
Žaloba o nahradenie prejavu vôle predstavuje špecifický právny inštitút, ktorý sa v slovenskom právnom poriadku vyvíjal a interpretoval rôznymi spôsobmi. Tento článok sa zameriava na podmienky a rôzne pohľady na túto žalobu, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o danej problematike.
Žaloby o nahradenie prejavu vôle sa historicky považovali za žaloby na plnenie, a to už od čias monarchie a prvej republiky. Ich cieľom je dosiahnuť, aby súd uložil žalovanému povinnosť prejaviť svoju vôľu, čím sa zabezpečí splnenie určitej povinnosti. Táto koncepcia prešla vývojom a rôznymi interpretáciami, ktoré ovplyvnili jej uplatňovanie v praxi.
Už Pužman v roku 1933 definoval tieto žaloby ako žaloby na plnenie, čo potvrdzovali aj neskoršie rozhodnutia a komentáre. § 50a Občianskeho zákonníka (OZ) smeruje k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Toto rozhodnutie musí obsahovať uloženie povinnosti prejavu vôle (§ 229 Civilného sporového poriadku - CSP). Komentár k OZ (SEVT, 1991) a učebnica občianskeho práva (Codex, 1995) odkazujú pri § 50a priamo na § 161 ods. 3 OSP, ktorého zmyslom bolo zaviesť výnimku z § 161 ods. 1 OSP.
Petit žaloby musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu. Formulácia petit "súd nahrádza" je považovaná za nesprávnu. V komentári k OZ (C. H. Beck, 2015) M. Števček uvádza, že ide o klasické žaloby na plnenie, pričom žaloba musí smerovať k uloženiu povinnosti uzavrieť zmluvu: „žalovaný je povinný uzatvoriť budúcu zmluvu tohto znenia: ….“. Rozsudok, ktorý takúto povinnosť ukladá, nahrádza vôľu osoby povinnej uzavrieť zmluvu.
Z pohľadu CSP sa objavujú viaceré problémy, najmä kvôli neakceptovaniu doktrinálneho názoru na rozhodnutie vo veci samej predkladateľom CSP. Dôvodová správa naznačuje, že sa bude rozhodovať rozsudkom, no do CSP nebolo prevzaté ustanovenie OSP, že schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Ak by sa zmier schvaľoval rozsudkom, bolo by to v súlade s dôvodovou správou, no v rozpore s § 398 CSP a právnou náukou. Zároveň by to znamenalo prerušenie kontinuity od čias uhorského Občianskeho sporového poriadku. Proti schválenému zmieru by sa taktiež bolo možné odvolať, čo nie je v súlade so zmyslom zmieru. Ak by sa zmier schvaľoval uznesením, chýbalo by ustanovenie o účinkoch právoplatného rozsudku, a zmier by nepredstavoval prekážku rei iudicatae.
CSP rozlišuje niekoľko typov žalôb:
Žaloby o nahradenie prejavu vôle spadajú pod žaloby na splnenie povinnosti. Podľa § 229 CSP, právoplatnosťou rozsudku sa nahrádza prejav vôle. Dôvodová správa k § 229 CSP hovorí o rozsudkoch zaväzujúcich procesnú stranu na prejavenie vôle (uzavretie zmluvy), a nie o rozsudkoch znejúcich na nahradenie prejavu vôle.
V civilnom súdnom konaní existujú tri typy zastúpenia:
V súvislosti s odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľností existujú dve hlavné interpretačné školy:
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Najčastejšie citovaným zdrojom bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, ktoré však bolo vnútorne nekonzistentné. Ústavný súd Slovenskej republiky sa prihlásil ku korigovanej českej škole, podľa ktorej tretia osoba nemôže v dôsledku odstúpenia prísť o dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo.
Správny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa prihlásil ku korigovanej českej škole, argumentujúc, že odstúpením sa zmluva zrušuje ex tunc a dochádza k právnemu stavu, "ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo". Automatické obnovenie vlastníckeho práva predávajúceho nastáva len vtedy, ak vlastníctvo nebolo pred odstúpením dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.
Okresný súd Veľký Krtíš určil neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Krajský súd v Banskej Bystrici neskôr zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy ani na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal dovolaním žalobcov a skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, nakoľko v čase rozhodovania súdov došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva žalobcov.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov