Kto má nárok na ročnú odpočítateľnú položku na daňovníka a podmienky

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je daňová úľava, ktorú si môže uplatniť každý, kto platí dane z príjmov. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške majú nárok všetci daňovníci, ktorí mali aspoň nejaké zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. To znamená, že aj keď ste nemali príjmy všetkých 12 mesiacov, uplatníte si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške.

Základné informácie o nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov. Pre daňovníka predstavuje daňové zvýhodnenie, keďže má istotu, že pri splnení určitých podmienok sa časť zisteného základu dane “oslobodená” od zdanenia. Konkrétne nezdaniteľné časti upravujú odseky 2, 3 a 8 § 11 Zákona o dani z príjmov.

Aktívne príjmy a nezdaniteľná časť

Takéto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Aktívne príjmy sú príjem zo zamestnania podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príjem z podnikania, napríklad príjmy zo živnosti, poľnohospodárskej výroby, podľa § 6 zákona o dani z príjmov, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti sa používa životné minimum platné od 1. júla, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane vo výške 5 966,73 € ročne.

Porovnanie rokov 2025 a 2026

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame porovnanie sumy nezdaniteľnej časti základu dane pre roky 2025 a 2026:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Podmienky pre rok 2025

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka. Ak základ dane presiahne 25 426,27 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.

Podmienky pre rok 2026

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €. Pri osobách s vyšším príjmom sa nezdaniteľná časť základu dane postupne kráti. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac (t. j. 154,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia poberá:

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• starobné dôchodkové sporenie,
• vyrovnávací príplatok,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR,
• výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia

a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.

Dôchodcovia a nezdaniteľná časť

Pri dôchodcoch platí, že ak daňovník bol na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda od 1. januára) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, tak dochádza ku kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 0 eur. Ak je suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako rozdiel medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života,
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2025

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 5 260,61 €.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky/manžela.
• Ak vlastný príjem manžela/-ky presahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je nulová.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa určí ako rozdiel medzi 17 346,17 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi 17 346,17 € a súčtom jednej štvrtiny základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2026

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 5 455,30 €.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 455,30 € a vlastným príjmom manžela/manželky.
• Ak vlastný príjem manžela/manželky presiahne sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť základu dane je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 €, nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 20 116,40 € a jednej tretiny základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa rovná nule.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 20 116,40 € a jednej tretiny základu dane zníženej o vlastný príjem manžela/manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
• súčasne nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán,
• preukázať zaplatenie príspevku dokladom, ktorý vystaví doplnková dôchodková sporiteľňa.

Príklady z praxe

Príklad č. 1: Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a prenájmu

Daňovník dosiahne za zdaňovacie obdobie ročný základ dane vo výške 3 600 €, z toho čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti je vo výške 2 600 € a čiastkový základ dane z prenájmu bytu vo výške 1 000 €. V tomto prípade má daňovník nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, teda z 2 600 €.

Príklad č. 2: Zamestnankyňa na práceneschopnosti

Zamestnankyňa Dana počas roka je zamestnaná na základe pracovného pomeru len u jedného zamestnávateľa. Podpísala vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnila si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V mesiaci december nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, bola práceneschopná. Uplatňuje si nárok na daňový bonus na jedno dieťa. V ročnom zúčtovaní zamestnankyne Dany vznikne preplatok na dani z dôvodu, že v mesiaci december bola práceneschopná, nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, zamestnávateľ jej neuplatnil 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad č. 3: Občan SR pracujúci v zahraničí

Občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR je 7 kalendárnych mesiacov roku zamestnaný v inom štáte. V SR poberá zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za 3 kalendárne mesiace. Ak je občan SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník dosiahne úhrn zdaniteľných príjmov za rok presahujúci sumu 1 876,96 €, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO.

Príklad č. 4: Občan Rakúska pracujúci na Slovensku

Občan Rakúska pracuje u slovenského zamestnávateľa na dohodu o vykonaní práce v období január až máj. Podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priebežne mesačne si uplatní 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Jeho príjem za 5 kalendárnych mesiacov je v úhrne 5 000 €, iný príjem počas kalendárneho roka nebude poberať. Tento nerezident sa musí rozhodnúť, či po ukončení zdaňovacieho obdobia písomne požiada svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, alebo či si ročné zúčtovanie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie vykoná sám cez daňové priznanie.

Príklad č. 5: Zamestnanec žiadajúci o starobný dôchodok spätne

Zamestnanec v auguste požiada o spätné priznanie starobného dôchodku od 5. januára, pracovný pomer nepreruší a naďalej pracuje u svojho zamestnávateľa. Pretože nebol poberateľom starobného dôchodku k 1. januáru, k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu uplatňuje v priebehu zdaňovacieho obdobia pomernú mesačnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad č. 6: Zamestnankyňa dovŕši dôchodkový vek

Zamestnankyňa Eva dovŕši dôchodkový vek. Ukončí zamestnanie a požiada spätne o poberanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa dávku priznáva odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. V tomto prípade prizná a vyplatí starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Táto zamestnankyňa, ktorá si v ročnom zúčtovaní už uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, podá na svoj miestne príslušný daňový úrad za toto zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie. Neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Príklad č. 7: Zamestnanec - poberateľ starobného dôchodku

Zamestnanec Dušan, poberateľ starobného dôchodku, dosiahne na základe dohody o vykonaní práce zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré nepresiahli sumu 1 876,96 €. Tento zamestnanec si neuplatňuje daňový bonus, z príjmov má vybrané preddavky na daň.

