Dedenie cudzinca na Slovensku: Podmienky a aspekty

Dedičské konanie je proces, ktorý nastáva po smrti osoby a jeho cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jej majetkom. V kontexte Slovenskej republiky je dedenie cudzincov upravené špecifickými pravidlami a predpismi, ktoré zohľadňujú ich postavenie a práva. Tento článok sa zameriava na podmienky dedenia cudzincov na Slovensku, ako aj na relevantné právne aspekty a postupy.

Druhy dedenia: Závet vs. Zákon

Na Slovensku existujú dva základné spôsoby dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.

• Dedenie zo závetu: Poručiteľ (zosnulý) môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a rozdelenie majetku. Hoci vo filmoch je závet bežný, na Slovensku sa častejšie využíva dedenie zo zákona. Závet musí spĺňať určité formálne náležitosti, aby bol platný.
• Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákona, konkrétne podľa Občianskeho zákonníka. Zákon rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, ktoré majú rôzne poradie pri dedení. Prednosť majú príbuzní v priamom rade, ako sú deti a vnuci.

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Problémy však môžu nastať, ak závet nie je platný alebo je platný len čiastočne.

Dedičské skupiny podľa zákona

Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín:

1. Prvá skupina: Patria sem poručiteľove deti a manžel/ka. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu.
2. Druhá skupina: Patria sem manžel/ka poručiteľa, jeho rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej skupine dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Patria sem súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa, a ak nemôžu dediť ani títo, dedia ich deti.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

• Opomenutie neopomenuteľných dedičov: Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• Formálne nedostatky:
  • Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
  • Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť poručiteľa: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.

Ideálne je spísať závet priamo u notára, čím sa predíde strate alebo zničeniu dokumentu a zabezpečí sa jeho platnosť. Závet môžete kedykoľvek zrušiť, napríklad odvolaním, zničením alebo spísaním nového. Novší závet ruší starší len v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva.

Vydedenie

Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (potomkov z 1. dedičskej skupiny) bez pádneho dôvodu. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod, ktorý musí byť v závete uvedený.

Majetok a dlhy v dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa:

• Aktíva: Nehnuteľnosti, hnuteľné veci, finančné prostriedky, cenné papiere, podiely v spoločnostiach a iné majetkové práva.
• Pasíva: Dlhy zosnulého voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

1. Otvorenie dedičského konania: Konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič.
2. Zisťovanie majetku a dedičov: Notár zisťuje, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu, ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
3. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Potenciálni dediči majú možnosť vyjadriť sa k rozsahu majetku a dedičským nárokom.
4. Dohoda dedičov: Dedičia sa môžu dohodnúť na rozdelení majetku. Ak sa nedohodnú, rozhodne o rozdelení majetku súd.
5. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Zastupovanie v dedičskom konaní

Počas celého konania i v jeho časti vás môže zastupovať splnomocnenec. Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.

Odmietnutie dedičstva

Dedičstvo môžete aj odmietnuť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Odvolanie a námietky

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Poplatky za dedičské konanie

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte, upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Za návrh na obnovu dedičského konania sa platí 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Práva cudzincov na Slovensku

Cudzincov na Slovensku upravuje zákon č. 222/2010 Z.z. Cudzinci majú v Slovenskej republike zaručené základné ľudské práva a slobody, ak nie sú výslovne priznané iba občanom SR. Princíp slobody a rovnosti všetkých ľudí v dôstojnosti i v právach je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 52 ods. 2.

Medzi základné práva cudzincov patrí právo na život, ochrana ľudskej dôstojnosti, osobná česť, dobrá povesť a právo na ochranu mena. Kľúčový je článok 23 zaručujúci slobodu pohybu a pobytu. Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl je ochrana cudzinca, ktorý má opodstatnené obavy z prenasledovania na základe rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi nepovolí vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov.

Cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republike sú podľa čl. 30 priznané niektoré politické práva - majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Dedenie v rámci Európskej únie a nariadenie o cezhraničných dedičstvách

Nariadenie o cezhraničných dedičstvách si dalo za cieľ zjednodušiť proces dedenia v rámci Európskej únie. Zabezpečuje, aby sa celé dedičstvo, teda hnuteľný a aj nehnuteľný majetok poručiteľa prejednalo jednotne, podľa jedného práva a orgánom jedného štátu.

Právny stav pred prijatím nariadenia

Slovenská právna úprava sa nachádza v platnom a účinnom zákone č. 97/19636 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa tejto právnej úpravy sa dedičstvo v zásade bude prejednávať podľa právneho poriadku štátu, ktorého bol zosnulý občanom v čase svojej smrti. Znamená to, že slovenský súd / notár prejedná dedičstvo po občanovi Slovenskej republiky. vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

Vyššie uvedená právna úprava je stále platná a účinná a bude sa aplikovať v prípadoch kedy občan Slovenskej republiky mal majetok v zahraničí mimo krajín EÚ alebo ak cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu EÚ vlastnil nehnuteľnosť na území SR.

Právny stav po nariadení

Nariadenie sa vzťahuje na dedenie po osobách ktoré zomreli po 16.8.2015. Podľa článku 4 nariadenia, právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Rozhodujúce teda bude určiť obvyklý pobyt v čase smrti.

Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy je veľmi ťažké určiť obvyklý pobyt. Určenie obvyklého pobytu prináleží notárovi. V prípade úmrtia osoby súd poverí notára prejednaním dedičstva.

Európske osvedčenie o dedičstve

Výsledkom dedičského konania je v prípade konania podľa slovenských právnych predpisov osvedčenie o dedičstve, pričom dedič môže požiadať aj o vydanie európskeho osvedčenia o dedičstve (článok 62 a nasledujúce nariadenia). Na Slovensku vydáva európske osvedčenie o dedičstve notár, ktorý dedičstvo prejednal. Na základe tohto dokumentu môžu dedičia uplatňovať a vykonávať svoje práva v ňom uvedené aj v iných členských štátoch. Európske osvedčenie o dedičstve má účinky vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania a je platnou písomnosťou na zapísanie majetku v registri členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

tags: #dedenie #cudzinca #na #Slovensku #podmienky