Kto je oslobodený od platenia nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Tento článok sa zameriava na osoby, ktoré sú oslobodené od platenia nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti na Slovensku. Poskytuje prehľad o právnych predpisoch, ktoré upravujú túto oblasť, a uvádza konkrétne prípady, kedy sa poistné neplatí.

Povinné poistenie v nezamestnanosti a jeho prerušenie

Poistenie v nezamestnanosti je dôležitou súčasťou sociálneho poistenia, ktoré zabezpečuje príjem v prípade straty zamestnania. Je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká zamestnancovi odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.

Existujú však situácie, kedy sa povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje. Podľa § 26 ods. 2 ZSP, zamestnancovi sa prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti v období čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, alebo čerpania rodičovskej dovolenky.

Ďalej, v súlade s § 140 ods. 2, zamestnancovi sa prerušuje povinné poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa.

Kto neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti?

Podľa § 19 ods. 2 ZSP, poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí zamestnanec, ktorý je zamestnaný podľa osobitného predpisu (napr. prokurátori, obvinení vo väzbe, odsúdení vo výkone trestu odňatia slobody). Taktiež sa neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti z príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. vrátené poistné).

Prečítajte si tiež: ZŤP a registračná pokladňa: Kto je oslobodený?

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť toto poistné. Zamestnanec neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti počas prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti.

Vznik a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Okrem povinného poistenia existuje aj možnosť dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť len fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Neplatí to pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá môže využiť aj samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba prihlasuje prostredníctvom Registračného listu FO - prihláška. Súčasťou prihlášky je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, v ktorom vyhlasuje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte a berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia.

Dobrovoľné poistenie nezaniká automaticky, napr. vznikom povinného poistenia. Sociálna poisťovňa po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý sa používa pri platení poistného. Poistné sa platí za predchádzajúci mesiac, a to do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Prehľad osôb oslobodených od dôchodkového poistenia

Inštitút prerušenia poistenia sa pri dobrovoľnom poistení neuplatňuje. Dobrovoľne poistená osoba, ktorá už nemá záujem platiť poistné na dobrovoľné poistenie, sa môže kedykoľvek z dobrovoľného poistenia odhlásiť.

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti pre dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti je 2 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti určí dobrovoľne poistená osoba sama. Vymeriavací základ musí byť mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platí, a nemôže byť mesačne vyšší ako 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platí.

Zrušenie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi od 1. 7. 2014

Podľa § 293de novely ZSP, dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. 6. 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. 7. 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. 7. 2014, ak sa v § 293de ods. 2 neustanovuje inak.

Od 1. 7. 2014 zamestnancovi, ktorý je povinne nemocensky poistený, zaniká dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Ak dobrovoľné nemocenské poistenie k 1. 7. 2014 netrvalo 270 dní, resp. nepretržite najmenej 26 týždňov, DNP zanikne až v deň, kedy sa dosiahne 270 dní DNP a najmenej 26 týždňov nepretržitého DNP.

Prečítajte si tiež: Invalidní dôchodcovia a ich zárobkové možnosti v roku 1901

Novela zákona o sociálnom poistení a úľavy pre zamestnávateľov

Dňa 16. októbra 2013 NRSR schválila novelu zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom väčšina zmien nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Časť zmien účinná od 1. novembra 2013 sa týka úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní.

Novela zákona o sociálnom poistení ustanovuje výnimku z platenia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Tieto odvody nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, že zamestnancom je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá spĺňa nasledovné podmienky:

• Pred vznikom pracovného pomeru bola dlhodobo nezamestnaná (najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov).
• Dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru.
• Suma jej mesačného príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer.
• Voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.
• Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.
• Odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Ak zamestnávateľ zamestná osobu dlhodobo nezamestnanú s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie vyššie uvedené podmienky, na 12 mesiacov je oslobodený od platenia odvodov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Novela zákona o sociálnom poistení v tejto súvislosti novelizuje aj zákon o zdravotnom poistení, pričom uvedená výnimka sa vzťahuje aj na platenie zdravotných odvodov. Platiteľom poistného na zdravotné poistenie je v takomto prípade štát.

Negatíva neplatenia sociálnych odvodov

Neplatenie sociálnych odvodov má aj svoje negatíva, a to predovšetkým pre zamestnanca. Takýto zamestnanec nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné, ani materské. Dvanásť mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie odvodov, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na výpočet dôchodku, ani do nároku na dávku v nezamestnanosti.

Vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti

Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania.

Základná podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti je, že poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Poistencovi po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j.

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa v tzv. podpornom období. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ a výpočet dávky v nezamestnanosti

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci zo zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitných predpisov.

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Denný vymeriavací základ od 1. 1. 2013 je najviac vo výške určenej ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Ak osoba nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti a iné dávky

Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti nie je za dni, počas ktorých má osoba nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského, a počas dní, v ktorých sa jej vypláca rodičovský príspevok.

Povinnosti zamestnávateľa

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom žiadosti podľa § 34 ods. 2 ZSZ a prílohy č. 2 písmena A v súlade s § 75 ods. 5 ZSZ.

Ak zamestnávateľ potvrdenie o zamestnaní nevydá, je povinný vystaviť doklad, v ktorom uvedie spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, zamestnávateľ je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP vrátiť neprávom vyplatené sumy.

Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti

Fyzická osoba si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu na základe žiadosti o dávku v nezamestnanosti a oznámenia o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

tags: #kto #je #oslobodeny #od #platenia #nemocenskeho