
Minimálna mzda predstavuje zákonom garantovaný plat za vykonanú prácu, ktorý musí byť zamestnancovi vyplatený. Slúži na ochranu zamestnanca, ale aj zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na to, kto má nárok na minimálnu mzdu, aké sú podmienky a ako sa postupuje v prípade, ak mzda zamestnanca nedosahuje úroveň minimálnej mzdy.
Pod pojmom minimálna mzda sa rozumie najnižšia možná mzda, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená za plný pracovný úväzok. Sumy minimálnej mzdy sa určujú vždy na príslušný kalendárny rok, t. j. na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa ustanovuje každý rok nariadením Vlády SR, rovnako ako suma hodinovej minimálnej mzdy.
Od 1. januára 2018 bola výška minimálnej mzdy stanovená na:
Uvedená suma minimálnej mzdy je v hrubom, čo znamená, že po odpočítaní 19 % dane z príjmu a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur.
V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu.
Prečítajte si tiež: Prehľad minimálnej mzdy v Nemecku
Nárok na minimálnu mzdu majú zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu, ktorými sú zamestnanci pracujúci v súkromnom sektore, a to:
Nárok na minimálnu mzdu nemajú zamestnanci, ktorými sú:
Je však dôležité poznamenať, že zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore majú nárok na plat, ktorý nesmie byť nižší ako minimálna mzda.
V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy, zamestnávateľ je povinný poskytnúť takémuto zamestnancovi doplatok. Doplatok predstavuje rozdiel medzi porovnávanou sumou minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok a zamestnancom dosiahnutou mzdou.
Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur - 405 Eur = 75 Eur.
Prečítajte si tiež: Ušlá mzda: Komplexný prehľad
Do zamestnancom dosiahnutej mzdy sa nezapočítavajú vyplatené sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.
Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Od stupňa náročnosti pracovného miesta potom závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto.
Zamestnávateľ musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne. Musí teda vždy zhodnotiť každé pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.
Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur.
Zamestnávateľ je povinný dohodnúť mzdové podmienky buď v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. 1 Zákonníka práce). Dojednanie mzdových podmienok je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, preto musia byť jej súčasťou. V rámci mzdových podmienok sa musia dohodnúť najmä formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania (§ 119 ods. 2 Zákonníka práce).
Prečítajte si tiež: Nárok na mzdu počas rekondičného pobytu
Zákon nezakazuje zamestnávateľovi vytvoriť si vlastný mzdový poriadok - musí byť v súlade s minimálnym mzdovým nárokom zamestnanca. Zamestnávateľ tak môže so zástupcami orgánov odborových organizácií (v kolektívnej zmluve) dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako je ustanovená v nariadení vlády SR.
Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Podobne to platí aj pre prácu v nedeľu a v noci, kde má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.