Príklad č. 8: Zamestnanec - rezident Českej republiky

Zamestnanec Ján, rezident Českej republiky, je poberateľom starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia zo zahraničného povinného poistenia. V zdaňovacom období na území Slovenskej republiky dosiahne z dohody o pracovnej činnosti zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z ktorých boli zamestnávateľom zrazené preddavky. Slovenský zamestnávateľ neuplatní u tohto zamestnanca nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ani daňový bonus. Zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky tvoria u rezidenta ČR 100 % zo všetkých jeho „celosvetových“ zdaniteľných príjmov. Tieto celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ide o sumu 1 876,96 €.

Príklad č. 9: Zamestnanec - poberateľ výsluhového dôchodku

Dňa 1. mája sa zamestnanec (policajt) stal poberateľom výsluhového dôchodku. Za zdaňovacie obdobie podáva daňové priznanie. Tento zamestnanec nebol na začiatku roka (1. 1.) poberateľom výsluhového dôchodku.

Príklad č. 10: Daňovníčka poberajúca invalidný dôchodok

Daňovníčka Jana pracuje 5 kalendárnych mesiacov na plný pracovný úväzok. Po ukončení zdaňovacieho obdobia požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak daňovníčka poberá invalidný dôchodok, tento jej dôchodok sa nepovažuje za starobný dôchodok, má nárok na uplatnenie plnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku pracovala.

Príklad č. 11: Študent

Študent strednej školy uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov od 1. júna do 31. augusta. Podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a uplatní si v každom mesiaci 1/12 nezdaniteľnej sumy na daňovníka. Nie je podstatné, či zdaniteľné príjmy dosahuje na základe pracovnej zmluvy, alebo na základe dohody. Na uplatnenie tejto odpočítateľnej položky u študenta nemá vplyv, že si ho súčasne uplatňujú rodičia ako vyživované dieťa a uplatňujú si daňový bonus.

Príklad č. 12: Zamestnanec zomrel

Zamestnanec Pavol pracuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa ako vodič nákladného motorového vozidla. Dňa 10. júna utrpí pracovný smrteľný úraz, manželka podá za svojho zomretého manžela daňové priznanie, uplatní plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Príklad č. 13: Príjem za činnosť osobného asistenta

Daňovníkovi plynú príjmy za činnosť osobného asistenta, ktoré mu vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie.

Príklad č. 14: Pani Andrea

Pani Andrea v roku pracuje iba od marca do decembra. Má hrubú mzdu vo výške 900 eur. U zamestnávateľa podpísala vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Jej zamestnávateľ za ňu počas roka uplatňuje mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, takže na mesačnom preddavku odvedie 56,98 eura [19 % z: (hrubá mzda 900 eur - sociálne poistenie 84,60 eura - zdravotné poistenie 36 eur - nezdaniteľná časť 479,48 eura)]. V ročnom zúčtovaní dane uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške platnej pre rok, a preto jej vznikne nárok na vrátenie dane (daňový preplatok) v hodnote 182,16 eura.

Príklad č. 15: Podnikatelia Karol a Jaroslav

Podnikateľ Jaroslav celý rok podniká a dosiahne hrubý zisk (zjednodušene ho považujme za základ dane z príjmov) vo výške 20 000 eur. V daňovom priznaní si uplatní iba nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na iné nezdaniteľné časti základu dane nemá nárok. Podnikateľ Karol tiež po celý rok podniká a dosiahne hrubý zisk (zjednodušene ho považujme za základ dane z príjmov) vo výške 4 000 eur. V daňovom priznaní si uplatní iba nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na iné nezdaniteľné časti základu dane nemá nárok.

Ako uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vám vzniká automaticky, ak máte zdaniteľné príjmy zo zamestnania, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Uplatnenie ako SZČO

Pokiaľ podnikáte a zároveň vykonávate prácu v zamestnaneckom pomere, môžete si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať aj mesačne u svojho zamestnávateľa. Aj v prípade, že tak neurobíte, tak si ako SZČO sami po skončení zdaňovacieho obdobia podáte daňové priznanie, kde si uplatníte všetky nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy pre fyzické osoby. Ak ste zároveň aj zamestnancom a nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si chcete uplatňovať u svojho zamestnávateľa, tak postupujte podľa pokynov pre zamestnancov. Pamätajte však na to, že daňové priznanie si spracujete sami (tzn. nemôžete zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti), pretože máte okrem príjmov zo zamestnania aj príjmy z vlastného podnikania.

#

tags: #kto #má #nárok #na #ročnú #odpočítateľnú