Kto má nárok na 500 eur oslobodenie od dane?

Národná rada Slovenskej republiky schválila pred Vianocami niekoľko zákonov, ktoré majú vplyv aj na zdaňovanie príjmov od 1. januára. Pripravili sme rýchlu a prehľadnú rešerš zmien, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých predpisoch. Ide hlavne o obsah tzv. konsolidačného balíčka, štátne opatrenia na pomoc s hypotékami, ale aj o tzv.

Novela zákona o dani z príjmov (rok 2024) - zákon č. 530/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky schválila nepriamu novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2024. Medzi zmenami, ktoré novela prináša, je aj oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb, a to v rôznych oblastiach.

Mikrodaňovník a 15 % sadzba dane

Pre kategóriu mikrodaňovníkov sa zvyšuje hranica zdaniteľných príjmov (výnosov) na sumu 60 000 eur (doteraz to bola suma 49 790 eur), do ktorej sa uplatňuje zvýhodnená 15 % sadzba dane pre túto skupinu malých podnikov - fyzické osoby aj právnické osoby [§ 2 písm. w) ZDP; § 15a ods. 2 a 3 ZDP; § 15 písm. b) bod 1/1a) ZDP]. Zvýšenie hranice pre zvýhodnenú 15 % sadzbu dane sa uplatní prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024 (§ 52zzz ods.

Oslobodenie zamestnaneckých akcií

Oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb - je špecifický nepeňažný príjem fyzickej osoby s aktívnymi príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 a ods. Oslobodenie platí pri súbežnom splnení dvoch podmienok, ak zamestnávateľ nevyplácal v minulosti dividendy a zamestnávateľské akcie nie sú obchodovateľné na regulovanom trhu (§ 5 ods. 7 písm. q) ZDP). Oslobodenie sa použije na uvedené nepeňažné príjmy nadobudnuté po 31. decembri 2023 (§ 52zzz ods. 2 ZDP). Úprava tejto témy v zákone č. 309/2023 Z. z.

Oslobodenie akcií od odberateľskej spoločnosti

Oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb - je špecifický nepeňažný príjem fyzickej osoby s aktívnymi príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 a ods. Oslobodenie platí pri súbežnom splnení dvoch podmienok, ak odberateľská spoločnosť nevyplácala v minulosti dividendy a predmetné akcie nie sú obchodovateľné na regulovanom trhu [§ 9 ods. 1 písm. p) ZDP]. Oslobodenie sa použije na nepeňažné príjmy nadobudnuté po 31. decembri 2023 (§ 52zzz ods. 2 ZDP). Úprava tejto témy v zákone č. 309/2023 Z. z.

Prečítajte si tiež: Oslobodenie od poplatkov pre ZŤP

Obmedzenie oslobodenia príjmov z prevodu akcií a podielov

Oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb - oslobodený príjmový limit v hodnote 500 eur [§ 9 ods. 1 písm. i) ZDP] neplatí na príjmy z prevodu akcií v akciovej spoločnosti a podielov v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré boli obchodným majetkom alebo boli nadobudnuté ako špecifické nepeňažné príjmy fyzickej osoby [§ 9 ods. 1 písm. p) ZDP, § 5 ods. 7 písm. q) ZDP]; uvedené pravidlo sa použije na akcie a obchodné podiely nadobudnuté po 31. decembri 2023 (§ 52zzz ods.

Oslobodenie príjmov z prevodu cenných papierov

Oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb - oslobodený je príjem z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP]; pravidlo neplatí pre špecifické nepeňažné príjmy [§ 5 ods. 7 písm. q) ZDP, § 9 ods. 1 písm. p) ZDP]. Oslobodenie sa použije na cenné papiere nadobudnuté po 31. decembri 2023 (§ 52zzz ods.

Osoby nezaložené na podnikanie

Medzi nepodnikateľské subjekty sa dopĺňajú ďalšie, a to účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský červený kríž a subjekty výskumu a vývoja [§ 12 ods. 3 písm.

Reklama na charitatívne účely

Pre osoby nezaložené na podnikanie sú príjmy z reklamy na charitatívne účely (napr. sociálna pomoc, podpora vzdelávania a športu, ochrana životného prostredia, organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti) oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby do výšky 30 000 eur; doposiaľ to bolo do výšky 20 000 eur [§ 13 ods. 1 písm.

