Ako si môžu invalidní dôchodcovia privyrobiť v roku 1901: Prehľad možností a obmedzení

Hoci sa článok zameriava na súčasné možnosti zárobku pre invalidných dôchodcov, je dôležité si uvedomiť, že v roku 1901 boli podmienky a možnosti úplne odlišné. Preto je potrebné brať do úvahy historický kontext a obmedzené sociálne zabezpečenie v danom období.

Úvod

V súčasnosti si môže ktokoľvek, vrátane invalidných dôchodcov, legálne privyrobiť. Príležitostný príjem do určitej sumy (500 EUR ročne) je oslobodený od dane a odvodov. Avšak, výklad Finančnej správy a legislatívne zmeny v priebehu rokov prinášajú rôzne pohľady na zdaňovanie príležitostných príjmov.

Príležitostné príjmy a ich zdaňovanie

Podľa všeobecného výkladu, ak si fyzická osoba (občan, SZČO alebo spoločník s.r.o.) privyrobí, takýto príjem sa považuje za ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby. Na tento príjem sa vzťahuje oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa neuvádza v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane a neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Podnikateľ, ktorý takýto príjem vyplatil, si môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov, ak ide o službu alebo činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom. Na tento účel sa vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva).

Výklad Finančnej správy a zmluvné vzťahy

Finančná správa zverejnila informačný materiál "Zdaňovanie príležitostných príjmov", podľa ktorého je príležitostný príjem od dane oslobodený len vtedy, ak je dosiahnutý bez zmluvy alebo akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. To znamená, že príjmy fyzických osôb, ktoré dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka, nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní (zaplatiť z nich daň 19% a zdravotné poistenie 14%).

Problém s výkladom a podnikateľská prax

Tento výklad Finančnej správy nie je v súlade so zákonom, je nelogický a nespravodlivý. Podnikatelia často vyplácajú malé sumy občanom za rôzne služby (poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie, skompletizovanie agendy), a aby si takéto drobné výdavky za služby mohli uviesť do daňových nákladov, potrebujú doklad, ktorým je najčastejšie zmluva a doklad o úhrade zmluvnej odmeny.

Prečítajte si tiež: Daňové povinnosti dôchodcov

Kategórie príjmov fyzických osôb

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:

1. Príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody).
2. Príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (SZČO).
3. Príjmy z kapitálového majetku.
4. Ostatné príjmy (príjmy z predaja bytu, výhry, príjmy zo zdedených práv, príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí).

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) je oslobodený aj "príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a)".

Daňové výdavky a účtovné doklady

Ak podnikateľský subjekt vyplatí sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento príjem nie je zdokladovaný zmluvou alebo iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž zaúčtovanie v účtovníctve alebo zaevidovanie v daňovej evidencii. Podnikateľ je povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje a doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.

Príležitostná činnosť vs. zmluvný vzťah

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Pri výklade zákonov je potrebné brať do úvahy kontext, zmysel a účel celej právnej úpravy obsiahnutej v zákone.

Je dôležité odlíšiť druh príjmov podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby. Súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Živnosť a dôchodok: Povinnosti

Ak fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP - iný príjem.

Dokladovanie príjmu a daňové výdavky

Rozhodnutie o tom, akým spôsobom si zabezpečí podnikateľ výkon svojej podnikateľskej činnosti, je rozhodujúci i vo vzťahu k uplatneniu daňových výdavkov a ich preukazovaniu. Výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou môže byť skôr výnimočný. Napríklad: ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Aj v prípade existencie takéhoto nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Zjednodušené dokladovanie príjmu

Finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto "nechajú na pokoji" príjemcu odmeny. V prípade úhrady bankovým prevodom by mal byť “výkon činnosti bez zmluvného vzťahu s fyzickou osobou skôr výnimočný”.

Prečítajte si tiež: Príjem a podpora ZŤP s pracovným asistentom

Záver a zmeny od roku 2018

Od roku 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní. V prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Možnosti pre invalidných dôchodcov

Okrem príležitostných príjmov existujú aj ďalšie možnosti pre invalidných dôchodcov, ako si privyrobiť:

• Dohoda o vykonaní práce: Dohoda o vykonaní práce má vymedzený výsledok. Dohoda sa môže uzatvárať len po dobu 12 mesiacov a s výkonom maximálne 350 hodín v kalendárnom roku u každého zamestnávateľa. Dohoda o vykonaní práce musí dodržiavať hodinovú odmenu, ktorá sa odvíja od minimálnej mzdy.
• Dohoda o pracovnej činnosti: U dohody o výkone práce môže zamestnanec odpracovať aj 40 hodín týždenne. Túto formu dohody je možné uzatvoriť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Odvody a evidencia na úrade práce

Pracujúca fyzická osoba na dohodu má rovnaký nárok ako aj osoba v pracovnom pomere na uplatnenie si nároku nezdaniteľnej časti pri výpočte preddavkov na daň. Ak by ste zarobili viac, úrad Vás vyradí z evidencie od prvého dňa toho mesiaca, kedy Váš zárobok zákonom stanovenú hranicu prekročil. Ak pracujete na dohodu o pracovnej činnosti (maximálne 10 hodín týždenne), zväčša za Vás zamestnávateľ hradí poistné (odvody do Zdravotnej a Sociálnej poisťovne) za každý deň.

Evidencia na úrade práce a práca

Byť evidovaným uchádzačom o zamestnanie je právom občana nie jeho povinnosťou. Ak ste evidovaná tak môžete mať aj pracovnú zmluvu na kratší pomer aj viac dohôd. Ak ste evidovaný na úrade práce a poberáte dávku v nezamestnanosti, môžete pracovať na dohodu (zárobok do 148,57 €).

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní preukázať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodné skutočnosti pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie t.j. To znamená ak bol zárobok/mzda/odmena za predchádzajúci mesiac vyššia ako 148,57 Eur.

tags: #1901 #mozu #zarobit #aj #invalidny #dochodcovia