
Kúpeľná starostlivosť je dôležitou súčasťou systému zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Jej účtovanie a daňové aspekty sa riadia viacerými zákonmi a predpismi. Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom poskytovať príspevky na kúpeľnú starostlivosť a rekreáciu, čo má svoje špecifické podmienky a účtovné postupy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o kúpeľnej starostlivosti z hľadiska účtovníctva, daní a podmienok pre zamestnávateľov.
Účtovanie a daňové hľadisko kúpeľnej starostlivosti sa riadi viacerými zákonmi a predpismi, vrátane:
Tieto zákony definujú povinnosti účtovných jednotiek, pravidlá pre vykazovanie príjmov a výdavkov, ako aj podmienky pre uplatňovanie DPH a príspevkov zo sociálneho fondu.
Účtovanie kúpeľnej starostlivosti sa riadi zákonom o účtovníctve a opatreniami Ministerstva financií SR. Kúpeľné zariadenia sú povinné viesť účtovníctvo v súlade s platnou legislatívou, čo zahŕňa vedenie účtovných kníh, zostavovanie účtovných závierok a preukazovanie účtovných prípadov účtovnými dokladmi.
Z daňového hľadiska je dôležité rozlišovať medzi kúpeľnou starostlivosťou, ktorá je oslobodená od DPH, a tou, ktorá podlieha DPH.
Prečítajte si tiež: Zľavy na kúpeľnú starostlivosť
Podľa § 29 zákona o DPH sa oslobodenie od dane vzťahuje aj na kúpeľnú starostlivosť, rovnako ako aj na služby s ňou priamo súvisiace, ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť.
Ako dôkaz, že kúpeľná liečba nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú alebo ústavnú liečbu, sa na účely DPH akceptuje každý vierohodný doklad preukazujúci túto skutočnosť - napr. odporúčanie lekára primárnej alebo sekundárnej zdravotnej starostlivosti, t. j. aj kúpeľného lekára - špecialistu. Ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú alebo ústavnú starostlivosť, oslobodené sú aj služby s ňou priamo súvisiace. Ak kúpeľná starostlivosť nespĺňa podmienky pre oslobodenie od DPH, podlieha štandardnej sadzbe DPH. To znamená, že kúpeľné zariadenie je povinné uplatňovať DPH pri fakturácii služieb a odvádzať ju štátu.
Pri fakturácii kúpeľnej starostlivosti je dôležité uvádzať všetky náležitosti faktúry podľa zákona o DPH.
V kontexte kúpeľnej starostlivosti je relevantný aj príspevok na rekreáciu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi podľa § 152a Zákonníka práce. Tento príspevok je za určitých podmienok oslobodený od dane z príjmov a predstavuje daňový výdavok pre zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu, ak:
Prečítajte si tiež: Účtovanie kúpeľnej starostlivosti
Za oprávnené výdavky sa považujú výdavky na:
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Zamestnávateľ môže príspevok poskytnúť aj prostredníctvom rekreačného poukazu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.
Zamestnávateľ prispeje zamestnancovi na rekreáciu sumou 55 % z oprávnených výdavkov, najviac však sumou 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príspevok na rekreáciu je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Zamestnávatelia (fyzické a právnické osoby) prideľujú svojim zamestnancom prostriedky zo sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu je založená na percentuálnom podiele zo základu (súhrnu hrubých miezd) zamestnancov.
Základný prídel do sociálneho fondu je najmenej 0,6 % a najviac 1 % zo základu. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a ktorí splnili všetky svoje odvodové a daňové povinnosti za predchádzajúci kalendárny rok, môžu tvoriť sociálny fond vo výške 1 % zo základu. Zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia), môžu tvoriť sociálny fond vo výške 1 % zo základu, ak to umožňuje ich rozpočet.
Prečítajte si tiež: Možnosti rekreácie a kúpeľnej liečby
Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na:
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov z praxe:
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) schvaľuje kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Kúpeľnú liečbu navrhuje ošetrujúci (odborný) lekár na základe zdravotného stavu poistenca. Lekár vyplní tlačivo „Návrh na kúpeľnú starostlivosť“ alebo e-Žiadosť. VšZP posúdi úhradu kúpeľnej starostlivosti na základe údajov uvedených v Návrhu/e-Žiadosti a údajov dostupných v osobnom účte poistenca.
Poistenec hradí 1,70 € za stravovanie a pobyt na lôžku za každý deň v prírodných liečebných kúpeľoch bez ohľadu na dĺžku pobytu.
V prípade detskej kúpeľnej liečby, ak to zdravotný stav vyžaduje, je možné požiadať o čiastočnú úhradu sprievodcu dieťaťa aj nad 6 rokov veku. VšZP uhrádza čiastku 7 Eur/deň.
V prípade, že zdravotný stav poistenca nespĺňa zákonom dané podmienky na schválenie kúpeľnej liečby alebo sa vyskytujú kontraindikácie ku kúpeľnej liečbe, bude úhrada kúpeľnej starostlivosti zamietnutá.
Medzi kontraindikácie patria napríklad:
Od roku 2023 si zamestnanci a živnostníci môžu odpočítať z daní výdavky na kúpeľnú starostlivosť, ktorú neprepláca zdravotná poisťovňa. Ide o služby za ubytovanie, stravovanie a procedúry, pričom dĺžka pobytu nezohráva žiadnu úlohu. Daňová úľava znižuje základ dane, pričom doklad preukazujúci oprávnenosť nároku musí byť vystavený v kúpeľnom zariadení.
Existuje zoznam presne vymedzených prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, kde daňová úľava platí. Do tohto zoznamu sa dostali len zariadenia, ktoré majú oficiálne povolenia na kúpeľnú starostlivosť.
Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde upravuje tvorbu a použitie sociálneho fondu u zamestnávateľov. Sociálny fond slúži na financovanie rôznych sociálnych aktivít pre zamestnancov, vrátane príspevkov na rekreáciu a kúpeľnú starostlivosť.
Zamestnávatelia tvoria sociálny fond z povinného prídelu, ktorý je najmenej 0,6 % a najviac 1 % zo základu (súhrnu hrubých miezd). Výška prídelu závisí od ziskovosti zamestnávateľa a splnenia odvodových a daňových povinností.
Prostriedky zo sociálneho fondu môžu byť použité na príspevky na kúpeľnú starostlivosť a rekreáciu pre zamestnancov. Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť príspevok na rekreáciu, ak sú splnené podmienky podľa § 152a Zákonníka práce.
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Existujú však výnimky, napríklad pre zamestnancov, ktorí sú zároveň poistencami štátu.
Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku platia pre:
Ak si zamestnanec uplatní výnimku, informuje o tom zamestnávateľa predložením vyhlásenia. V ročnom zúčtovaní poistného sa zohľadňujú výnimky z minimálneho poistného.
tags: #kúpeľná #starostlivosť #faktúra #účtovanie #zamestnávateľ #podmienky