Kto nemusí platiť dôchodkové poistenie: Podrobný prehľad

Dôchodkové poistenie je základným pilierom sociálneho zabezpečenia, ktoré zabezpečuje príjem v starobe. Avšak, existujú situácie a skupiny osôb, ktoré nemusia platiť dôchodkové poistenie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto je oslobodený od tejto povinnosti, a to z rôznych hľadísk.

Zamestnanci a dôchodkové poistenie

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Spolu s povinnosťou platiť poistné vzniká zamestnávateľovi povinnosť toto poistné aj odviesť. Podľa druhu pracovného pomeru sa mení výška sadzieb a rozsah platieb do Sociálnej poisťovne.

Dôležité je, že Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavacieho základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Kto neplatí poistné ako zamestnanec

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Kto je vyňatý z platenia poistného?

Osoby poberajúce dôchodok

Poistné na dôchodkové poistenie nemusí platiť fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Matky a vylúčenie povinnosti platiť poistné

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinnosť platiť poistné nevzniká poistencom v období, počas ktorého:

• by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr.

• Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného, resp.
• od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14.
• od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby do skončenia toto ošetrovania, najdlhšie do 90.
• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby (§ 39 ods. 1 písm. a)) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov a má na území SR trvalý pobyt, príp. Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné. Osoba, ktorá si dobrovoľne platí odvody do Sociálnej poisťovne je zodpovedná aj za ich odvádzanie.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť aj osoba, ktorá spĺňa horeuvedené podmienky, ak je súčasne povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO, alebo je osobou, za ktorú platí dôchodkové poistenie štát (napríklad z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 6 rokov), resp. Dobrovoľné dôchodkové poistenie tak môže byť spôsob, akým si napríklad povinne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá povinné poistenie platí z minimálneho vymeriavacieho základu (v období, kedy sa popri povinnom poistení prihlási aj na dobrovoľné poistenie), zvýši svoj osobný vymeriavací základ, osobné mzdové body, tým pádom aj budúci dôchodok.

Prečítajte si tiež: ZŤP a registračná pokladňa: Kto je oslobodený?

Musí to byť najmenej minimálny základ podľa § 138 ods. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 10 ZSP, ktorý je platný v príslušnom roku, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá obvykle zmysel, aby si dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba určila v nejakom roku vymeriavací základ vyšší, ako je trojnásobok priemernej mzdy, ktorá sa dá očakávať v príslušnom roku. Podľa § 142 ods. 5 ZSP, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou.

Dôležité upozornenie: Na dobrovoľné dôchodkové poistenie nie je možné prihlásiť sa spätne. Ak uvažujete o zvýšení svojho budúceho dôchodku formou dobrovoľného dôchodkového poistenia, dobre si to rozmyslite.

Doplácanie poistného

Podľa § 142 ods. 3 ZSP si môže poistné na dôchodkové poistenie doplatiť aj zamestnanec s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o službách zamestnanosti. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.

Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená.

Výhodnosť doplácania poistného

Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Invalidní dôchodcovia a ich zárobkové možnosti v roku 1901

Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Osoby, za ktoré platí poistné štát

Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok platí za určité skupiny fyzických osôb poistné na dôchodkové poistenie štát. Ide o tzv. starobné poistenie(ak je sporiteľom v II. pilieri, tak starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie).

Špecifické situácie

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.

tags: #kto #nemusí #platiť #dôchodkové #poistenie