
Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania náhrady mzdy, podmienky jej vzniku a dôležité aspekty, ktoré by zamestnanci a zamestnávatelia mali poznať. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť pracovného práva a pomôcť čitateľom orientovať sa v zložitosti právnych predpisov.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce je základným predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy neplatné skončenie pracovného pomeru (výpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe) a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto právo nevzniká skôr, ako zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru. Oznámenie sa musí vzťahovať na zamestnávanie po dni, kedy mal pracovný pomer skončiť podľa úkonu zamestnávateľa.
Zamestnanec musí toto oznámenie urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, aby malo význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce.
Právo na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce možno prvýkrát uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, teda keď nastane čas jej splnenia (§ 262 ods. 1 Zákonníka práce). Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva vymáhateľným právom (nárokom), a od tohto momentu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle § 263 ods.
Náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje (§ 119 ods. 1 Zákonníka práce), pokiaľ podniková kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva neurčujú inak. Jednotlivé náhrady mzdy za konkrétny mesiac sa premlčujú podľa toho, kedy nastala ich splatnosť.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
V kontexte náhrady mzdy je dôležité definovať pojem škoda. Podľa judikatúry súdov ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Môže ísť o škodu na majetku, na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom alebo zamestnávateľom na pracovisku, vrátane pracovných úrazov, ako aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.
Právny poriadok rozlišuje dva druhy škody:
Občiansky zákonník vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené:
Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch (objektívna zodpovednosť).
V súdnom konaní je potrebné preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Ak škodca preukáže, že škodu nezavinil, môže sa zbaviť zodpovednosti (dôkazné bremeno nesie škodca).
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Podľa § 185 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Medzi tieto predmety patria ochranné pomôcky, pracovné odevy, náradie, nástroje a pod.
Stratou sa rozumie absencia zvereného predmetu, ak zamestnanec nevie preukázať, ako sa stratil. Výška náhrady škody sa určuje podľa ceny veci v čase vzniku škody, s prihliadnutím na jej opotrebenie.
Zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch, ak ju neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu (§ 186 Zákonníka práce). Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Zamestnávateľ by nemal na náhrade škody profitovať.
Obmedzenie sumy náhrady škody na štvornásobok priemerného mesačného zárobku neplatí pri osobitnej zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, zamestnávateľ môže požadovať aj náhradu ušlého zisku.
Dôležité je, aby boli predmety zverené na podpis, ktoré sa užívaním nespotrebujú a je ich možné vrátiť. Ak zamestnanec nepotvrdí prevzatie predmetu podpisom, zamestnávateľ môže uplatňovať len všeobecnú zodpovednosť. Písomné potvrdenie spĺňajú aj karty na náradie, evidenčné listy a pod.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže vlastnú nevinu (exkulpácia). Právna domnienka zavinenia sa vzťahuje na nedbanlivosť, nie na úmysel.
Spôsobilosť na zavinenie vzniká dosiahnutím 18. roku veku, prípadne uzavretím manželstva po 16. roku veku. Za určitých okolností je priznaná aj maloletým osobám alebo osobám s duševnou poruchou, ak sú schopné rozpoznať následky svojho konania a ovládať ho.
Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a zamestnávateľ s ním dohodne spôsob náhrady, dohoda musí byť písomná (§ 191 ods. 3 Zákonníka práce). Osobitná dohoda nie je potrebná, ak bola škoda už uhradená. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať požadovanú náhradu škody a obsah dohody so zástupcami zamestnancov (okrem náhrady škody nepresahujúcej 50 eur).
Uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy vzniká zamestnávateľovi právo vykonať zrážky zo mzdy. Táto dohoda musí byť písomná a zrážky nesmú byť vyššie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a podlieha premlčaniu. Premlčanie neznamená zánik práva, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Ak poškodený neuplatní svoj nárok v premlčacej dobe, súd mu ho spravidla neprizná.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.
Doba vrátenia predmetu zvereného na podpis môže byť určená dohodou. Týmto dňom vzniká nárok zamestnávateľa a začína plynúť dvojročná premlčacia lehota.
Ak ten, kto škodu spôsobil, ju nahradí aj po uplynutí premlčacej lehoty, nejde o bezdôvodné obohatenie. Ak to však zamestnanec dobrovoľne neurobí, možnosť súdnej ochrany zamestnávateľa je podstatne zoslabená možnosťou námietky premlčania vznesenej zamestnancom. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať.
Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá (§ 191 Zákonníka práce). Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Táto lehota má len poriadkový charakter a jej nedodržanie nie je sankcionované.
Podľa § 179 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch, ak ju neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu (§ 186 ods. 1 ZP).
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí pri osobitnej zodpovednosti zamestnanca alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, zamestnávateľ môže požadovať aj náhradu ušlého zisku.
Zákonník práce vychádza zo zásady náhrady skutočnej škody a v niektorých prípadoch aj náhrady ušlého zisku (pri škode spôsobenej úmyselne). Zamestnanec má právo voľby, či nahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu alebo v peniazoch. Rozsah náhrady škody závisí od toho, či bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo v opitosti.
Pri náhrade škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie výška náhrady škody presiahnuť štvornásobok priemerného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti. Maximálna výška náhrady škody sa nevzťahuje na osobitnú zodpovednosť zamestnanca, spoločnú hmotnú zodpovednosť a na škodu spôsobenú v opitosti alebo úmyselne.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. Rozhodnutie NS SR č. 42/1983, Rozhodnutie NS SR č. B 30/1965) zdôrazňuje dôležitosť písomného potvrdenia o zverení predmetov zamestnancovi a podmienky pre založenie zodpovednosti za stratu zverených predmetov.
Ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu, zamestnanec má niekoľko možností:
Zákonník práce upravuje prekážky v práci na strane zamestnanca aj zamestnávateľa.
tags: #premlcanie #nahrady #mzdy #podmienky