Kto Platí Odvody Počas Dlhšej Práceneschopnosti? Komplexný Prehľad

Práceneschopnosť (PN) je situácia, keď osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia je dôležité vedieť, kto platí odvody. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako je to s platením odvodov počas PN na Slovensku, s dôrazom na zmeny, ktoré prinesie rok 2026, a ako sa to týka zamestnancov, SZČO a zamestnávateľov.

Právny Rámec Práceneschopnosti

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky upravujú dva hlavné zákony:

1. Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.
2. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zmeny v Platení Odvodov od Roku 2026

Od 1. januára 2026 vstupuje do platnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša významné zmeny v platení odvodov počas PN a iných sociálnych udalostí. Táto zmena sa dotkne zamestnancov a zamestnávateľov, no nie SZČO a dobrovoľne poistených osôb.

Zrušenie Inštitútu Vylúčenia Platenia Poistného

Do konca roka 2025 platí, že zamestnanci a zamestnávatelia sú oslobodení od platenia sociálneho poistného počas PN, materskej a iných zákonom stanovených sociálnych udalostí. Od 1. januára 2026 sa tento inštitút ruší. To znamená, že ak zamestnanec dosiahne príjem počas PN, bude z neho musieť zaplatiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem počas trvania týchto udalostí, bude povinný zaplatiť poistné.

Ako to bude fungovať v praxi?

Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu počas poberania materského v marci 2026, napríklad 1 000 eur, z tejto sumy sa budú musieť odvádzať všetky odvody. Zamestnávateľ bude musieť túto sumu zahrnúť do mesačného výkazu ako vymeriavací základ a zahrnúť toto obdobie do počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak však zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi príjem po 31. decembri 2025 za obdobie pred 1. januárom 2026, použije sa ešte stará právna úprava.

Prečítajte si tiež: Zástupca vlastníkov bytov – dôchodca a odvody

Koho sa zmeny netýkajú?

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení.

Dlhšie platenie náhrady mzdy počas PN zamestnávateľom

Súčasťou konsolidačného balíka je aj predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti. Toto obdobie sa predlžuje z desiatich na štrnásť dní. To znamená, že Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto dnešného 11. dňa.

Dôsledky pre zamestnávateľov

Tento posun znamená, že firmy budú musieť znášať vyššie náklady, ak ich zamestnanci ochorejú alebo sa stanú dočasne práceneschopnými. Z pohľadu štátu ide o úsporu, no pre zamestnávateľov to predstavuje ďalšiu finančnú záťaž.

Kto Platí Počas Práceneschopnosti?

Počas dočasnej PN zamestnanec poberá náhradu príjmu a nemocenské dávky nasledovne:

• 1. až 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• 4. až 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• Od 11. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vypláca Sociálna poisťovňa

Podmienky Nároku na Dávky

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ak spĺňa nasledujúce podmienky:

Prečítajte si tiež: Výsluhový dôchodca a Sociálna poisťovňa

• Je zamestnanec.
• Má aktívne nemocenské poistenie.
• Bol uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby majú nárok na nemocenské dávky od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak si platia nemocenské poistenie riadne a včas.

Výpočet Náhrady Príjmu a Nemocenských Dávok

Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. DVZ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce Obdobie

Rozhodujúce obdobie je:

1. Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
2. Obdobie od vzniku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní.

Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu neplateného voľna), toto obdobie sa vylúči z výpočtu.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Prečítajte si tiež: Oneskorené platby a rodičovský príspevok

Príklady Výpočtu

Príklad 1:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023 a trvala 14 dní.

Výpočet:

• DVZ = (950 eur * 12) / 365 = 31,2329 eur
• Náhrada za 1. - 3. deň: 31,2329 eur * 0,25 * 3 = 23,42 eur
• Náhrada za 4. - 10. deň: 31,2329 eur * 0,55 * 7 = 120,27 eur
• Nemocenské od 11. dňa: 31,2329 eur * 0,55 * 4 = 68,71 eur

Príklad 2:

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec pracoval od 1. júna 2022 a jeho mzda sa nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023 a trvala 14 dní.

Výpočet:

• DVZ = (950 eur * 12) / (365 - 35) = 34,5455 eur
• Náhrada za 1. - 3. deň: 34,5455 eur * 0,25 * 3 = 25,91 eur
• Náhrada za 4. - 10. deň: 34,5455 eur * 0,55 * 7 = 133,21 eur
• Nemocenské od 11. dňa: 34,5455 eur * 0,55 * 4 = 76,00 eur

Príklad 3:

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa nemenila.
• PN začala od 1. marca 2023 a trvala 14 dní.

Výpočet:

• DVZ = (2500 eur * 12) / 365 = 82,1917 eur
• Maximálny DVZ pre rok 2022 je 74,4987 eur, preto sa použije táto suma.
• Náhrada za 1. - 3. deň: 74,4987 eur * 0,25 * 3 = 55,87 eur
• Náhrada za 4. - 10. deň: 74,4987 eur * 0,55 * 7 = 286,57 eur
• Nemocenské od 11. dňa: 74,4987 eur * 0,55 * 4 = 163,90 eur

Povinnosti Zamestnanca Počas PN

Počas PN má zamestnanec nasledujúce povinnosti:

• Dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
• Zdržiavať sa na mieste určenom lekárom.
• Oznámiť lekárovi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava.
• Neodstraňovať prekážky, ktoré by bránili kontrole dodržiavania liečebného režimu.
• Nepožívať alkoholické nápoje a neužívať iné návykové látky.
• Nefajčiť.
• Nezdržiavať sa v prostredí, ktoré by mohlo zhoršiť jeho zdravotný stav.
• Nezúčastňovať sa na aktivitách, ktoré by mohli ohroziť jeho zdravie.
• Nepracovať.

Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu

Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontroly sa môžu vykonávať aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Ak zamestnanec poruší liečebný režim, môže stratiť nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia až do skončenia PN.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. januára 2024 je pre lekárov povinné vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky (ePN). ePN automaticky informuje Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľa, čím sa zjednodušuje proces a znižuje administratívna záťaž. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Dlhodobá PN a Invalidný Dôchodok

Podporné obdobie, počas ktorého je možné získať náhradu mzdy a nemocenské, je 52 týždňov (rok) od začiatku práceneschopnosti. Potom už nemáte nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade je výpovedná lehota najmenej 2 mesiace a vzniká vám nárok aj na odstupné vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej dva roky.

Počas dlhodobej PN môže zamestnanec požiadať o invalidný dôchodok. Ak nechcete ostať bez príjmu až do priznania invalidného dôchodku, môžete sa po ukončení pracovnej neschopnosti zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávky v nezamestnanosti. Ak chcete požiadať o podporu v nezamestnanosti, musíte ukončiť PN, pretože súbeh nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti nie je možný. Podpora v nezamestnanosti sa vypláca najviac 6 mesiacov. Priznaním invalidného dôchodku s najväčšou pravdepodobnosťou nárok na pomoc v hmotnej núdzi zanikne.

Živnostníci a PN

Nárok na poberanie nemocenskej dávky majú aj živnostníci, ktorí platia sociálne odvody. Počas PN nemusia platiť odvody, ale musia dodržiavať liečebný režim. Ak sú práceneschopní len časť mesiaca, môžu si vyrátať alikvotný vymeriavací základ a zaplatiť odvody len za dni, kedy neboli na PN.

Výpočet Alikvotného Vymeriavacieho Základu pre SZČO

Ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca, môže si vypočítať alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Alternatívy pre SZČO

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Zdravotné Odvody Počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas péenky. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.

Komerčné Poistenie Práceneschopnosti

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PN v poisťovniach. Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške.

Výhody Komerčného Poistenia

Komerčné poistenie práceneschopnosti môže byť výhodné pre tých, ktorí si optimalizujú odvody a chcú mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budú mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby.

Príklady z Praxe

• Kaderník s nízkym príjmom: Ak kaderník nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu mohlo zabezpečiť príjem na pokrytie mesačných výdavkov.
• IT-čkár s vlastnou s.r.o.: IT-čkár, ktorý si platí minimálne odvody, by musel v prípade PN siahať do svojich investícií. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo pokryť mesačné náklady bez toho, aby sa pripravoval o peniaze určené na dôchodok.
• Lešenár pracujúci v Nemecku: Lešenár s vyšším príjmom by mohol v prípade PN siahať do rezervy. Komerčné poistenie práceneschopnosti by mu umožnilo vyhnúť sa tomu. Je však dôležité vybrať si poisťovňu, ktorá kryje PN mimo územia SR a správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie.

Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení?

• Overenie príjmu: Niektoré poisťovne vyžadujú overenie príjmu od klienta.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Poisťovne majú čakacie doby, počas ktorých sa chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
• Limit poistenia PN: Niektoré poisťovne majú limit, v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť, ktorá určuje, v akých krajinách je klient krytý.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

Potrebné Doklady

• Žiadosť o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom).
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár.
• Iné doklady, ktoré ovplyvňujú nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. potvrdenie o príjme).

Časté otázky (FAQ)

Čo ak mi zamestnávateľ nevyplatil preplatok na dani z ročného zúčtovania?

Zamestnávateľ je povinný vrátiť preplatok na dani najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl. Ak tak neurobil, je povinný vyplatiť preplatok dodatočne a požiadať správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku.

Môže ma zamestnávateľ prepustiť počas dlhodobej PN?

Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov.

Mám nárok na nemocenské, ak som SZČO?

Áno, ak si platíte sociálne odvody, máte nárok na nemocenské dávky od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #kto #platí #odvody #počas #dlhodobej #PN