
Vlastníctvo nehnuteľnosti prináša so sebou nielen práva, ale aj povinnosti. Často sa však stáva, že skutočný stav užívania nehnuteľnosti sa líši od toho, čo je zapísané v katastri nehnuteľností. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty užívania nehnuteľností, vrátane práv a povinností vlastníkov, možností riešenia neoprávneného užívania a špecifických situácií, ktoré môžu nastať.
Vlastník nehnuteľnosti má právo svoju nehnuteľnosť užívať, držať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou podľa vlastného uváženia. Toto právo je však obmedzené zákonom a nesmie zasahovať do práv iných osôb. Medzi povinnosti vlastníka patrí najmä povinnosť starať sa o nehnuteľnosť, udržiavať ju v dobrom stave a rešpektovať práva iných osôb, napríklad susedov.
Zákon o elektronických komunikáciách (č. 351/2011 Z. z.) umožňuje podnikom poskytujúcim verejné siete zriaďovať a prevádzkovať vedenia na cudzích nehnuteľnostiach v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme. Podnik má právo vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, vrátane odstraňovania stromov a porastov ohrozujúcich bezpečnosť vedenia.
Podnik je však povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. V prípade havárie alebo poruchy môže podnik vstúpiť na nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia, pričom je povinný vlastníka alebo užívateľa bezodkladne informovať.
Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na náhradu musí uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku obmedzenia, inak právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nedohodnú na výške náhrady, môžu sa obrátiť na súd.
Prečítajte si tiež: Riešenia sporov medzi spoluvlastníkmi
Okresný súd Košice I riešil spor, v ktorom sa vlastníčka pozemku domáhala od telekomunikačného podniku primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa jej tvrdenia, podnik zriadil vedenie verejnej siete na jej nehnuteľnosti bez predchádzajúceho upovedomenia. Súd podal návrh na Ústavný súd SR na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 66 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR. Súd argumentoval, že zákonodarca zúžil právo vlastníka na primeranú náhradu len na prípady obmedzenia v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, zatiaľ čo ústava poskytuje rámec pre akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva.
Ak niekto užíva vašu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu (napr. bez nájomnej zmluvy alebo vecného bremena), ide o neoprávnené užívanie. V takomto prípade máte niekoľko možností, ako situáciu riešiť:
Ak je váš pozemok užívaný kvôli prístupu na cudziu stavbu, ktorý nemožno zabezpečiť inak, vlastník stavby má podľa zákona možnosť žiadať súd o zriadenie vecného bremena cesty cez váš pozemok. Súd mu v zásade musí vyhovieť, pokiaľ vlastník stavby nemá možnosť využiť na prístup aj iné pozemky v jeho vlastníctve a váš pozemok využíva len preto, lebo je to pre neho pohodlnejšie. Dôležité je, že vecné bremeno cesty je možné súdne zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku.
Osobitne zákon upravuje prípady, v ktorých niekto bez vášho dovolenia zriadi na vašom pozemku stavbu. Ak sa budete brániť žalobou, súd môže rozhodnúť tak, že:
S uplatnením krokov za účelom obrany vášho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by ste nemali váhať. Ak neoprávnené užívanie nebudete riešiť, môžu vám hroziť dva nepriaznivé následky:
Prečítajte si tiež: Správa cudzieho majetku a povinnosti
Ak sused doslova „od nepamäti“ užíva kúsok vášho pozemku a vy ste to zistili až po rokoch pri jeho zameriavaní geodetom, je potrebné uvažovať o možnosti vydržania. Podmienkou však je, že sused bol dobromyseľný o tom, že mu táto časť pozemku patrí. Okrem nehnuteľnosti alebo jej časti možno vydržať aj vecné bremeno, napríklad vecné bremeno cesty.
Užívanie pozemku, či už na poľnohospodárske účely, na bývanie alebo na iný účel, samo o sebe nezakladá vlastníctvo tohto pozemku. Ak nie ste zapísaný v katastri ako vlastník, užívate cudzí majetok. V takomto prípade môžete osloviť vlastníka a pokúsiť sa dohodnúť na usporiadaní vlastníckych práv. Ak sa nedohodnete, môžete sa teoreticky domáhať určenia vlastníckeho práva prostredníctvom súdu, ale len ak máte doklad o tom, že ste pozemok nadobudli (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva).
