Kto je žalobca a žalovaný: Definícia a kontext v slovenskom práve

Článok sa zameriava na vysvetlenie pojmov žalobca a žalovaný v kontexte slovenského civilného práva, s prihliadnutím na zmeny, ktoré priniesli nové procesné kódexy účinné od 1. júla 2016.

Úvod do civilného sporového konania

V prípade, že sa neviete s druhou stranou rozumne dohodnúť na riešení spornej situácie, neostáva vám iné, ako uplatniť svoje práva v civilnom súdnom konaní. Hoci zákon počíta s prípadmi, keď súd začne konať aj bez návrhu, vo väčšine prípadov, ktoré budete riešiť na súde, platí, že súd začne vo veci konať až na základe kvalifikovaného podania - žaloby. Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z. z., upravuje súdne konania, v ktorých strany sporu majú protichodné tvrdenia a sú v spore. Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, ktoré nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a priniesli množstvo zmien do súdnej praxe.

Kto je žalobca?

Žalobca je ten, kto podáva žalobu na súd a domáha sa ochrany svojho práva voči žalovanému. Je to osoba, ktorá tvrdí, že jej právo bolo porušené alebo ohrozené a žiada súd, aby rozhodol v jej prospech. V podnikaní (pri vymáhaní faktúr) sa klasická žaloba (kde sa hneď nariadi pojednávanie) využíva menej. Častejší je návrh na vydanie platobného rozkazu, čo je zjednodušená forma žaloby.

Povinnosti žalobcu

Žalobca má v konaní určité povinnosti, ktoré musí splniť, aby bol v spore úspešný. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Povinnosť tvrdenia: Žalobca musí jasne, úplne a zrozumiteľne uviesť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom.
• Dôkazná povinnosť: Žalobca musí označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí.
• Označenie účastníkov konania: Je žiaduce, aby už v návrhu na začatie konania boli účastníci označení svojím procesným postavením, t. j. navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný).
• Zaplatenie súdneho poplatku: Návrh na začatie konania podlieha súdnemu poplatku. Poplatkovú povinnosť má ten, kto podáva tento návrh (navrhovateľ, žalobca), ak ho súd od tejto povinnosti neoslobodil na jeho žiadosť alebo ak nie je oslobodený zo zákona.

Príklad označenia žalobcu v žalobe

Napr.: Žalobca: Ing. …, zast.: JUDr. … podľa plnej moci zo dňa 14. 7. … . Menom sa rozumie meno a priezvisko fyzickej osoby, zamestnaním profesia, ktorú účastník vykonáva (napr. Stavbár, s. r. o.).

Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný

Kto je žalovaný?

Žalovaný je osoba, proti ktorej žaloba smeruje. Je to osoba, o ktorej žalobca tvrdí, že porušila jeho právo alebo právom chránený záujem a žiada súd, aby ju zaviazal na určité plnenie (napr. zaplatenie peňažnej sumy, vrátenie veci a pod.).

Povinnosti žalovaného

Žalovaný má v konaní právo brániť sa proti žalobe a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ak chce byť v spore úspešný, je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.

Aktívna a pasívna vecná legitimácia

So žalobou sú neoddeliteľne spojené aj pojmy „aktívna vecná legitimácia“ a „pasívna vecná legitimácia“. Na vysvetlenie týchto pojmov možno použiť jednoduchý príklad: veriteľ, ktorý sa domáha vrátenia dlhu, je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný, dlžník, ktorý je so splnením dlhu v omeškaní, je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Pred podaním žaloby je nutné správne ustáliť, kto má byť v konaní žalobca a kto žalovaný.

Zmeny v procesných predpisoch od roku 2016

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien.

Zastúpenie advokátom

Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Prečítajte si tiež: Dôsledky neuzavretej nájomnej zmluvy pre žalovaného

Doručovanie písomností

Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom.

Sudcovská koncentrácia konania

Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania.

Vzájomné postavenie žalobcu a žalovaného v sporovom konaní

Strany v spore majú voči sebe navzájom kontradiktórne postavenie, sú si navzájom protistrany. Ich záujem na výsledku sporu je rozdielny, kontradiktorický. Ich tvrdenia sa navzájom vylučujú, spravidla nemôžu byť obe pravdivé ani obe nepravdivé, pravdivé je práve jedno z nich. V kontradiktórnom postavení teda môžu byť vždy len žalobca voči žalovanému a naopak, nikdy to tak nebude vo vzťahu žalobca voči druhému žalobcovi alebo žalovaný voči ďalším žalovaným v určitom konaní. Vyplýva to už zo samotnej podstaty sporového konania.

Dôkazné bremeno a povinnosť tvrdenia

V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať - s touto otázkou nevyhnutne súvisí aj tzv. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú.

Negatívna dôkazná teória

Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). Požiadavka súdu, aby žalobca preukázal, že výzva na vyzdvihnutie zásielky spolu s ústrižkom o poučení mu nebola v poštovej schránke uložená, je z povahy veci nesplniteľná, pretože nemožno preukázať negatívnu skutočnosť.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

tags: #kto #je #žalobca #a #žalovaný #definícia