Zdanenie dividendy

Zvyšuje sa sadzba zrážkovej dane z príjmov fyzických osôb za podiely na zisku (dividendy) zo 7 % na 10 %; týka sa to aj podielu na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu [§ 15a ods. 5 ZDP; § 43 ods. 1 písm. a) ZDP]. Zvýšená sadzba sa použije na podiel na zisku (dividendu) vyplácaný zo zisku za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024 (§ 52zzz ods.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty oslobodenia od dane

Minimálna daň právnickej osoby

Je daň po odpočítaní vybraných úľav a zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu (§ 46b ZDP). Minimálna daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania; prvýkrát sa uplatní za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024 (§ 52zzz ods. Právnická osoba, ktorá zamestnáva najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov osoby so zdravotným postihnutím, platí minimálnu daň v polovičnej výške. Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vypočítava podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. z. Minimálnu daň je možné započítať na daňovú povinnosť najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch po období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. Nárok na zápočet zanikne po márnom uplynutí troch rokov alebo pri zrušení daňovníka bez likvidácie, vstupe do konkurzu alebo likvidácie (§ 52zzz ods. Aj na minimálnu daň sa vzťahuje možnosť poukázať podiel zo zaplatenej dane vybranej neziskovej organizácii. Zmeny v zákone o dani z príjmov vykonané zákonom č. 315/2023 Z. z. sa rušia. (Pozn. Dôvodová správa k zákonu č. 507/2023 Z. z. Dôvodová správa k zákonu č. 508/2023 Z. z. Dôvodová správa k zákonu č. 526/2023 Z. z. Dôvodová správa k zákonu č. 530/2023 Z. z. 507/2023 Z. z. 508/2023 Z. z. 526/2023 Z. z. 530/2023 Z. z.

13. a 14. plat a ich oslobodenie od dane

Za účelom zvýšiť príjmy zamestnancov a podporiť podnikateľské prostredie boli do zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) zavedené nové inštitúty odmeňovania, a to peňažné plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. plat) a peňažné plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. Zamestnávateľovi je týmto poskytnutá možnosť odmeniť zamestnanca v mesiaci jún a v mesiaci december, pričom po splnení stanovených podmienok bude 13. a 14.

Podmienky pre oslobodenie 13. a 14. platu

V súvislosti s novelou Zákonníka práce bol upravený aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), ktorý v doplnenom ustanovení § 5 ods. 7 písm. n) suma peňažného plnenia (podľa ust. § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce) vyplatená v termíne (podľa ust. § 130 ods. 2 Zákonníka práce) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 30. o) suma peňažného plnenia (podľa ust. § 118 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce) vyplatená v termíne (podľa ust. § 130 ods. 2 Zákonníka práce) najviac 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov, ak suma vyplateného peňažného plnenia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, je najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku (funkčného platu) zamestnanca a pracovnoprávny (štátnozamestnanecký) vzťah zamestnanca u tohto zamestnávateľa k 31.

• k 30.4.
• zamestnancovi bol vyplatený aj 13.
• k 31.10.
• zamestnancovi bol vyplatený aj 14.

Oslobodenie od dane sa prvýkrát použije na 13. plat za rok 2018. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov, nesmie suma oslobodená od dane prekročiť 500 eur od všetkých zamestnávateľov. Za predpokladu, že podmienky pre oslobodenie 13. a 14. platu od dane z príjmov sú splnené, suma vyplateného peňažného plnenia najviac vo výške 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov je oslobodená aj od zdravotných odvodov. Od zdravotných odvodov sa do sumy 500 eur oslobodí aj 13. plat a 14. plat.

Oslobodenie príjmov z prenájmu

Oslobodenie príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov je upravené v § 9 ods. 1 písm. Podľa tohto ustanovenia od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. Ak príjmy vymedzené v § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov presiahnu v úhrne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. To znamená, že ak daňovník uplatní oslobodenie príjmov z predaja medu (§ 8 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Výsluhové dôchodky a daňové oslobodenie

Príklad na výpočet zdaniteľného príjmu z prenájmu

Daňovníkovi plynuli v príslušnom zdaňovacom období okrem príjmov z podnikania aj príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov vo výške 6 000 eur. Preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov sú vo výške 3 850 eur. Sumu zdaniteľného príjmu z prenájmu nehnuteľnosti si daňovník vyčísli vo výške 5 500 eur (6 000 - 500) ako rozdiel medzi celkovými príjmami z prenájmu nehnuteľností a sumou 500 eur, ktorá je od dane oslobodená. Výdavky vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov z prenájmu nehnuteľností sa vypočítajú v súlade s § 9 ods. 1 písm.

Uplatnenie oslobodenia z úhrnu príjmov z prenájmu

Daňovník, si môže uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur z úhrnu príjmov z prenájmu, tzn. v plnej výške, ak ich úhrn v kalendárnom roku nepresiahne 500 eur. Ak ich úhrn presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce sumu 500 eur. Na rozhodnutí daňovníka je to, ako a či ju medzi tieto príjmy rozdelí.

