
Autor: Mgr.
Účinky odstúpenia od zmluvy v režime občianskoprávnom sú Achillovou pätou nášho právneho poriadku viac ako 20 rokov. Za celý ten čas judikatúra ani zákonodarca neprišli s jednoznačným riešením danej problematiky. Predkladaný príspevok autora je preto pokusom o komplexnejšiu analýzu uvedenej otázky. Autor v príspevku kriticky pristupuje k poslednej rozhodovacej činnosti súdov, s použitím doterajšej odbornej literatúry analyzuje súvisiace ustanovenia právneho poriadku, argumentuje vývojom právnej úpravy, ponúka stručné porovnanie riešenia danej otázky v zahraničných právnych úpravách. Aj s ohľadom na posúdenie možných praktických situácii, obzvlášť vo vzťahu k materiálnej publicite katastra nehnuteľností, si kladie otázku, z akého dôvodu sa súdna prax bráni bezvýhradnej akceptácii len obligačnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy. Záverom nesúhlasí s ustanovením § 46 pripravovaného katastrálneho zákona a navrhuje jeho prehodnotenie, resp.
Kupna zmluva je typickým príkladom konsenzuálneho kontraktu, čo znamená, že vzniká na základe vzájomnej dohody (konsenzu) medzi predávajúcim a kupujúcim. Tento článok sa zameriava na definíciu kupnej zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu a analyzuje rôzne aspekty a dôsledky tejto definície v kontexte slovenského práva.
Kupna zmluva je v zmysle občianskoprávnej úpravy upravená v Občianskom zákonníku. Vzniká, keď sa dve strany, predávajúci a kupujúci, dohodnú na predmete kúpy a kúpnej cene. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Konsenzuálne kontrakty sú charakteristické tým, že ich platnosť nie je podmienená formálnymi náležitosťami alebo odovzdaním veci. Dôležitý je prejav vôle oboch strán. Medzi hlavné znaky patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Relevantnosť tejto otázky sa prejavuje najmä v situácii, kedy osoba B ešte predtým, ako osoba A odstúpi od zmluvy, prevedie vlastnícke právo k veci na tretiu osobu (osobu C).
Podľa aktuálneho rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, zo dňa 20.07.2011, má teda odstúpenie od zmluvy vecnoprávne účinky. Spätné nadobudnutie vlastníckeho práva pôvodného predávajúceho (osoby A) však prelamuje dobromyseľnosť tretej osoby (osoby C), ktorá svoje vlastnícke právo nadobudla od osoby B ešte pred odstúpením od zmluvy uzavretej medzi osobou A a osobou B. To znamená, pokiaľ osoba C nadobudla svoje vlastníctvo v dobrej viere pred odstúpením od zmluvy uzavretej jej právnym predchodcom, ostáva vlastníkom veci.
Záväzkoprávne následky odstúpenia od zmluvy v kontexte prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu (osobu C) pred odstúpením od zmluvy (medzi osobou A a osobou B) by boli plne v súlade s ustanoveniami § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka (nemožnosť plnenia). Ak totiž nie je osoba B už vlastníkom veci z dôvodu, že vec previedla na osobu C, nemôže splniť povinnosť spätného prevodu vlastníckeho práva na osobu A.
Pre slovenské právne pomery je z dôvodu obdobnej právnej úpravy pochopiteľné zaujímavá najmä česká jurisprudencia.
Právnu úpravu zápisu do katastra nehnuteľností na základe odstúpenia od zmluvy po vykonaní vkladu kritizuje vo svojom aktuálnom príspevku R. Jakubáč.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Predloženým návrhom zákona dochádza k transpozícii Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 z 20.
Základným cieľom návrhu zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
tags: #kupna #zmluva #konsenzualny #kontrakt #definícia