Kam predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti?

Ak zamestnanec ochorie alebo sa zraní, je to nepríjemné nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach na Slovensku so zameraním na podmienky nároku, výpočet, výplatu a povinnosti poistencov. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť sociálneho zabezpečenia.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Inak povedané, ide o dávku, ktorú môžu poberať pracujúci ľudia počas práceneschopnosti (PN). Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Kto má nárok na nemocenské?

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Ochranná lehota

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer.

Prečítajte si tiež: Bezpečnosť vozíčkarov na cestách

Podmienky nároku na nemocenské

Medzi základné podmienky nároku na nemocenské patria:

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ.
• Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
• SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
• SZČO a DNPO - pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Pri SZČO a DNPO je dôležité dodržiavať platby poistného, ktoré musia byť nielen včas, ale aj v správnej výške. Sociálna poisťovňa pritom toleruje maximálny nedoplatok vo výške päť eur.

Ako si uplatniť nárok na nemocenské?

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia. (Doklad sa skladá z piatich dielov). Zamestnanec odovzdá II. Diel potvrdenia pobočke iba v prípade ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.)

SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. Diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Prečítajte si tiež: Všetko o dopravnej značke zakazujúcej odbočenie vľavo

Elektronická PN (ePN)

Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Ak lekár vystaví dávku elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni ľudia nemusia podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Ak lekár PN vystaví na papierovom tlačive, o dávku musí žiadať poistenec. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2023.

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024,
• papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. v Sociálnej poisťovni.

V prípade ePN sa komunikácia so Sociálnou poisťovňou a inštitúciami uskutoční elektronicky. Vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku. Ak lekár vystaví PN v papierovej forme, živnostník doručí na pobočku Sociálnej poisťovne II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. II. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“. Ak dočasná PN trvá dlhšie, živnostník zasiela na pobočku Sociálnej poisťovne „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV.

Dĺžka trvania a zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN
• Dňom smrti poistenca
• Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.

Prečítajte si tiež: Diskusie o knihách

Výpočet PN a nemocenskej dávky

Výpočet PN a nemocenskej dávky je kľúčový pre všetkých ekonomicky aktívnych ľudí na Slovensku. Nemocenské sa určuje z hrubej mzdy alebo vymeriavacieho základu. Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. Rozhodujúce je aj obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

• Od 1. do 3. dňa DPN 25 % (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty)
• Od 4. dňa DPN 55 % DVZ alebo PDVZ.

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. (bližšie v § 138 zákona č. 461/ Z. z. v znení neskorších predpisov)

Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ (DVZ).

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie sa určuje v závislosti od typu poistenca a dĺžky trvania nemocenského poistenia.

1. Zamestnanec:

• Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december): Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka:
  • Nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, kedy vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

1. Povinne nemocensky poistená SZČO a Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO):

• Nemocenské poistenie trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december): Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
• Nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka:
  • Nemocenské poistenie vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho kalendárneho roka.
  • Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, kedy vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

1. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO):

Rovnaké pravidlá ako pre povinne nemocensky poistenú SZČO.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.

Výška nemocenského pre rôzne kategórie poistencov

• Zamestnanec: Od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa) predstavuje nemocenské 55% DVZ alebo PDVZ. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote. Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
• SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti: Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je nemocenské 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Maximálny denný vymeriavací základ

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Maximálna výška nemocenského za prvé tri dni je v roku 2026 v sume 25,05 eura na deň. V prípade, že bude niekto chorý 30 dní, dostane maximálne 1 563,20 eura.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň PN (od 15.05.2025 do 17.05.2025): 25% z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za 4. až 10. deň PN (od 18.05.2025 do 24.05.2025): 55% z denného vymeriavacieho základu.
• Nemocenské od 11. dňa PN (od 25.05.2025 do 28.05.2025): 55% z denného vymeriavacieho základu, vypláca Sociálna poisťovňa.

Výplata nemocenského

Termíny výplaty jednotlivých dávok závisia od viacerých faktorov, najmä od druhu dávky, ale tiež administratívnych procesov Sociálnej poisťovne, prípadne ďalších inštitúcií, ktoré dávky vyplácajú. Nemocenské dávky (napr. nemocenské, tehotenské, materské) sa vyplácajú mesačne pozadu, a to spravidla do 15. dňa v mesiaci.

Sociálna poisťovňa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak si zvolíte poukázať dávku na účet, platba bude zrealizovaná určite rýchlejšie ako napríklad cez poštovú poukážku.

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. aj za dni pracovného pokoja). Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. nemocenské za marec vyplatí Sociálna poisťovňa najneskôr do konca apríla). Sociálna poisťovňa zasiela príjemcovi dávky oznámenie o výške vyplatenej dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.

Premlčanie nároku na výplatu dávky

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Povinnosti poistenca počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Medzi povinnosti poistenca patrí:

• Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu
• Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska
• Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN
• Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN
• Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení
• V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo

Zamestnanci, ktorí začnú poberať nemocenskú dávku, nemôžu počas tohto obdobia vykonávať prácu.

Dodržiavanie liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. ak ste boli na vyšetrení u lekára).

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť…

Rozhodovanie o práceneschopnosti

O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Iní lekári (napríklad špecialisti, ku ktorým pacient chodí na odborné vyšetrenia) nemôžu vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nemôže rozhodnúť o ukončení práceneschopnosti. Posudkový lekár môže ošetrujúcemu lekárovi odporučiť, aby PN ukončil, je však na rozhodnutí ošetrujúceho lekára, či tak urobí.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Ak ošetrujúci lekár rozhodne, že človek je práceneschopný, vystaví mu tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:

• Diel I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas celej dočasnej pracovnej neschopnosti pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu ošetrujúcemu lekárovi.
• Diel II. Žiadosť o nemocenské predkladá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní, odstúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmych dní od skončenia pracovného pomeru ho odovzdávajú priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.
• Diel IIa. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Diel III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
• Diel IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi.

Pacient je povinný podpísať II. a IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a vyplniť vyhlásenie poistenca na zadnej strane.

Nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa jeho sociálneho postavenia - teda v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej dobe. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

• Zamestnanec:
  • prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
  • od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

• Samostatne zárobkovo činná osoba:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

• Osoba v ochrannej lehote je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a ktorý po zániku tohto poistenia v určitej lehote (ochrannej lehote) ochorel alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:
  • prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
  • od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Ak sa stal poistenec dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, suma nemocenského sa mu zníži na polovicu.

Nemocenské sa vypláca spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN.

Dodržiavanie liečebného režimu

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“). Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je tiež vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend.

Práceneschopnosť a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bol človek predtým PN, resp. aby bol PN celých 52 týždňov.

Aj invalidný dôchodca môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je človek invalidný v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidný. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak človek môže byť práceneschopný a poberať nemocenské.

#

tags: #ktorej #pobocke #socialnej #poistovne #predlozit #potvrdenie