
Tento článok sa zameriava na žalobu na vydanie veci v kontexte odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom zohľadňuje aktuálnu právnu úpravu a súdnu prax. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o problematike, vrátane vzorov a príkladov z praxe.
Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, ktorý spočíva na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu. Zmluvné strany sú zmluvou viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ) pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony, napr. Zákonník práce. Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 Obchodného zákonníka (ObZ), podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná.
Odstúpiť od zmluvy môže kupujúci iba zo zákonných dôvodov, pričom pri predaji motorových vozidiel sa najčastejšie jedná o odstúpenie z dôvodu, že predávajúci neupozorní kupujúceho na vadu, o ktorej vie, a ktorá sa ukáže na motorovom vozidle až neskôr. Je totiž povinnosťou predávajúceho upozorniť kupujúceho na všetky vady, o ktorých v čase predaja motorového vozidla vie. Druhým najčastejším dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy z motorového vozidla je odstúpenie z dôvodu, že predávajúci ubezpečil kupujúceho, že auto má určité vlastnosti, najmä tie, ktoré si kupujúci vymienil alebo, že motorové vozidlo nemá žiadne vady a neskôr sa toto vyhlásenie ukáže ako nepravdivé.
Podľa § 597 Občianskeho zákonníka: "Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť."
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy.
Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne.
Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení.
Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ.
Ak po odstúpení od kúpnej zmluvy nedôjde k dobrovoľnému vráteniu veci, je potrebné podať žalobu na vydanie veci. Žaloba na vydanie veci je prostriedkom ochrany vlastníckeho práva. Žalobca (pôvodný vlastník) sa ňou domáha, aby mu žalovaný (držiteľ veci) vydal vec, ktorú neoprávnene zadržiava.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Žaloba musí obsahovať:
V konaní o žalobe na vydanie veci leží dôkazné bremeno na žalobcovi. Musí preukázať, že je vlastníkom veci a že žalovaný vec neoprávnene zadržiava. Žalovaný sa môže brániť tým, že preukáže, že má k veci iné právo, ktoré ho oprávňuje vec držať (napr. záložné právo, nájomná zmluva).
V prípade, že žaloba na vydanie veci súvisí s odstúpením od kúpnej zmluvy, je potrebné v žalobe preukázať:
Pán A. kúpil od pána B. auto. Po mesiaci sa na aute objavila skrytá vada, na ktorú ho pán B. neupozornil. Pán A. od kúpnej zmluvy odstúpil a vyzval pána B. na vrátenie auta. Pán B. auto odmietol vrátiť. Pán A. podal na súd žalobu na vydanie veci, v ktorej preukázal platnosť kúpnej zmluvy, existenciu skrytej vady, odstúpenie od kúpnej zmluvy a odmietnutie vrátenia auta. Súd žalobe pána A. vyhovel a uložil pánovi B. povinnosť vrátiť auto pánovi A.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov