Kto má nárok dediť zo zákona?

Smrť blízkej osoby je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou sa pozostalí často musia zaoberať aj právnymi záležitosťami, ako je dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok dediť zo zákona na Slovensku, a zodpovedá na najčastejšie otázky týkajúce sa dedičského konania.

Úvod do dedičského konania

Smrť fyzickej osoby, čiže poručiteľa, je významnou právnou skutočnosťou, ktorá so sebou prináša množstvo dôsledkov. Jedným z nich je dedičské konanie, ktoré začne príslušný súd aj bez návrhu, len čo sa dozvie o tom, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.

Napriek tomu, že dedičské konanie je konaním súdnym, súd v každej dedičskej veci, ktorá sa u neho začala, poverí notára, aby ako súdny komisár samostatne konal a rozhodoval v konaní o dedičstve v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Rozhodnutia vydané notárom a úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a úkonmi súdu prvej inštancie.

Najčastejšie otázky o dedičstve

Medzi najčastejšie otázky, ktoré sa vynárajú v súvislosti s dedičským konaním, patria:

• Ktorý súd je príslušný na konanie o dedičstve po zomrelej osobe?
• Kto je oprávneným dedičom po zomrelej osobe?
• Čo ak poručiteľ zanechal závet?
• Kto je to neopomenuteľný dedič?
• Čo je to dedičská nespôsobilosť?
• Aký je rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva?
• Čo je to odúmrť?
• Ako mám postupovať, ak som dedičom a nebol som účastníkom dedičského konania?
• Kto je to dedič na neznámom mieste a ako bude súdny komisár postupovať v takomto prípade?

Príslušnosť súdu v dedičskom konaní

V dedičských konaniach, ktoré začali po 1. júli 2016 platí, že na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode:

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

• mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
• sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
• poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).

Kto je oprávneným dedičom?

Podľa platnej právnej úpravy sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto právnych titulov dedenia súčasne. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"). Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.

Ak poručiteľ nezanechal závet alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách. Okruh osôb, ktoré do spomenutých skupín patria, presne definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 473 až 475a OZ. Zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia, nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti - vnuci/čky poručiteľa. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa.

Dedičské skupiny zo zákona

V rámci dedenia zo zákona môžu dediť len fyzické osoby, ktoré v čase smrti poručiteľa s ním boli v príbuzenskom pomere alebo v obdobnom pomere, ktorý sa svojím obsahom blíži kvalite príbuzenského pomeru. Stupeň príbuzenského pomeru je faktorom, ktorý určuje vytvorenie štyroch skupín vyplývajúcich zo zákona. Základom pre usporiadanie je rodičovský systém, na ktorý nadväzuje tzv. princíp reprezentácie. Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia. Dedenie v jednej skupine, vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

I. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria potomkovia a manžel poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. V prvej dedičskej skupine platí pravidlo: poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Poručiteľov manžel však nemôže dediť samostatne v prvej skupine. Platí teda, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Ak teda poručiteľ zanechal napríklad 2 synov a manželku, každý z nich má zo zákona nárok na 1/3 dedičstva po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Prvým krokom pri manželstve, ktoré zaniklo smrťou je určenie rozsahu BSM a následne až keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Ak niektoré z detí poručiteľa z nejakého dôvodu nededí, na jeho dedičský podiel nastupujú jeho potomkovia. Manžel poručiteľa nemôže dediť v prvej dedičskej skupine sám, preto ak poručiteľ nezanechal žiadnych potomkov, nastupuje druhá dedičská skupina.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

V prípade dedenia detí je potrebné upozorniť na fakt, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti. Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle (nie v biologickom). Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod. Ak nededí napr. syn poručiteľa, nastupujú na jeho miesto jeho potomkovia, t. j. poručiteľovi vnuci. Dedičia zaradení do jednej skupiny sú povolaní dediť spoločne. Niektorí dedičia sú však zaradení do dvoch skupín (manžel poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti pred jeho smrťou), keďže v jednej by nemohli byť dedičmi samostatne.

Predpokladom dedenia v tejto skupina je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí po ňom žiaden potomok, manžel dedí v druhej skupine. Za dieťa sa považuje aj počaté dieťa, a to za predpokladu, že sa narodí živé (§ 7 ods. 1 OZ). Deťmi poručiteľky sú deti, ktoré poručiteľka porodila (§ 82 ZR). Predpokladom dedenia pozostalého manžela je existencia platného manželstva v čase smrti poručiteľa. Podmienkou však nie je, aby manželia spolu žili. Manželstvo zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pozostalý manžel dedí, ak manžel zomrie počas konania o rozvode manželstva.