Ak je ako vlastník pozemku evidovaný váš predok, môžete požiadať o dodatočné prededenie novoobjaveného majetku. Návrh sa podáva na súd, ktorý už o dedičskom konaní rozhodoval. Výsledkom môže byť uzatvorenie dedičskej dohody, že pozemok bude patriť vám, alebo nadobudnutie pozemku do podielového spoluvlastníctva s ostatnými dedičmi.
Ak ste aspoň čiastočným spoluvlastníkom pozemku, váš problém sa dá riešiť dohodou o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva s ostatnými spoluvlastníkmi. Ak sa neviete dohodnúť, rozhodne o tom súd. Pri vysporiadaní by súd mal prihliadať aj na faktické užívanie nehnuteľnosti.
Ak bola kúpna zmluva uzatvorená ústne, nemá žiadne účinky, pretože zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu. V takomto prípade je potrebné trvať na uzatvorení písomnej zmluvy. Ak užívate pozemok na základe ústnej kúpnej zmluvy viac ako 10 rokov, môžete sa domáhať vydržania. Ak bola kúpna zmluva v písomnej forme, ale kataster ju nezapísal, zmluva nie je platná a je potrebné odstrániť vytýkané nedostatky.
Prečítajte si tiež: Užívanie nehnuteľnosti manželkou: Prehľad
Samotné užívanie nehnuteľnosti, ani fakt, že sa o ňu vlastník nezaujíma, nemá vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak užívate pozemok bez zmluvy s vlastníkom a viete, že vám nepatrí, nemôžete ho nadobudnúť vydržaním. V takomto prípade musíte komunikovať s vlastníkom a dohodnúť sa na forme užívania.
V prípade dlhodobého užívania by bolo možné namietať vydržanie, ale len ak by bolo možné preukázať, že užívateľ bol dobromyseľným oprávneným držiteľom.
Častým problémom je chatka postavená na cudzom pozemku. Ak máte chatku zapísanú na liste vlastníctva, môžete sa dohodnúť s vlastníkom pozemku na odpredaji pozemku pod chatkou. Ak vlastník pozemku pozemok predať nechce, môžete sa obrátiť na súd s návrhom na zriadenie vecného bremena k časti pozemku, na ktorom chatka stojí. Ak chatka nie je zapísaná na liste vlastníctva a nemáte k nej žiadne doklady, ide o čiernu stavbu a vlastník pozemku sa môže domáhať jej odstránenia.
Pri spoločnostiach, ktoré zasielajú listy s návrhom na odkúpenie podielov k pozemkom, treba byť opatrný. Pred podpisom akejkoľvek zmluvy si overte, o aké pozemky ide a či ponúkaná cena je primeraná. Skontaktujte sa s tým, kto má pozemky v prenájme alebo ich obhospodaruje. Môžete sa poradiť aj na obecnom úrade a zistiť úradnú alebo trhovú cenu pozemkov.
Ak vlastníte nejakú nehnuteľnosť, musí o tom existovať zápis na príslušnom katastri. To, či ste vlastníkom konkrétneho pozemku, si viete overiť návštevou katastrálneho odboru na príslušnom Okresnom úrade. Tu vám vedia za poplatok vystaviť listy vlastníctva, na ktorých ste uvedený ako vlastník. Taktiež vám vedia poskytnúť informáciu, kto je vlastníkom konkrétneho pozemku.
Všetky tieto údaje si viete získať aj cez internet na stránke Katastra, kde si viete vyhľadať listy vlastníctva podľa údajov o vlastníkovi, pozemku, byte, dome. Katastrálne mapy a informácie o vlastníkoch si viete vyhľadať na stránke mapka.gku.sk. Ak si nie ste istý, či konkrétny pozemok vlastníte, overte si to cez uvedené stránky. Ak zistíte, že pozemok je zapísaný na inú osobu, poraďte sa v Centre právnej pomoci.
tags: #kto #je #užívateľ #nehnuteľnosti