
Prakticky každý podnikateľ sa pri svojej činnosti stretáva s ďalšími podnikateľmi, s ktorými uzatvára rôzne typy zmlúv. Či už ide o jednoduché objednávky alebo komplexné zmluvy o spolupráci, správne pochopenie rozdielov medzi jednotlivými zmluvnými typmi je kľúčové pre úspešné a bezproblémové obchodné vzťahy. Tento článok sa zameriava na dva frekventované typy zmlúv - kúpnu zmluvu a zmluvu o dielo - a upozorňuje na ich základné aspekty, aby sa čitatelia vedeli vyvarovať najčastejších chýb pri ich dojednávaní.
Predtým, ako sa zameriame na konkrétne zmluvné typy, je dôležité objasniť rozdiel medzi typickými (pomenovanými) a atypickými (nepomenovanými) zmluvami. Typické zmluvy sú priamo upravené v Obchodnom zákonníku (napríklad kúpna zmluva, zmluva o dielo, mandátna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o preprave veci a i.). Ak dôjde k naplneniu podstatných náležitostí týchto zmlúv, ostatné vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré si priamo neupravia v zmluve, sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Atypické zmluvy sú tie, ktoré Obchodný zákonník ako osobitný zmluvný typ neupravuje (najmä rôzne zmluvy o spolupráci, zmluvy o poskytovaní služieb, franchisingové zmluvy a i.). Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka môžu účastníci uzavrieť aj takúto zmluvu. Ak však dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Pre posúdenie záväzkov strán nebude rozhodujúci názov samotnej zmluvy, ale jej obsah.
Kúpna zmluva je pravdepodobne najčastejšie uzatváranou zmluvou medzi podnikateľmi. Predávajúci sa ňou zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Kúpna zmluva si pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu, avšak z dôvodu právnej istoty sa odporúča ju uzatvoriť písomne.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Je dôležité rozlišovať medzi obchodnoprávnou a občianskoprávnou úpravou kúpnej zmluvy. Ak ide o dvoch podnikateľov, ktorí konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, uplatní sa obchodnoprávna úprava. Ak ide o dve osoby nepodnikateľov, vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Existuje aj možnosť dojednať si obchodnoprávny režim aj na iné vzťahy ako vzťahy medzi podnikateľmi, s určitými obmedzeniami v prípade spotrebiteľských vzťahov.
Ak majú podnikatelia záujem, aby sa na predávaný tovar vzťahovala záruka, je potrebné si ju upraviť priamo v kúpnej zmluve.
Zmluva o dielo je ďalším frekventovaným zmluvným typom medzi podnikateľmi. Zhotoviteľ sa ňou zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Aj pri zmluve o dielo sa odporúča písomná forma.
Rozlíšenie medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo môže byť niekedy zložité. Obchodný zákonník preto ponúka nasledujúce vodítka:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Zmluva o dielo je najpodrobnejšie prepracovaným zmluvným typom v Obchodnom zákonníku. Je vhodné venovať úprave vzájomných práv a povinností strán primeranú pozornosť, najmä pri zložitejších zmluvách.
Zmluva o spolupráci je často uzatváranou atypickou zmluvou medzi podnikateľmi. Jej predmetom býva spravidla záväzok jednej strany (prípadne oboch strán) vykonávať určitú činnosť a záväzok druhej strany poskytovať za výkon tejto činnosti určité protiplnenie, pričom strany zväčša sledujú dosiahnutie spoločného cieľa.
Rovnako ako u všetkých nepomenovaných zmlúv, aj v prípade zmluvy o spolupráci je nevyhnutné dostatočne určito vymedziť predmet záväzkov strán. Pokiaľ sa má jednať o vykonávanie určitej činnosti, je potrebné túto činnosť čo najpresnejšie špecifikovať vo vzťahu k jej obsahu, prípadne požadovanému výsledku, trvaniu, kvalite a ďalším aspektom. Taktiež je potrebné definovať protiplnenie poskytované druhou stranou (peňažného či nepeňažného charakteru), vznik nároku druhej strany na jeho poskytnutie, jeho „splatnosť“ a podobne. Písomná forma pri zmluve o spolupráci a ostatných nepomenovaných zmluvách by mala byť samozrejmosťou. Odporučiť možno tiež výslovné vymedzenie účelu zmluvy, ktorý má následne veľký význam pri výklade celej zmluvy a posúdení otázky, či došlo k splneniu určitého záväzku strany alebo nie. Rozsah a miera podrobnosti úpravy ďalších záväzkov strán by mali byť primerané povahe a obsahu daného vzťahu.
Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda stav, keď sú inak rovnaké inštitúty upravené odlišne v Občianskom a Obchodnom zákonníku, prináša do praxe mnohé komplikácie. Mnohé inštitúty sú v Obchodnom zákonníku upravené len čiastočne a subsidiárne sa na ne vzťahuje Občiansky zákonník, čo vedie k roztrieštenosti, neprehľadnosti a nejednoznačnosti právnej úpravy.
Rekodifikácia by mohla byť príležitosťou na zmenu tohto stavu. Vhodným riešením by bol prechod k monistickej koncepcii, teda k jednotnej úprave záväzkového práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá by sa vzťahovala aj na obchodné záväzkové právne vzťahy. Toto riešenie by odstránilo mnohé problémy aplikačnej praxe a zjednodušilo orientáciu v právnej úprave.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
V posledných rokoch sa neustále stupňuje právna ochrana spotrebiteľov, teda fyzických osôb, nepodnikateľov, ktoré uzatvárajú zmluvu so stranou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy, ktorej jedna zmluvná strana je spotrebiteľom a druhá dodávateľom sa nazývajú spotrebiteľské zmluvy.
Ak by v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu.
Bez ohľadu na to, či sa jedná o pomenovanú alebo nepomenovanú zmluvu, strany by si v zmluve mali upraviť všetko, čo je pre nich v súvislosti s daným zmluvným vzťahom podstatné. Dôležité je, aby daná úprava bola zrozumiteľná pre obidve strany, aby obidve strany poznali obsah svojich záväzkov a boli pripravené ich plniť. V opačnom prípade sa štandardná formulka, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom pripájajú svoje podpisy, môže stať iba „priťažujúcou okolnosťou“.