
Článok sa zaoberá problematikou nemocenského poistenia pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) na Slovensku, s dôrazom na to, kto platí nemocenské dávky počas prvých desiatich dní práceneschopnosti (PN). Vysvetľuje povinnosti a možnosti dobrovoľného nemocenského poistenia, podmienky nároku na nemocenské dávky, ich výpočet a špecifické situácie, ktoré môžu nastať počas PN.
Byť SZČO prináša slobodu a flexibilitu, ale aj zodpovednosť za vlastné zabezpečenie v prípade choroby alebo úrazu. Na rozdiel od zamestnancov, ktorí majú nárok na nemocenské dávky od štátu, SZČO si musia túto ochranu zabezpečiť sami. Nemocenské poistenie slúži ako príspevok od štátu v prípade choroby, kedy SZČO nemôže vykonávať svoju činnosť a prichádza o príjem.
Zdravotné poistenie je pre SZČO povinné, avšak sociálne poistenie, vrátane nemocenského, je povinné až po dosiahnutí určitej hranice príjmu z podnikania. Táto hranica sa odvíja od 6-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Pre rok 2023 platí, že povinné sociálne poistenie vzniká SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.
Ak príjem SZČO nedosahuje túto hranicu, nemocenské poistenie nie je povinné, ale SZČO sa môže prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením.
Sociálne poistenie sa skladá z:
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
Zamestnávateľ odvádza za zamestnanca všetkých päť zložiek sociálneho poistenia. SZČO povinne odvádzajú iba prvé dve zložky, ak dosiahnu stanovenú hranicu príjmu.
Pre čerpanie nemocenských dávok je potrebné sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. Prihlásenie sa realizuje prostredníctvom formulára Registračný list FO a Vyhlásenia dobrovoľne poistenej osoby, ktorý je dostupný na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Vyplnený formulár je potrebné doručiť osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.
Po prihlásení na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie je potrebné pravidelne platiť poistné, a to do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistenie platí. Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si SZČO určuje sama, avšak musí rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur. Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne.
Ako dobrovoľne poistená osoba si SZČO sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia je však potrebné prihliadnuť aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.
Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.
Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie v obdobiach, počas ktorých sa vám poskytuje:
SZČO má nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.
V takom prípade je dôležité mať vytvorenú vlastnú finančnú rezervu, ktorá pokryje bežné výdavky v prípade práceneschopnosti. Výška rezervy by mala zodpovedať bežným mesačným výdavkom.
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku
Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.
Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne). Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom.
V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania blízkej osoby. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Počas PN má SZČO určité povinnosti voči Sociálnej poisťovni.
Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské.
Maximálny denný vymeriavací základ v roku 2025 je 94,0274 eur/deň.
Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).
Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura.
Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna suma. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.
Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur).
Povinne dôchodkovo a nemocensky poistenému živnostníkovi sa automaticky prerušuje sociálne poistenie v období:
Okrem toho sú však aj iné prípady, kedy sa povinnosť platiť sociálne poistenie živnostníkovi preruší, hoci ten o prerušení poistenia možno ani len netuší.
Prvá skupina prípadov nastáva pri čerpaní dávky nemocenského poistenia, teda týchto dávok: materská dávka, ošetrovné (pri ošetrovaní člena rodiny, tzv. „OČR“), nemocenské. Ak živnostník čerpá nemocenskú dávku, tak zákon o sociálnom poistení automaticky vylučuje jeho povinnosť platiť poistné.
Druhý typ situácii nastáva v prípade, ak už síce živnostník nečerpá nemocenskú dávku, ale ani sa nevrátil k pracovnej činnosti. Rozlišujeme štyri prípady, kedy takáto okolnosť môže nastať:
Na tieto štyri prípady sa už nevzťahuje automatické vylúčenie povinnosti platiť sociálne odvody. V týchto prípadoch ide totiž o prerušenie povinného dôchodkového a nemocenského poistenia. Hlavný rozdiel je v tom, že prerušenie povinnosti platiť odvody musí živnostník Sociálnej poisťovni nahlásiť, kým vylúčenie povinnosti platiť poistné sa uplatňuje automaticky.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Počas dočasnej PN živnostník neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Nemocenské poistenie pre SZČO je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia. Hoci nie je povinné pre všetkých, dobrovoľné prihlásenie sa na poistenie môže poskytnúť finančnú istotu v prípade choroby alebo úrazu. Je dôležité poznať podmienky nároku na jednotlivé dávky, ako aj povinnosti, ktoré vyplývajú z dobrovoľného poistenia.
Konsolidačný balíček 2026 prináša sériu významných zmien, ktoré sa dotknú hlavne živnostníkov.
Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti nová sadzba dane z príjmov právnických osôb a minimálna daň. Výška tejto dane nie je jednotná, ale je odstupňovaná podľa objemu zdaniteľných príjmov, ktoré právnická osoba dosiahne.
Hlavným parametrom pre určenie sadzby dane živnostníka sú jeho zdaniteľné príjmy. Ak zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 €, sadzba dane živnostníka je napriek konsolidačnému balíčku naďalej 15 %. Ak zdaniteľné príjmy presiahnu 100 000€ sadzba dane sa určí podľa základu dane.
Sadzba odvodu živnostníkov sa od 1.1.2026 zvýši o 1% na 16 % (v roku 2025 bola 15%). Pre zdravotne postihnuté osoby ide o navýšenie 0,5 % na 8 %. Minimálne zdravotné odvody SZČO budú teda od januára 2026 vo výške 121,92 € (60,96€ pre zdravotne postihnuté osoby).
Od apríla 2026 sa zamestnávatelia musia pripraviť na vyššie náklady pri dočasnej „PN“ pracovnej neschopnosti zamestnancov. Zamestnávatelia budú povinní hradiť náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN. Sociálna poisťovňa tak začne vyplácať nemocenské dávky až od 15. dňa práceneschopnosti.
Od 1. januára 2026 sa zásadne menia pravidlá pri odpočte DPH z osobných motorových vozidiel. Podnikatelia a firmy si po zavedení opatrení z konsolidačného balíčka 2026 nebudú môcť uplatniť plný nárok na odpočet, ak vozidlo kategórie M1, L1e alebo L3e využívajú aj na súkromné účely. V takom prípade bude možné odpočítať iba 50 % DPH.
Od 1. januára 2026 prestane na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli platiť znížená 19-percentná sadzba DPH. Tieto výrobky budú zdaňované základnou sadzbou 23 %.
Konsolidačný balíček ruší od roku 2026 tri dni pracovného pokoja (15.9., 8.5. a 17. november).
Od 1. januára 2026 sa zvyšuje sadzba dane z poistenia pri neživotných poistkách, vrátane povinného zmluvného poistenia (PZP), z pôvodných 8 % na 10 %.
Novela Zákonníka práce prináša úpravu definície závislej práce, ktorá má pomôcť lepšie odhaľovať prípady tzv. švarc systému. Zmenou je vypustenie podmienky, že závislá práca sa vykonáva „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.
Práca na živnosť môže byť výhodná tak pre zamestnávateľa, ako aj pre samotného zamestnanca. Pre zamestnávateľa ide o úsporu nákladov na odvody a administratívu. Pre zamestnanca je hlavnou výhodou finančné hľadisko. Na faktúru je obvykle možné vypýtať si viac, ako by bola hrubá mzda zamestnanca.