Prenájom nehnuteľnosti len časť zdaňovacieho obdobia

Daňovník si môže uplatniť oslobodenie vo výške 500 eur, teda oslobodenie v plnej výške, bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku nehnuteľnosť prenajíma.

Nepeňažné príjmy a ich zdaňovanie

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) charakterizuje príjem v § 2 písm. c) zákona ako peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou. Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona sú príjmami zo závislej činnosti aj príjmy, ktoré spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (zamestnancovi) od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľa) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Každý príjem poskytnutý zamestnancovi nemusí byť zdanený. Niektoré príjmy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo nepeňažnú formu, nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Príjmy vylúčené z predmetu dane sú uvedené v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) a v § 3 ods. 2 zákona (ostatné príjmy). Oslobodené príjmy zo závislej činnosti sú uvedené v § 5 ods. 7 zákona, ostatné v § 9 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ je nepeňažný príjem zdaniteľným príjmom, t. j. príjmom, ktorý nie je vylúčený z predmetu dane ani oslobodený od dane, musí sa na účely zdanenia oceniť. Podľa zákona o dani z príjmov sa nepeňažný príjem ocení cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia [§ 2 písm. c) zákona]. Bežne používanou cenou možno rozumieť cenu daného tovaru, služby alebo obdobného tovaru či služby, ktorá je na určitom mieste a v určitom čase na trhu, kde sa stretáva ponuka s dopytom. Miesto a čas plnenia môžu byť určené napr. zmluvou. Ak nie sú osobitne určené, môže to byť miesto a čas odovzdania tovaru alebo služby, pričom nemusí ísť o priame odovzdanie alebo zaplatenie, ale aj o rôzne plnenia. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od platiteľa príjmov zo závislej činnosti alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktoré je zdaniteľným príjmom, zdaní platiteľ v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.

Naturálna mzda

Nepeňažný príjem zamestnanca môže mať rôzne formy. Podľa § 127 Zákonníka práce možno zamestnancovi poskytovať časť mzdy, s výnimkou minimálnej mzdy, formou naturálnej mzdy. Naturálnu mzdu môže zamestnávateľ poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok s ním dohodnutých. Ako naturálnu mzdu možno poskytovať výrobky, výkony, práce a služby. Nie je dovolené poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok. Ocenenie naturálnej mzdy rieši Zákonník práce v § 127 ods. 3. Naturálna mzda je zdaniteľným príjmom zamestnanca v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) a ods.

Odchodné a dary pri odchode do dôchodku

Podľa § 118 ods. Odchodné je nároková peňažná náhrada zamestnanca, ktorý končí pracovný pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na dôchodok zo sociálneho poistenia (§ 76 ods. Pri odchode do dôchodku a obdobne pri životnom alebo pracovnom jubileu môže zamestnanec okrem peňažných plnení dostať od zamestnávateľa aj nepeňažné plnenie, a to z prostriedkov zamestnávateľa, zo sociálneho fondu alebo z odborových prostriedkov. Zo sociálneho fondu sa takéto plnenia poskytujú z prostriedkov určených na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Ak firma poskytne svojmu zamestnancovi pobytový zájazd, ktorý zakúpila v cestovnej kancelárii a uhradila z prostriedkov sociálneho fondu pri príležitosti odchodu do dôchodku, ide o dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane. Hodnotu daru možno považovať za príjem spočívajúci v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa príjmov, ktorý sa pripočíta k ostatným príjmom zamestnanca a zdaní preddavkovým spôsobom. Ak tomuto zamestnancovi poskytne vecný dar pri príležitosti odchodu do dôchodku z odborových prostriedkov aj odborová organizácia, nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti od zamestnávateľa, ale z dôvodu členstva v odborovej organizácii. Tento dar nie je predmetom dane v súlade s § 3 ods. 2 písm.

Ceny a výhry

Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je považovaná za príjem zamestnanca aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru. Ak cena alebo výhra je v hodnote vyššej ako 165,97 eura, podlieha zdaneniu v celom rozsahu. Z hľadiska dodržania určenej hranice pre oslobodenie sa každá cena alebo výhra u každej fyzickej osoby posudzuje jednotlivo. Pokiaľ cena alebo výhra prijatá zamestnancom, jeho manželským partnerom a vyživovanými deťmi nie je oslobodená od dane, pripočíta zamestnávateľ hodnotu (súčet hodnôt) cien a výhier k ostatným príjmom zamestnanca zo závislej činnosti a zdaní. Ak zamestnanec vo vedomostnej súťaži vyhlásenej jeho zamestnávateľom, ktorej sa zúčastnila aj manželka zamestnanca, vyhral cenu v hodnote 45 eur a jeho manželka prvú cenu v hodnote 170 eur, v súlade s § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov je cena prijatá zamestnancom oslobodená od dane. Cena prijatá manželkou je zdaniteľným príjmom zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov. Pokiaľ obdrží nepeňažnú cenu alebo výhru dieťa zamestnanca, ktoré nie je považované za vyživované podľa § 33 zákona o dani z príjmov a prijatá cena alebo výhra nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane, takýto zdaniteľný príjem nie je príjmom zo závislej činnosti, ale je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktorý si zdaní sám daňovník v daňovom priznaní. Iba v prípade peňažných cien alebo výhier sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a povinnosť zraziť daň má zamestnávateľ.

