
Zelená nafta predstavuje dôležitý nástroj podpory pre poľnohospodárov, ktorý im pomáha znižovať náklady na výrobu a zvyšovať konkurencieschopnosť. V tomto článku sa pozrieme na to, kto má nárok na zelenú naftu v poľnohospodárstve na Slovensku a aké sú s tým spojené podmienky. Dotkneme sa aj problematiky podpory pre pestovateľov zeleniny a zmien v agropolitike po roku 2028.
Vďaka programu zelenej nafty si v tomto roku prilepší celý agrosektor, vrátane pestovateľov zeleniny. Zeleninári však vyjadrujú obavy, že výmery zeleniny na Slovensku opäť poklesnú, a to z dôvodu zvýhodňovania menej náročných plodín, ktoré môžu poľnohospodári pri lepších finančných podporách uprednostniť pred náročnejšou zeleninou.
Nové nariadenie vlády má priniesť zmeny vo výške platieb a ustanoviť pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb. Návrh nariadenia vlády spája schémy platieb na pestovanie vybraných druhov zeleniny s vysokou a veľmi vysokou prácnosťou a vytvára novú schému - platbu na pestovanie vybraných druhov zeleniny.
Problémom nemá byť vytvorenie nových schém, ale to, koľko peňazí na jednotlivé plodiny rezort vyčlení. Zelenina by mala byť podporená sumou približne 120 eur na hektár. Zeleninári tvrdia, že na to, aby mohli konkurovať západoeurópskym lacným farmárom, potrebujú systémové podpory a navýšenie platieb. Ak je zámerom rezortu podporiť sóju, zelenina by nemala mať nižšiu podporu.
K zmenám v platbách dochádza z dôvodu navýšenia a vyčlenenia finančných zdrojov pre sektor zeleniny cez viazané priame platby a taktiež pre podporu sebestačnosti Slovenska vo výrobe rastlinných proteínových zdrojov, vrátane krmovín. Zeleninári by ale pri podpore krmovín chceli, aby štát viac podporil aj pestovanie lucerky či šošovice. Šošovica sa na Slovensku pestuje už len asi na 500 hektároch, hoci máme vynegociovaných 2000 hektárov.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Podľa zeleninárov plochy zeleniny na Slovensku každoročne klesajú už od 90-tych rokov. V súčasnosti štatistiky skresľuje najmä tekvica. Zaradenie tekvice do tejto skupiny zeleniny je prinajmenšom diskutabilné. Zväz zeleninárov sa už v minulosti postavil proti jej začleneniu do tejto kategórie, pretože ide o mechanicky zberanú plodinu bez pridanej hodnoty ľudskej práce.
Zeleninári by privítali, aby bola podporovaná najmä tekvica určená na konzum, ako maslová tekvica alebo hokaido. Tekvica pestovaná na olej alebo jadierka, ktoré sa vo väčšine prípadov vyvážajú, by podľa nich podporovaná byť nemala, pretože uberá z príležitosti na pestovanie skutočnej prácnej zeleniny.
Odborný workshop pod taktovkou SPU v Nitre s názvom „Príprava novej agropolitiky a úpravy strategického plánu“ bol prvou oficiálnou výzvou k tomu, že je najvyšší čas začať sa plne venovať príprave novej SPP po roku 2028. Jej podoba oproti súčasnosti sa má ďalej meniť, pričom nie je vylúčené i to, že tradičné BISS platby na plochu sa stanú minulosťou.
Podľa Jána Pokrivčáka bude nová SPP po roku 2028 oveľa sofistikovanejšia a multitematickejšia. Do SPP sa bude miešať „viac tém“, pričom v rámci zverejneného Strategického dialógu k novej SPP sa vyjadrilo celkovo 29 stakeholderov, pričom priamo z poľnohospodárstvom má súvislosť len tretina z nich. Opäť to bude teda nielen o poľnohospodárstve, ale o ochrane životného prostredia, klímy, no taktiež o socioekonomických témach a celospoločenských výzvach.