Ak nededí dieťa poručiteľa, k dedeniu sú povolané jeho deti v rozsahu jeho podielu. Ak nededia ani tieto deti (t. j. vnuci poručiteľa), sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia. (napr. Ak nededí manžel alebo niektoré z detí poručiteľa, dochádza k prirastaniu podielu tohto dediča v prospech podielu zostávajúcich zákonných dedičov prvej skupiny. Táto zásada je však modifikovaná tak, že ak nenadobudne dedičský podiel dieťa poručiteľa, dochádza ku zväčšeniu podielu ostatných dedičov z tohto prírastku len vtedy, ak nedediaci dedič nemá potomkov, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. Ak však dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa dedičom podielu, ktorý naň pripadá. Tento podiel sa stáva časťou dedičstva po tomto dieťati.

II. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria manžel poručiteľa spolu s poručiteľovými rodičmi a tzv. spolužijúcimi osobami, teda tými, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom, manžel poručiteľa však vždy najmenej jednu polovicu dedičstva. Ak teda poručiteľ zanechal manželku a rodičov, manželka má nárok na 1/2 dedičstva a každý z rodičov poručiteľa na 1/4 dedičstva.

K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka, alebo ak potomkovia nededia. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom. Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR). Rovnako ako rodič dedí po poručiteľovi aj osvojiteľ (osvojitelia).

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

Podobne ako manžel poručiteľa v prvej dedičskej skupine, spolužijúca osoba nemôže dediť v druhej dedičskej skupine sama, preto ak poručiteľ nezanechal ani manžela ani žiadneho z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť. Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, t. j. bývanie v spoločnom bytom, nezakladá dedičský nárok takejto osoby.

Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa. Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa. Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo. Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Avšak poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi, či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

III. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria spolužijúce osoby a súrodenci poručiteľa, pričom všetci dedia rovnakým dielom. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa. Dedičia tretej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom, každý z nich môže dediť aj samostatne. Aj medzi dedičmi tretej skupiny platí zásada akrescencie, t. j. prirastania podielu. V prípade ak nededí niektorí z týchto dedičov, prirastá jeho uvoľnený podiel ostatným dedičom tretej skupiny. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). S ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami synovcov a neterí však už zákon nepočíta.

Súrodenci majú aspoň jedného spoločného bezprostredného predka. Preto dedí po poručiteľovi nielen ten, ktorý mal s ním spoločných oboch rodičov, ale aj ten, kto mal s ním spoločného iba jedného rodiča.

IV. dedičská skupina

Túto dedičskú skupinu tvoria starí rodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda ujovia a tety poručiteľa. K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby. Podobne ako v III. dedičskej skupine ani tu zákon nepočíta s ďalším stupňom dedičskej príbuznosti, teda s potomkami ujov a tiet, t.j. bratrancami a sesternicami poručiteľa. Preto ak nededí žiaden zo starých rodičov ani ich ujov a tiet poručiteľa, nadobúda dedičstvo štát z titulu odúmrte.

Vo štvrtej dedičskej skupine môže byť každá osoba samostatným dedičom. V tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičov otca a na druhej strane rodičov matky. Každý pár má nárok na polovicu dedičstva. Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov. Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu. Prarodičia poručiteľa sú vlastne rodičia jeho rodičov (dedo a babka).

Závet a jeho formy

OZ ponúka tri formy, v ktorých môže poručiteľ platne prejaviť svoju poslednú vôľu, a to:

• závet napísaný vlastnou rukou (holografný závet),
• závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet),
• závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.

Platnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, plnoleté deti aspoň polovicu ich zákonného podielu). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).

Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručne vytvorený závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom. Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa - neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva.

Ako možno v závete rozdeliť dedičstvo?

