
V modernom zdravotníctve je informovanosť pacienta kľúčovým aspektom poskytovania kvalitnej starostlivosti. Práva pacientov tvoria základ pre etické a právne postupy v zdravotníctve, zabezpečujúce, že každý človek dostane dôstojnú a spravodlivú zdravotnú starostlivosť. Tieto práva zahrňujú rôzne aspekty, ako je právo na informovaný súhlas, právo na súkromie a dôvernosť informácií, právo na starostlivosť bez diskriminácie a právo na podanie sťažnosti alebo odvolania. Dodržiavanie týchto práv je nevyhnutné na zabezpečenie toho, že pacienti sú aktívnymi účastníkmi v procese rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti.
Práva pacientov sú súborom zásad, ktoré majú zabezpečiť dôstojnú a spravodlivú zdravotnú starostlivosť pre každého. Sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a v ďalších právnych predpisoch, ako sú zákony o zdravotnej starostlivosti, ochrane zdravia ľudí, zdravotnom poistení a Liečebnom poriadku. Charta práv pacienta v Slovenskej republike sa vypracovala na základe týchto právnych predpisov, ale aj dokumentov medzinárodných organizácií ako napr. Organizácie spojených národov, Svetovej zdravotníckej organizácie, Rady Európy a Európskej únie. Skladá sa z preambuly a 10 článkov.
Zdravie je definované Svetovou zdravotníckou organizáciou ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky.
Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Zakazuje sa diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania, manželského a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia. Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná a ani inak postihovaná.
Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné. Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a má právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť.
Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia. Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti.
Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení. Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť.
Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť lege artis: Vysvetlenie
Pacienti majú právo byť informovaní o svojom zdravotnom stave, dostupných liečebných možnostiach a možných rizikách a prínosoch jednotlivých postupov. Toto právo zahrňuje aj prístup k vlastnej zdravotnej dokumentácii. Toto právo chráni pacientov pred nežiaducimi a neinformovanými rozhodnutiami.
Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.
Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.
Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok – vaše práva
Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí.
Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko-výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.
Ak pacient nie je spôsobilý o sebe rozhodovať, za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.
Všetky informácie týkajúce sa zdravotného stavu pacienta musia byť dôverné a spracované s ohľadom na jeho súkromie. Tento aspekt je kľúčový pre zachovanie dôvery medzi pacientom a zdravotníckym personálom.
Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme.
Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.
Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti.
Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho. Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu.
Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav v dohodnutom alebo v primeranom čase, podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok, v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav. Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie.
Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením. Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi.
Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
Každý pacient má právo na zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, rasu, náboženstvo, sociálny status alebo iné charakteristiky. Diskriminácia v zdravotníctve je neprípustná. Aj naša Ústava v článku 40 hovorí, že každý má právo na ochranu zdravia. ďalej sa tam uvádza, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Pacienti majú právo podať sťažnosť alebo odvolanie, ak majú pocit, že ich práva boli porušené. Tieto mechanizmy sú nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a zlepšovanie kvality zdravotnej starostlivosti. Dokonca máme aj zákon č. 9 z roku 2010 o sťažnostiach. Sťažnosť musí byť podaná písomne a môže byť podaná aj elektronicky.
Osoba má právo na odmietnutie pitvy - ktoré musí mať písomnú formu a musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne osobu určiť.
Osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo osoba splnomocnená na základe písomného plnomocenstva má právo na poskytovanie údajov alebo môže nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu.
V priebehu ambulantného aj nemocničného vyšetrenia a liečby má pacient právo na to, aby bol braný maximálny ohľad na jeho súkromie a ostych. Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú dôverné a majú byť uskutočňované diskrétne. Osoby, ktoré sa nepodieľajú na liečbe, sa na nich môžu zúčastniť iba so súhlasom pacienta, a to aj vo fakultných nemocniciach, kde sa vzdelávajú medici. Pacient má právo poznať meno lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho ošetrujú.
Lekári a ďalší zdravotnícki pracovníci sú povinní správať sa k pacientovi korektne, s pochopením, s rešpektovaním intimity a trpezlivosťou. Nesmú sa znížiť k hrubému alebo nemravnému konaniu. Pacienta majú vnímať ako rovnocenného partnera so všetkými občianskymi právami i povinnosťami vrátane zodpovednosti za svoje zdravie.
Diagnózu oznamuje pacientovi lekár, ktorý pacienta zároveň poučí o jeho ochorení, spôsoboch, akým sa lieči, ako aj o nežiadúcich účinkoch jednotlivých druhov liečby. Pokiaľ pacient takéto informácie počuť nechce, má právo poučenie odmietnuť. Pri oznámení diagnózy a poučení o jednotlivých možnostiach liečby má pacient právo na prítomnosť blízkeho človeka, ktorého si sám určí. Aj pri oznámení diagnózy musí byť rešpektované právo pacienta na súkromie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti - diagnóza preto nesmie byť pacientovi oznámená na chodbe zdravotníckeho zariadenia, v čakárni pred ostatnými pacientami a pod.
