
Článok sa zaoberá problematikou opatrovníctva v slovenskom právnom poriadku, so zameraním na to, kto môže byť ustanovený za opatrovníka a aké sú s tým spojené práva a povinnosti. Približuje inštitút dôverníka v sociálnych službách a jeho implementáciu do praxe.
Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Z uvedeného vyplýva, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, má byť predovšetkým príbuzný, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného.
Pri výbere opatrovníka súd prihliada na to, aby bol opatrovník osobou, ktorá je schopná a ochotná chrániť záujmy opatrovanca a spravovať jeho majetok. Zároveň by mal byť opatrovník osobou, ktorá má k opatrovancovi blízky vzťah a je mu oporou.
Častá otázka v praxi je, kto má väčšiu šancu uspieť v opatrovníckom konaní, napríklad matka alebo manželka osoby, ktorá je v kóme a vyžaduje si opatrovanie. Zákon nestanovuje presné poradie, kto má prednosť. Súd však pri rozhodovaní zohľadňuje predovšetkým záujem opatrovanca. To znamená, že súd skúma, ktorá z osôb (matka alebo manželka) je lepšie schopná zabezpečiť opatrovancovi kvalitnú starostlivosť, rešpektovať jeho vôľu (ak je to možné) a chrániť jeho záujmy. Dôležitú úlohu zohráva aj vzťah medzi opatrovancom a potenciálnym opatrovníkom. Ak mal opatrovanec bližší vzťah s manželkou, je pravdepodobné, že súd uprednostní ju. Na druhej strane, ak má matka lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, súd môže ustanoviť za opatrovníka ju. V každom prípade je rozhodnutie súdu individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu.
Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viacero osôb. Súd pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú. Môže teda nastať situácia, že dcéra bude opatrovníkom svojej sestry a zároveň svojho otca.
Prečítajte si tiež: Zmeny v opatrovaní na Slovensku
Novela zákona o sociálnych službách zaviedla inštitút dôverníka, ktorý má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, najmä v zariadeniach sociálnych služieb. Dôverník je osoba, ktorú si prijímateľ sociálnej služby slobodne vyberie a ktorá ho podporuje, poskytuje mu pomoc a psychickú podporu.
Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si prijímateľ sociálnej služby zvolí. Môže ísť o príbuzného, priateľa, známeho alebo inú osobu, ktorej prijímateľ dôveruje. Na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka, ak má prijímateľ súdom ustanoveného opatrovníka. Dôverník by mal byť osobou, ktorá je schopná a ochotná chrániť záujmy prijímateľa a rešpektovať jeho vôľu.
Dôverník má právo:
Dôverník nemá zákonom stanovené povinnosti okrem povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie dôverníka.
Slovenský inštitút dôverníka vychádza z konceptu podpornej osoby podľa dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit. Rozdiel je v tom, že WHO hovorí o možnosti vybrať si jednu podpornú osobu alebo sieť osôb, zatiaľ čo slovenský zákon o sociálnych službách hovorí o dôverníkovi ako o jednej osobe, voči ktorej má poskytovateľ sociálnej služby osobitné povinnosti.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Opatrovanie a bod 0
Hoci zavedenie inštitútu dôverníka má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, v praxi sa vyskytujú určité problémy. Poskytovatelia sociálnych služieb nie sú si vždy istí, s kým majú prioritne komunikovať dôležité záležitosti, najmä ak ide o prijímateľa, ktorý je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Niektorí poskytovatelia považujú inštitút dôverníka za zbytočný a neefektívny.
V niektorých prípadoch, najmä ak ide o maloleté deti, môže súd ustanoviť kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu za zástupcu v prípade možnej kolízie záujmov dieťaťa a jeho rodičov. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol ustanovený, alebo skončením príslušného konania.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?