Kto má nárok na minimálnu mzdu a aké sú podmienky?

Minimálna mzda predstavuje zákonom garantovaný plat za vykonanú prácu, ktorý musí byť zamestnancovi vyplatený. Slúži na ochranu zamestnanca, ale aj zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na to, kto má nárok na minimálnu mzdu, aké sú podmienky a ako sa postupuje v prípade, ak mzda zamestnanca nedosahuje úroveň minimálnej mzdy.

Čo je minimálna mzda?

Pod pojmom minimálna mzda sa rozumie najnižšia možná mzda, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená za plný pracovný úväzok. Sumy minimálnej mzdy sa určujú vždy na príslušný kalendárny rok, t. j. na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa ustanovuje každý rok nariadením Vlády SR, rovnako ako suma hodinovej minimálnej mzdy.

Výška minimálnej mzdy

Od 1. januára 2018 bola výška minimálnej mzdy stanovená na:

• 480 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (mesačná minimálna mzda)
• 2,759 Eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (hodinová minimálna mzda)

Uvedená suma minimálnej mzdy je v hrubom, čo znamená, že po odpočítaní 19 % dane z príjmu a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur.

Kto má nárok na minimálnu mzdu?

V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy. Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu.

Prečítajte si tiež: Prehľad minimálnej mzdy v Nemecku

Nárok na minimálnu mzdu majú zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu, ktorými sú zamestnanci pracujúci v súkromnom sektore, a to:

• Zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy (t. j. zamestnanci v pracovnom pomere - na neurčitý čas i na určitú dobu).
• Zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo na dohodu o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.

Kto nemá nárok na minimálnu mzdu?

Nárok na minimálnu mzdu nemajú zamestnanci, ktorými sú:

• Štátni zamestnanci - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr.: zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti).
• Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).

Je však dôležité poznamenať, že zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore majú nárok na plat, ktorý nesmie byť nižší ako minimálna mzda.

Doplatok k minimálnej mzde

V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy, zamestnávateľ je povinný poskytnúť takémuto zamestnancovi doplatok. Doplatok predstavuje rozdiel medzi porovnávanou sumou minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok a zamestnancom dosiahnutou mzdou.

Príklad na výpočet doplatku

Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur - 405 Eur = 75 Eur.

Prečítajte si tiež: Ušlá mzda: Komplexný prehľad

Čo sa nezapočítava do dosiahnutej mzdy

Do zamestnancom dosiahnutej mzdy sa nezapočítavajú vyplatené sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.

Stupne náročnosti pracovných miest

Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Od stupňa náročnosti pracovného miesta potom závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto.

Ako určiť stupeň náročnosti

Zamestnávateľ musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne. Musí teda vždy zhodnotiť každé pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.

Kontrola a sankcie

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur.

Mzdové podmienky a dohody

Zamestnávateľ je povinný dohodnúť mzdové podmienky buď v pracovnej zmluve so zamestnancom alebo v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. 1 Zákonníka práce). Dojednanie mzdových podmienok je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, preto musia byť jej súčasťou. V rámci mzdových podmienok sa musia dohodnúť najmä formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania (§ 119 ods. 2 Zákonníka práce).

Prečítajte si tiež: Nárok na mzdu počas rekondičného pobytu

Možnosť dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu

Zákon nezakazuje zamestnávateľovi vytvoriť si vlastný mzdový poriadok - musí byť v súlade s minimálnym mzdovým nárokom zamestnanca. Zamestnávateľ tak môže so zástupcami orgánov odborových organizácií (v kolektívnej zmluve) dohodnúť aj vyššiu minimálnu mzdu, ako je ustanovená v nariadení vlády SR.

Zvýhodnenia a príplatky

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce.

Práca v sobotu, nedeľu a v noci

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Podobne to platí aj pre prácu v nedeľu a v noci, kde má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie.

tags: #kto #má #nárok #na #minimálnu #mzdu