Novinkou novej SPP má byť zavedenie univerzálneho benchmarkingu na posudzovanie udržateľnosti opatrení, inými slovami dosahovanie udržateľnosti má byť merateľné pomocou štandardizácie a harmonizácie metodiky medzi jednotlivými členskými krajinami. Má sa posilniť pozícia farmárov v hodnotovom reťazci cez podporu organizácií výrobcov, pričom v tejto stati v Strategickom dialógu nepochybne zaujal výrok, že sa má docieliť status, aby farmári nepredávali produkciu pod výrobné náklady.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok
Ekoschémové platby by po roku 2028 mali byť udelené za činnosť nad rámec legislatívy a teda pôjde o peniaze naviac nad rámec tradičných podpôr. Okrem finančného balíka na SPP sa majú pre poľnohospodárov vytvoriť ďalšie dva finančné nástroje mimo rozpočet SPP: Agrifood just transitions fund (AJTF) na financovanie pôžičiek a grantov pre farmárov určený na prechod na udržateľnosť a Nature restoration fund na konkrétne ciele ochrany prírody.
Veľkou zmenou má byť skutočnosť, že na platby BISS už nebudú mať nárok všetci aktívni poľnohospodári, ale len tí, ktorí to budú potrebovať. Podporiť by sa mala digitalizácia SPP, čo však J. Pokrivčák považuje za problém hlavne pre malé farmy, ktorým to zvýši náročnosť pri vybavovaní podpôr. SPP bude cieliť na znižovanie emisií, kde sa pripravuje metodika pre obchodovanie s emisiami. Tiež bude nová metodika pre využívanie biopesticídov, má sa podporiť rast rozvoja ekologického poľnohospodárstva a tiež udržateľnosť živočíšnej výroby, ktorej majú dominovať témy ako welfare či emisie.
Poľnohospodárske družstvo Žiarec v Tvrdošíne si v minulom roku siahlo na pomyselný vrchol, keď dosiahlo najvyššiu priemernú úžitkovosť v chove dojníc slovenského strakatého dobytka na Slovensku. Celý problém predtým rozvíjajúceho sa podniku nastal v roku 2018, keď sa tamojší poľnohospodári dostali do konfliktu s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) kvôli investičnej podpore na výstavbu nových ustajňovacích priestorov.
Z postupu štátnych orgánov vznikol dojem, že cieľom malo byť vyhladovanie podniku, ktorý hospodári v jednej z najmenej úrodných oblastí Slovenska. Manažment družstva pod vedením Antona Palidera sa však nemienil vzdať. Vzhľadom na to, že tamojšie pôdy neponúkajú vysoké a často ani priemerné úrody, bola jedinou možnosťou, ako zabezpečiť zdravé finančné toky v podniku, ešte dôkladnejšia orientácia na výrobu mlieka.
Pracovníci živočíšnej výroby na čele s vedúcim úseku poľnohospodárskej výroby Cyrilom Orčíkom si všímali každý detail vo výrobe krmovín, ale aj v samotnom chove, najmä dojníc. Kombinácia faktorov, ktoré spája dlhoročná kontinuálna práca a najmä ustálený kolektív spolupracovníkov, genetika, príprava krmovín, ale aj ustajňovacie priestory, prispeli k úspechu družstva. Dôležité bolo aj vybudovanie teľatníka na úrovni, ktorý zabezpečil krásne a zdravé teľatá, ktoré sú základom ďalšieho zveľaďovania chovu hospodárskych zvierat.
Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti
Družstvo podalo projekt v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020, uspelo, vysúťažilo stavebnú firmu a v rekordnom termíne postavilo nové moderné ustajňovacie priestory. Neskôr však nastali problémy so stanoviskom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý na základe podnetu PPA vykonal kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO uviedol, že predseda družstva bol v konflikte záujmov a to mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
PPA požadovala vrátenie aj doteraz vyplatených 140 tisíc eur, čo družstvo odmietlo. Reakcia zo strany PPA prišla v podobe pozastavenia všetkých finančných tokov do podniku, vrátane zelenej nafty a priamych platieb. Nové vedenie PPA priame platby uvoľnilo, avšak situácia poukázala na to, kam až bola PPA ochotná zájsť.
ÚVO vykonal kontrolu postupu družstva ŽIAREC pri zadávaní zákazky s názvom „Rekonštrukcia ustajňovacích priestorov HD a dojárne PD Žiarec Tvrdošín”. Výsledkom kontroly bolo zistenie viacerých nedostatkov, napríklad:
Použitá formulácia o možnom vplyve na výsledok znamená, že vplyv nie je možné ani preukázať, ale ani s ohľadom na okolnosti prípadu vylúčiť. Napríklad v prípade, kedy sa verejný obstarávateľ nezaoberá existenciou konfliktu záujmov, čo je jeho základnou povinnosťou, nie je možné preukázať, že v dôsledku uvedeného nezaoberania sa bol v súťaži úspešný iný uchádzač ako by tomu bolo v prípade, ak by sa verejný obstarávateľ konfliktom zaoberal.