So svojím majetkom môže poručiteľ naložiť tak, ako uzná za vhodné, a ostatní musia rešpektovať jeho vôľu. Vynechať zo závetu ale podľa zákona nemôže potomkov (pokiaľ ich nevydedil). Napríklad ak zomrel poručiteľ a zanechal po sebe finančnú hotovosť v hodnote 150-tisíc eur. Po poručiteľovi zostala manželka, jedno maloleté a jedno plnoleté dieťa. Ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy, pretože všetci traja dedičia patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom. Ak by ale poručiteľ nechal závet, tak môže so sumou naložiť inak. Zo závetu musí neplnoleté dieťa dostať 50-tisíc eur, teda podiel, ktorý by dostalo aj zo zákona. Plnoletý súrodenec musí dostať sumu minimálne 25-tisíc eur, teda polovicu svojho zákonného podielu. Aby sa poručiteľ vyhol čiastočnej neplatnosti závetu, musí ale obom potomkom odkázať spolu sumu 75-tisíc eur. Ak však poručiteľ tak neurobí a jedného z neopomenuteľných dedičov, teda jedno z detí, prípadne obe, opomenie, závet sa nestáva automatický neplatným.

Neopomenuteľný dedič

Neopomenuteľní dedičia sú potomkovia poručiteľa (deti, vnuci atď.). Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Dedičská nespôsobilosť

Podľa § 469 OZ platí, že nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.

V uznesení Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 4 Cdo 227/2019 sa uvádza, že zo všeobecného pravidla, ohľadom toho, že každý subjekt má dedičskú spôsobilosť, OZ pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Každý, kto má právny záujem na tom, aby bol takýto nespôsobilý dedič z dedičského okruhu vylúčený, môže v dedičskom konaní uplatniť predmetné zákonné výnimky. Dedičská spôsobilosť nastáva zo zákona a prihliada sa k nej z úradnej povinnosti. Nespôsobilý dedič nededí, hľadí sa na neho, ako by sa smrti poručiteľa nedožil.

Pojem zavrhnutia hodné konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa nie je v OZ definovaný. Dedičskú nespôsobilosť pritom má za následok iba také konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa, ak ide o konanie úmyselné, ktoré možno so zreteľom k motivácii, forme, intenzite či účinky považovať za zavrhnutia hodné. Závažnosť konania sa vždy posudzuje individuálne.

Z vyššie uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že o dedičsky nespôsobilého dediča z dôvodu zavrhnutia hodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľa môže ísť iba v tých prípadoch, kedy sa dedič dopustí konania, ktorým sa snaží vyvolať usporiadanie dedičskej postupnosti v rozpore s vôľou poručiteľa v tomto smere (napr. aby sa určitá osoba stala dedičom, alebo naopak, aby sa osoba, ktorú poručiteľ určil závetom za svojho dediča, dedičom nestala). Zrejme pôjde o všetky druhy fyzického alebo psychického donútenia smerujúceho k zriadeniu závetu určitého obsahu, o konanie, ktorým bolo poručiteľovi zabránené prejaviť svoju skutočnú vôľu v závete či zriadiť, zmeniť alebo zrušiť závet, ako i o konanie, ktorého cieľom je potlačenie už zriadeného závetu a to napríklad zničením listiny či zatajenie jej existencie, alebo jej sfalšovaním alebo podvrhnutím.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že OZ umožňuje, aby poručiteľ zabránil právnym účinkom dedičskej nespôsobilosti, tým, že dedičovi odpustí. Dedičskú spôsobilosť má dedič povolaný dediť, ktorý nie je dedičsky nespôsobilý. Dedičská nespôsobilosť prichádza do úvahy len u fyzických osôb. Poručiteľ môže anulovať dedičskú nespôsobilosť konkrétneho dediča, a to odpustením. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, na platnosť ktorého sa nevyžaduje žiadna predpísaná osobitná forma.

Odmietnutie a zrieknutie sa dedičstva

Rozdiel medzi odmietnutím a "zrieknutím sa" dedičstva je zásadný. Osoba, ktorej svedčí subjektívne dedičské právo, je spôsobilá dediť a nebola za života poručiteľa platne vydedená môže v dedičskom konaní vyjadriť svoju vôľu nedediť formou tzv. odmietnutia dedičstva. Odmietnutie dedičstva je úkon, ktorý spôsobuje viacero významných následkov, preto by si ho mal každý účastník konania dôkladne premyslieť. Odmietnutím dedičstva totiž osoba, ktorá dedičstvo odmietla prestáva byť účastníkom dedičského konania a nemôže dediť nič z poručiteľom zanechaného majetku. Odmietnuť dedičstvo pritom možno len v lehote do 1 mesiaca odo dňa, kedy bol účastník jeho dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť poučený a to písomne alebo ústne do zápisnice na súde alebo u notára prejednávajúceho dedičstvo. Tento úkon je neodvolateľný, preto ten, kto raz dedičstvo odmietne sa nemôže neskôr domáhať svojej účasti v konaní. Účinky odmietnutia dedičstva sa tiež vzťahujú na prípadný majetok poručiteľa, ktorý by sa objavil v budúcnosti, aj keď o ňom účastníci konania v čase, kedy sa rozhodli dedičstvo odmietnuť, nevedeli.

