Kto Platí Odvody Počas PN na Slovensku: Komplexný Prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je dôležité vedieť, kto platí odvody a aké zmeny nastanú v roku 2026. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako je to s platením odvodov počas PN na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré prinesie rok 2026.

Zmeny v platení odvodov od roku 2026

Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša významné zmeny v platení odvodov počas PN a iných sociálnych udalostí. Táto zmena sa dotkne zamestnancov a zamestnávateľov, no nie SZČO a dobrovoľne poistených osôb.

Zrušenie Inštitútu Vylúčenia Platenia Poistného

Do konca roka 2025 platí, že zamestnanci a zamestnávatelia sú oslobodení od platenia sociálneho poistného počas PN, materskej a iných zákonom stanovených sociálnych udalostí. Od 1. januára 2026 sa tento inštitút ruší. To znamená, že ak zamestnanec dosiahne príjem počas PN, bude z neho musieť zaplatiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem počas trvania týchto udalostí, bude povinný zaplatiť poistné.

Ako to bude fungovať v praxi?

Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu počas poberania materského v marci 2026, napríklad 1 000 eur, z tejto sumy sa budú musieť odvádzať všetky odvody. Zamestnávateľ bude musieť túto sumu zahrnúť do mesačného výkazu ako vymeriavací základ a zahrnúť toto obdobie do počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak však zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem po 31. decembri 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026, použije sa ešte stará právna úprava.

Koho sa zmeny netýkajú?

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. Tieto osoby budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí, ako je poberanie nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky

Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN zamestnávateľom

Súčasťou konsolidačného balíka je aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Toto obdobie sa predlžuje z desiatich na štrnásť dní. To znamená, že Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.

Dôsledky pre zamestnávateľov

Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

Výpočet nemocenskej dávky

Nemocenská dávka sa počíta z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). U zamestnancov ide o hrubú mzdu, z ktorej platia sociálne odvody. Výpočet je teda priamo viazaný na predchádzajúce príjmy a výšku platených odvodov. Čím vyšší bol vymeriavací základ, tým vyššia je aj výsledná nemocenská dávka.

Ako sa to počíta?

U zamestnancov platí, že počas prvých štrnástich dní práceneschopnosti náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ. Od 15. dňa prechádza povinnosť na Sociálnu poisťovňu, pričom dávka predstavuje prvé tri dni 25 percent a od štvrtého dňa 55 percent denného vymeriavacieho základu.

Odvody SZČO počas PN

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorá je dočasne PN alebo je na OČR, nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej ani do zdravotnej poisťovne. Ak však SZČO počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej

Pandemická PN vs. Bežná PN

Počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 platili špeciálne podmienky pre pandemickú PN a OČR.

Prerušenie poistenia

Poistenie SZČO sa prerušuje od 11. dňa ošetrovania, resp. starostlivosti.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) majú možnosť riešiť poistenie práceneschopnosti dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN v poisťovniach.

Výhody komerčného poistenia

Komerčné poistenie práceneschopnosti môže byť výhodné pre tých, ktorí si optimalizujú odvody a chcú mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budú mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby.

Príklady z praxe

• Kaderník s nízkym príjmom: Ak kaderník nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu mohlo zabezpečiť príjem na pokrytie mesačných výdavkov.
• IT-čkár s vlastnou s.r.o.: IT-čkár, ktorý si platí minimálne odvody, by musel v prípade PN siahať do svojich investícií. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo pokryť mesačné náklady bez toho, aby sa pripravoval o peniaze určené na dôchodok.
• Lešenár pracujúci v Nemecku: Lešenár s vyšším príjmom by mohol v prípade PN siahať do rezervy. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo vyhnúť sa tomu. Je však dôležité vybrať si poisťovňu, ktorá kryje PN mimo územia SR a správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie.

Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení?

• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Poisťovne majú čakacie doby, počas ktorých sa chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
• Limit poistenia PN: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť, ktorá určuje, v akých krajinách je klient krytý.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

Ako postupovať pri PN?

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.

Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku

Potrebné doklady

• Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom).
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár.
• Iné doklady, ktoré ovplyvňujú nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní).

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

tags: #kto #platí #odvody #počas #PN #na