Súkromné používanie motorového vozidla

Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Vstupná cena motorového vozidla, z ktorej sa vypočíta výška nepeňažného príjmu zamestnanca, je cena, ktorá sa používa u zamestnávateľa na účely výpočtu daňových odpisov tohto hmotného majetku a stanoví sa rozdielne v závislosti od spôsobu nadobudnutia majetku. Podľa § 25 ods. 2 zákona o dani z príjmov súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. Ak je zamestnancovi poskytnuté na používanie aj na súkromné účely prenajaté motorové vozidlo, príjem zamestnanca sa vypočíta z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Pre pripočítanie 1 % zo vstupnej ceny do zdaniteľných príjmov zamestnanca nie je rozhodujúce, či vozidlo bolo v skutočnosti aj používané (napr. v prípadoch dlhodobých práceneschopností, dovoleniek, služobných ciest a pod. presahujúcich dĺžku kalendárneho mesiaca) alebo či bolo použité v príslušnom kalendárnom mesiaci aj na súkromné účely. Poskytnutie vozidla zamestnancovi na služobné a súkromné účely treba odlíšiť od príležitostného zapožičania služobného motorového vozidla na súkromný účel (napr. na svadbu, prepravu tovaru, sťahovanie a pod.). V týchto prípadoch vzniká zamestnancovi nepeňažný príjem v prípade, ak mu bolo vozidlo zapožičané bezplatne. Ak zamestnávateľ poskytol svojim dvom zamestnancom osobný automobil od 10. 6. 2011 na používanie na služobné aj súkromné účely a v dohode, ktorú uzatvoril s oboma zamestnancami, vymedzil pravidlá používania vozidla oboma zamestnancami, pričom automobil bol zakúpený za 12 000 eur + DPH 2 280 eur, postupuje sa podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov.

Osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovné oblečenie

Zamestnávateľovi vyplýva z § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“) povinnosť bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky. Rozsah a podmienky ich poskytovania sú uvedené v nariadení vlády SR č. 395/2006 Z. z. Podľa § 6 ods. 3 písm. Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv vyplýva z § 6 ods. 3 písm. a) zákona o BOZP. Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 395/2006 Z. z. zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Z § 37 ods. 2 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy). To platí aj v prípade žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce. V súvislosti s posudzovaním pracovného ošatenia z hľadiska dane z príjmov vydalo Ministerstvo financií SR pokyn č. 4753/1998-62 (Finančný spravodajca č. 4/1998) k zákonu o daniach z príjmov č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa oznámenia č. 22058/2000-72 publikovaného vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000 sa podľa tohto pokynu postupuje aj po 1. januári 2000. V uvedenom pokyne sú okrem výdavkov na pracovné ošatenie a uniformy riešené aj výdavky na jednotné pracovné ošatenie, aj ak táto povinnosť nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ale z potreby zohľadniť prevádzkovú úlohu takéhoto ošatenia (potreba vizuálneho odlíšenia zamestnanca od zákazníka), reklamnú a propagačnú funkciu, tradíciu a podobne. Sem patrí napr. jednotné oblečenie predavačiek v obchode, pracovníkov v hoteloch, reštauráciách, cestovných kanceláriách, bankách, poisťovniach, ktorí prichádzajú do bezprostredného pracovného kontaktu s klientom. Ak zamestnávateľ vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a jeho súčastí, pričom ho trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, aby sa vylúčila zameniteľnosť s bežným oblečením (napr. Predmetom zdanenia nie je jednotné pracovné oblečenie, ak sú dodržané podmienky podľa vyššie uvedeného pokynu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského) oblečenia, ide o ich zdaniteľný príjem. Ak banka má vo svojom vnútornom predpise určenú pre jednotlivé kategórie zamestnancov povinnosť nosenia jednotného ošatenia alebo jeho častí a pracovníčkam pri peňažných priehradkách poskytla rovnaké kostýmy označené logom banky, firemným poradcom dva typy kravát s firemným logom vyrobených na osobitnú objednávku, pričom sa jednotné ošatenie poskytlo okruhu pracovníkov určených vo vnútornom predpise a v určenej časovej periodicite, u zamestnancov poskytnuté nepeňažné plnenie nie je predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm.

#

tags: #kto #má #nárok #na #500 #eur