Posledným predpokladom dedenia je nevyužitie práva odmietnuť dedičstvo. Odmietnuť dedičstvo môže spôsobilý dedič po smrti poručiteľa a len v lehote do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom alebo notárom o práve odmietnuť dedičstvo i o následkoch takéhoto odmietnutia, upovedomený. Odmietnutie dedičstva sa musí urobiť ústne vyhlásením pred príslušným súdom alebo notárom alebo aj písomne a bez akýchkoľvek podmienok či výhrad. Zdôrazňujeme, že nie je možné odmietnuť len časť dedičstva alebo len určité veci z dedičstva. Dedičstvo možno odmietnuť vždy iba ako celok.

V prípade, že osoba má v úmysle dedičstvo odmietnuť, mala by si tiež dať pozor, aby sa svojim faktickým konaním o túto možnosť neobrala. Zákon totiž hovorí, že dedičstvo nemôže platne odmietnuť ten, kto svojim konaním dal najavo, že dediť chce. V praxi môže ísť o situáciu, kedy účastník konania po smrti poručiteľa používa jeho motorové vozidlo, býva v nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa a pod.

Na rozdiel od odmietnutia dedičstva, "zrieknutie sa" dedičstva znamená, že osoba ako účastník konania vyjadrí svoju vôľu nedediť a svoj dedičský podiel prenechá v prospech ostatných účastníkov konania bez toho, aby sám strácal postavenie účastníka konania.

Odúmrť

Ak nededí žiaden zo zákonných dedičov, dedičstvo pripadne štátu. Tento jav sa nazýva odúmrť.

Dedič na neznámom mieste

Dôvodov, prečo osoba, ktorej svedčí subjektívne dedičské právo, ktorá dedičstvo neodmietla, nebola za života platne vydedená ani sama seba svojim konaním nevylúčila z dedenia z dôvodu tzv. dedičskej nespôsobilosti môže byť niekoľko. Najčastejšie ide o situáciu, kedy sa súdnemu komisárovi v konaní nepodarí zistiť existencia takejto osoby, príp. sa síce podarí zistiť jej existencia, avšak táto osoba sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdnemu komisárovi sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí zistiť iná adresa pobytu domnelého dediča, príp. sa tento zdržiava v zahraničí a jeho adresa nie je známa, kedy môže súdny komisár využiť inštitút tzv. dediča na neznámom mieste.

V prípade, že sa s osobou z niektorého z vyššie uvedených dôvodov v dedičskom konaní nekonalo ako s účastníkom neznamená to, že by táto osoba strácala svoje dedičské právo. V prípade, že sa o prebiehajúcom dedičskom konaní táto osoba dozvie ešte pred jeho skončením, mala by bezodkladu kontaktovať povereného súdneho komisára, ktorý ju po prešetrení relevantných skutočností priberie do konania a bude s ňou ďalej konať ako s účastníkom konania. Svojich práv sa však takáto osoba môže domáhať tiež v prípade, ak dedičské konanie bolo medzičasom právoplatne skončené. V takomto prípade sa môže domáhať voči osobe, ktorá dedila napriek tomu, že dediť nemala vôbec alebo mala dediť menej ako v skutočnosti dedila, vydania dedičstva.

K vydaniu dedičstva môže dôjsť buď dobrovoľne, na základe dohody dotknutých osôb alebo sa oprávnený dedič môže svojich práv domáhať tiež osobitnou dedičskou žalobou v sporovom konaní. Dohoda o vydaní dedičstva by mala mať písomnú formu, v prípade záujmu môže byť tiež spísaná formou notárskej zápisnice u notára.

Dodatočné konanie o dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.

V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

tags: #kto #má #nárok #dediť #zo #zákona