou: Ak zamestnávateľ odmietne zaplatiť, môžete podať žalobu na súd a požadovať zaplatenie mzdy spolu s úrokmi z omeškania. Súdne konanie je však spoplatnené súdnym poplatkom vo výške 6% z vymáhanej sumy.

Všetky tieto kroky sú odporúčané v prípade, že Váš zamestnávateľ je slovenský subjekt a v prípade, že máte pracovnú zmluvu uzatvorenú podľa Slovenského práva. V prípade, že by by Vám mzda vyplatená nebola vymáhanie dlžnej sumy budete sa musieť obrátiť na súd a to podaním návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa Nariadenia EP a Rady č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze alebo podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES č.

Sick day ako benefit

Sick day je voľno, ktoré si zamestnanec môže vziať pri miernych zdravotných problémoch, a to bez predkladania potvrdenia od lekára. Ide o benefit, ktorý nie je upravený v Zákonníku práce, ale často býva súčasťou moderných firemných benefitov. Väčšinou ide o 1-5 dní ročne, ktoré môže zamestnanec využiť podľa potreby. Podľa toho ako je nastavená firemná politika môže byť hradený napr. aj 100% (tak ako bežný pracovný deň). Častokrát však býva hradený iba čiastočne, resp. je neplatený.

Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z.z.) neobsahuje pojem „sick day“, a teda sa s ním nepočíta ako s automatickým právnym nárokom. Znamená to, že zamestnávateľ nie je povinný sick days poskytovať, ich existencia a podmienky závisia výlučne od jeho interných pravidiel.

Rozdiel medzi sick day a PN-kou (práceneschopnosťou) je zásadný - a týka sa najmä legislatívy, dĺžky, spôsobu dokladovania a vyplácania náhrady príjmu. Ako sme už spomínali vyššie sick day nie je upravený zákonom, zatiaľ čo PN-ka je (Zákonom o sociálnom poistení a Zákonníkom práce). Pri PN je potrebné mať potvrdenie od lekára (čiže vyžaduje návštevu lekára a vystavenie PN), a to už od prvého dňa jej čerpania. Dĺžka voľna sa pri PN odvíja podľa zdravotného stavu (choroba/úraz), čiže nie je to iba krátkodobé voľno z práce - môže trvať aj mesiace (podľa formy liečby). PN je uhrádzaná (1. - 10.

V zásade, ak máte možnosť využiť sick day, je dobré si ho zobrať vtedy, ak máte iba mierne príznaky ochorenia a nechcete v kolektíve šíriť chorobu. Niekedy sa stáva, že sa necítite psychicky/mentálne fit, tak aj toto môže byť dôvodom zobrať si sick day. Naopak, ak máte chrípku, úraz a pod. je lepšie riešiť návštevu u lekára a dodržať odporučenú liečbu v domácom prostredí.

Ak máte vo firme možnosť využívať tento benefit, mali by byť interne nastavené aj podmienky na to, ako a komu ho máte oznámiť.

Práve jednoduchosť a dôvera sú základom tohto typu voľna, preto by zamestnávateľ nemal pri sick days požadovať potvrdenie o chorobe (na to je využívanie PN). Môže si však určiť interné pravidlá, a to v súvislosti s tým, koľko sick days ročne poskytne, ako sa majú oznámiť a či pri ich opakovanom využití je vyžadované aj dodatočné potvrdenie.

Sick day môže a nemusí ovplyvniť vašu výplatu (a benefity). Je dôležité najmä to, ako je nastavený v interných pravidlách. Najčastejšie je to platený benefit, čiže zamestnanec pri ňom neregistruje žiadne zníženie mzdy. Môže sa však stať, že bude platený iba na 80% bežného pracovného dňa a vtedy samozrejme k zníženiu výplaty príde. Resp. bude považovaný za tzv. Ostatné benefity by nemal ovplyvniť (ak je správne nastavený), takže by ste sa nemuseli obávať jeho vplyvu na nárok na dovolenku, dochádzkový bonus, 13./14. plat, iné odmeny, kariérny postup či ďalšie sociálne benefity (napr.

Ak ich máte vo firme ako benefit a máte naň nárok, tak si môžete vyčerpať všetky, ktoré firma umožňuje. Menšie spoločnosti väčšinou umožňujú čerpať 1 až dva dni za rok, korporáty/nadnárodné firmy ich ponúkajú viac (3-5 dní). Mnohé firmy ich však neponúkajú vôbec, resp.