Pacient má právo dozvedieť sa od svojho lekára všetky informácie potrebné na to, aby sa mohol pred začatím každého diagnostického alebo liečebného postupu zasvätene rozhodnúť, či s ním súhlasí. Pokiaľ existuje viacero možných postupov alebo pokiaľ pacient požaduje informácie o alternatívach k liečbe, je oprávnený sa s nimi oboznámiť. Lekár je povinný poskytnúť takéto poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu pacienta. Pacient má mať teda dostatok času na rozhodnutie o liečbe s výnimkou prípadov, ak je pre povahu alebo závažnosť ochorenia nevyhnutné začať s liečbou bezodkladne.
Pacient má právo rozhodnúť sa, služby ktorého všeobecného lekára, špecialistu alebo ktorú nemocnicu si zvolí. Pacient má teda právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. S vybraným poskytovateľom sa však musí dohodnúť, t. j. aj ten musí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi súhlasiť. Odmietnuť pacienta však poskytovateľ môže iba zo zákonom určených dôvodov, ktorými sú neúnosné pracovné zaťaženie, osobný vzťah k pacientovi alebo osobné presvedčenie lekára (pri interrupcii, sterilizácii, umelom oplodnení). Ak sa pacient domnieva, že ho poskytovateľ odmietol neodôvodnene, môže sa obrátiť na VÚC, aby vec preveril. Právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemajú určité skupiny osôb.
Pacient má právo odmietnuť liečbu a má byť súčasne informovaný o možných dôsledkoch takéhoto rozhodnutia na jeho zdravotný stav.
Pacient má právo očakávať, že akékoľvek informácie, ktoré lekárovi poskytol, všetky lekárske správy a záznamy týkajúce sa jeho liečby sú považované za dôverné, a to počas života pacienta aj po jeho smrti. Ochrana informácií o pacientovi musí byť zabezpečená aj pri ich spracovaní v informačnom systéme zdravotníckeho zariadenia.
Počas života pacienta môže do jeho zdravotnej dokumentácie okrem zdravotníckych pracovníkov nahliadať iba on sám, jeho zákonný zástupca a osoba, ktorú pacient na takéto nahliadanie splnomocnil. Zákonným zástupcom pacienta je napr. jeho rodič alebo opatrovník určený súdom (nie opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie pacienta). Po smrti pacienta môžu do jeho zdravotnej dokumentácie nahliadať jeho manžel alebo manželka, dieťa, rodič, a ak ich niet, tak aj osoba, ktorá s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie si z nej môže na mieste robiť výpisky alebo kópie. Zdravotnú dokumentáciu nesmie lekár vydať pacientovi. Pri zmene lekára ju poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odošle novému poskytovateľovi, na základe jeho vyžiadania.
Ak si to pacient želá, zdravotnícky pracovník mu má umožniť prítomnosť blízkeho počas vyšetrenia, pokiaľ tomu nebránia objektívne dôvody (napr. rozmery ambulancie). Počas hospitalizácie má mať pacient možnosť denne sa stýkať so svojou rodinou a priateľmi. Obmedziť návštevy je možné iba zo závažných dôvodov (napr. riziko infekcie). Dospelý pacient vo všeobecnosti nemá právo na spoločnú hospitalizáciu s inou osobou (sprievodcom), pokiaľ to v konkrétnom zdravotníckom zariadení nie je výslovne umožnené.
Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, má právo písomne požiadať poskytovateľa (zdravotnícke zariadenie) o zjednanie nápravy. Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania. Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, žiadateľ sa môže obrátiť na ďalšie kompetentné orgány - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o (ne)správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek alebo Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, ak je dôvodom nespokojnosti správanie sa zdravotníckeho pracovníka.
Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania. Pacient má právo na dôstojné umieranie. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.
Solidárny systém zdravotného poistenia je založený na princípe solidarity, čo na Slovensku máme zakotvené v Ústave. Každý prispieva do zdravotnej poisťovne bez ohľadu na svoj zdravotný stav alebo riziko ochorenia. To nám zabezpečuje, že každý občan má prístup k zdravotnej starostlivosti, pričom náklady sú rozdelené medzi všetkých poistených. Všetci teda majú nárok na zdravotnú starostlivosť.
Solidárny systém a individuálne poistenie predstavujú dva odlišné prístupy k zdravotnému poisteniu. Solidárny systém zdôrazňuje kolektívnu zodpovednosť a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo individuálne poistenie ponúka väčšiu flexibilitu a prispôsobenie podľa osobných rizík. Solidárny systém teda hovorí o tom, že by sme všetci mali mať rovnakú šancu na rovnaké zlepšenie zdravia.
Ak sa domnievate, že vaše práva boli porušené, máte niekoľko možností, ako postupovať: