Ktoré výživné má prednosť? Komplexný prehľad o vyživovacej povinnosti na Slovensku

Výživné je komplexná téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov rodinného práva. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na rôzne druhy vyživovacích povinností, s dôrazom na určovanie výšky výživného, zohľadňované faktory a priority medzi rôznymi typmi výdavkov. Článok tiež rozoberá praktické situácie a poskytuje rady, ako postupovať v prípade problémov s platením výživného.

Úvod do vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť, ktorá vzniká medzi rodinnými príslušníkmi. Cieľom je zabezpečiť, aby osoby, ktoré nie sú schopné samy sa živiť, mali zabezpečené základné životné potreby. Zákon o rodine upravuje rôzne druhy vyživovacích povinností, pričom každá z nich má svoje špecifiká.

Druhy vyživovacích povinností podľa Zákona o rodine

Zákon o rodine upravuje niekoľko druhov vyživovacích povinností, ktoré majú zabezpečiť, aby osoby neschopné samy sa živiť mali zabezpečené základné životné potreby. Medzi tieto povinnosti patria:

• Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom: Ide o základnú zákonnú povinnosť, ktorá trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
• Vyživovacia povinnosť detí k rodičom: Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
• Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými: Predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.
• Vyživovacia povinnosť medzi manželmi: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
• Príspevok na výživu rozvedeného manžela: Príspevok možno priznať na obdobie piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Právo naň zanikne, ak oprávnený manžel uzatvorí nové manželstvo, alebo ak povinný manžel zomrie.
• Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke: Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie počas dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom: Priorita a rozsah

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Neexistuje veková hranica, ktorá by určila zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Dosiahnutie plnoletosti nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Zánik takejto povinnosti nastane v prípade zániku samotného rodinnoprávneho vzťahu, t.j.

Podľa § 62 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Prečítajte si tiež: Dôchodok na Slovensku: Sprievodca

Minimálne a maximálne výživné

Minimálne výživné je zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla vždy k 1.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Kritériá pre určenie výšky výživného

Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Majetkové pomery povinného rodiča sú spravidla tvorené jeho pravidelným príjmom a osobným majetkom. Svojimi príjmami alebo nadobudnutým vlastníctvom sa teda na majetkových pomeroch matky nepodieľate.

Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.

Ako určíme výšku podielu dieťaťa na životnej úrovni rodiča?

Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.

Prečítajte si tiež: Kto bude mať nový dôchodok?

Zohľadňované výdavky a majetkové pomery

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.

V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j.

Schopnosti a možnosti rodičov

Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

Prečítajte si tiež: Ktoré príjmy nemusíte zdaniť?

Špecifické situácie a ich riešenia

Vyživovacia povinnosť a nový partner

Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky. Nikto Vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne. Vy, z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť od Vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu, či exekútora. Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu. Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na Váš príjem.

Zmena v pomeroch a úprava výživného

Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.

Neplatenie výživného a náhradné výživné

Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť detí k rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Predpokladmi na vznik vyživovacej povinnosti detí voči rodičom sú skutočnosť, že deti sú schopné samy sa živiť a skutočnosť, že rodičia výživu potrebujú. Ak je detí viac, každé plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Deti sú povinné zabezpečiť primeranú výživu. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom má len doplnkovú povahu.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela

Primárne zákon počíta práve s výživou medzi manželmi. Nie je vylúčené, aby sa v prípade, ak je to potrebné, počas trvania manželstva niektorý z manželov obrátil na súd a požiadal o určenie výživného od druhého manžela. Vychádza sa z predpokladu, že životná úroveň manželov počas trvania manželstva má byť v zásade rovnaká.

Na inštitút vyživovacej povinnosti medzi manželmi nadväzuje inštitút príspevku na výživu rozvedeného manžela. Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a to po dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže túto dobu výnimočne predĺžiť, ak oprávnený rozvedený manžel nie je objektívne spôsobilý sám sa živiť. Dôvodom na predĺženie lehoty súdom môže byť napríklad, ak ide o bývalého manžela, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Nemožno však vylúčiť ani iné výnimočné situácie. Výška príspevku by sa mala v zmysle zákona prednostne určiť dohodou. Právo na príspevok na výživu oprávneného bývalého manžela zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo. Bolo by nespravodlivé, aby sa povinný bývalý manžel podieľal na výžive, ktorá má byť zabezpečovaná v rámci nového manželského zväzku.

Praktické rady a odporúčania

• Dohoda rodičov: V prípade rozvodu manželov alebo rozchodu partnerov, ktorí majú spoločné dieťa, je ideálnym riešením, ak sa rodičia ohľadom rodičovských práv a povinností dohodnú. Takúto dohodu však musí schváliť súd, inak je právne nevykonateľná.
• Návrh na súd: Ak sa rodičia nedokážu dospieť k dohode o výživnom, začne na základe návrhu jedného z rodičov konanie, kde súd okrem iného zohľadňuje faktory týkajúce sa rodičov dieťaťa.
• Zastúpenie advokátom: Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Ponúkame klientom komplexné právne služby v tejto oblasti, pred podaním návrhu na súd Vám vieme pomôcť pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený Váš záujem.

tags: #ktoré #výživné #má #prednosť