Ak zamestnávateľ neposkytuje sick days, máte stále niekoľko alternatív ako si poradiť, keď sa necítite dobre. Ak máte zdravotné ťažkosti, ktoré si vyžadujú oddych alebo liečbu, môžete navštíviť lekára, ktorý vám vystaví PN. Ak ho však navštíviť nechcete, môžete požiadať v práci o čerpanie voľna (ak máte ešte nevyčerpanú dovolenku). Ak už ju nemáte, môžete požiadať zamestnávateľa o neplatené voľno, alebo sa so zamestnávateľom dohodnúť na práci z domu, nahradení si práce v inom čase, alebo na skrátenom pracovnom dni.

Sick day by mal byť nástrojom, nie výhovorkou a podľa toho k nemu treba pristupovať. Ak ho používate rozumne, pomáha vám zostať výkonný, zdravý a motivovaný. Sick day zabraňuje vyhoreniu, pretože krátkodobý oddych pomáha načerpať energiu a predísť chronickej únave. Taktiež znižuje riziko chýb - unavený, alebo chorý človek má zníženú koncentráciu a výkonnosť. V tomto prípade ste tiež ohľaduplný k ostatným členom tímu, pretože prípadné bacily nešírite ďalej po kancelárii. Toto následne môže ovplyvniť hodnotenie výkonu, dôveru nadriadeného a ďalšiu možnosť na postup alebo zvýšenie mzdy.

Čo vybaviť pred odchodom za prácou do Nemecka

Našli ste si prácu alebo sa chystáte cestovať, žiť, študovať alebo stráviť dôchodok v zahraničí a nie je vám jasné čo všetko musíte vybaviť? Behanie po úradoch môže byť stresujúce, no s dobrých plánom a časovým rozvrhnutím by ste to mohli zvládnuť za pár týždňov. Informujte všetky príslušné inštitúcie o vašom odchode do zahraničia (banky, úrady, pošta…).

• Pokúste sa zabezpečiť si ubytovanie ešte pred odchodom do cieľovej krajiny, príp. rezervovať si hotelovú izbu.
• Zarezervujte si cestovný lístok alebo letenku v dostatočnom časovom predstihu. Súčasťou vybavenia je prihlásenie sa do systému sociálneho zabezpečenia danej krajiny. V mnohých štátoch EÚ je registrácia do sociálnych fondov povinná. Na to, aby bola zabezpečená medzinárodná spolupráca v tejto oblasti, sa používajú v rámci Európskej únie tzv. E formuláre. Tieto formuláre obsahujú všetky informácie potrebné na určenie a potvrdenie práva na dávky. Ešte pred odchodom zo SR je vhodné vyžiadať si tlačivá od príslušných úradov - Sociálna poisťovňa. Tie potom treba predložiť v inštitúcii príslušnej podľa miesta bydliska alebo prechodného pobytu.
• Keď v členskom štáte EÚ, v ktorom sa zdržiavate len dočasne, náhle ochoriete alebo budete mať nehodu, vy alebo členovia vašej rodiny máte nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pred cestou je však nevyhnutné navštíviť príslušnú zdravotnú poisťovňu, ktorá vydá potvrdený predpísaný formulár E 106 SK, E 109 SK, E 120 SK, E 121 SK, E 112 SK, atď. tzv. nárokové doklady. Na základe týchto formulárov máte nárok na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu slovenskou zdravotnou poisťovňou poskytnutú v mieste bydliska, tento nárok sa vzťahuje aj na vašich nezaopatrených rodinných príslušníkov.
  • Ak pracujete v inom členskom štáte, ale pravidelne aspoň jedenkrát do týždňa sa vraciate na Slovensko.
  • Pokiaľ poberáte dôchodok zo sociálneho zabezpečenia SR a bývate v inom členskom štáte, prípadne sa tam chystáte presťahovať, pričom nemáte nárok na dôchodok v štáte bydliska a ani tam nepracujete.
  • Pokiaľ poberáte dôchodok z členského štátu EÚ/EHP a bývate v SR máte nárok na plnú zdravotnú starostlivosť na území SR na náklady štátu, odkiaľ poberáte dôchodok.
• Pre uľahčenie poskytovania potrebnej zdravotnej starostlivosti sa oplatí mať Európsky preukaz zdravotného poistenia alebo náhradný certifikát k Európskemu preukazu zdravotného poistenia, ktorým potvrdzujete, že patríte do systému zdravotného poistenia v nejakom členskom štáte a ktorý zároveň umožňuje dostať okamžitú zdravotnú starostlivosť v krajine, v ktorej sa dočasne zdržiavate. Preukaz je vhodný na krátkodobé cesty, dovolenky, služobné cesty, brigády, stáže…
• Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v jednotlivých členských štátov si vyžaduje hradenie spoluúčasti priamo poistencom, z toho dôvodu môže byť od vás vyžadovaná platba v hotovosti.
  • Po skončení zamestnania v zahraničí máte možnosť žiadať o dávky v nezamestnanosti od štátu, kde ste vykonávali zamestnanie. Aby ste mohli tieto dávky poberať, musíte splniť podmienky, ktoré pre priznanie dávok v nezamestnanosti stanovujú právne predpisy štátu výkonu zamestnania. Zahraničné dávky v nezamestnanosti vám môžu byť pri splnení daných podmienok vyplácané do SR (tzv. prevod, transfer alebo export dávok). Aby ste mohli v SR poberať dávky v nezamestnanosti, ktoré by vám priznal zahraničný úrad práce, budete potrebovať vyplnený formulár E3O3 o transferi dávok, ktorý predložíte príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Tento formulár vydáva zahraničný úrad práce (resp. iná príslušná inštitúcia). Po návrate do SR je nutné sa zaregistrovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v sedemdňovej lehote. Maximálna doba, po ktorú môžete potom zahraničné dávky v SR poberať je 3 mesiace.
  • Pokiaľ by ste nežiadali o zahraničné dávky v nezamestnanosti a vrátili by ste sa po ukončení pracovného pomeru do SR, môžete o podporu v nezamestnanosti požiadať na slovenskom úrade práce, pričom výška vám bude vypočítaná podľa normálnej mzdy odpovedajúcej ekvivalentnému zamestnaniu v SR. V tomto prípade je potrebné, aby vám zahraničná inštitúcia potvrdila dobu, ktorú ste v danom štáte odpracovali, profesiu a druh práce, ktorú ste vykonávali - formulár E 301.
  • Refundácia nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v štátoch EÚ (mimo EÚ) - Bola vám poskytnutá zdravotná starostlivosť počas pobytu v členskom štáte EÚ (mimo EÚ)? V niektorých prípadoch sa však mohlo stať, že bola od vás požadovaná platba v hotovosti. Ide o prípady ambulantného ošetrenia, ak nepredložíte lekárovi nárokový doklad platný v čase ošetrenia, prípadne navštívite poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je v sieti verejného zdravotníctva. Tiež môže ísť o platbu v hotovosti tzv. spoluúčasť, ktorú platia aj poistenci v štáte ošetrenia. O preplatenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť môžete požiadať už počas vášho pobytu v niektorom členskom štáte EÚ (mimo EÚ). Ak nevyužijete túto možnosť, môžete požiadať o refundáciu platby v hotovosti po návrate do SR.
  • Ak ste pracovali v jednej z členských krajín EÚ alebo EHP s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, posudzuje a potvrdzuje získanie dôb poistenia na dôchodkové účely príslušná inštitúcia (nositeľ sociálneho zabezpečenia) tohto štátu. Inštitúcia v mieste výkonu zamestnania posúdi získané doby dôchodkového poistenia podľa vlastných právnych predpisov a potvrdí ich získanie na predpísanom tlačive, E formulári.
  • Po príchode zo zahraničia musíte každoročne riešiť nepopulárny osobný finančný problém - vyrovnať si vlastnú daňovú povinnosť. To, či musíte podať daňové priznanie, ak ste mali aj príjem zo zahraničia, závisí aj od toho, či máte na Slovensku obmedzenú alebo neobmedzenú daňovú povinnosť. Neobmedzenú daňovú povinnosť má fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach. Daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa hovorí aj rezident. Musí si v Slovenskej republike vysporiadať svoju daňovú povinnosť z celosvetových príjmov, bez ohľadu na to, či boli v zahraničí zdanené alebo nie. Spôsob uvedenia príjmu do daňového priznania závisí od toho, z ktorého štátu tento príjem plynul. Ak zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pri výpočte daňovej povinnosti sa uplatní metóda, ktorá vyplýva z tejto zmluvy (buď zápočet dane zaplatenej v druhom štáte, čo musíte zdokladovať alebo metóda vyňatia zo zdanenia).

tags: #nahrada #prijmu #pn #Nemecko #podmienky