
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, a kúpna zmluva patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce právne úkony. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu v slovenskom právnom prostredí, s dôrazom na jej náležitosti, platnosť, a špecifiká pri prevode nehnuteľností.
Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán. Právo s ňou spája vznik záväzkových právnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi zmluvnými stranami, prípadne voči tretej osobe, ak ide o zmluvu v prospech tretieho. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov:
Zmluva je uzavretá, ak dôjde k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu na uzavretie zmluvy.
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. To znamená, že zmluva môže byť uzavretá v akejkoľvek forme, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Výnimky z tejto zásady platia pre:
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine (vrátane ich podpisov).
Kúpna zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktoré ju identifikujú ako kúpnu zmluvu a odlišujú ju od iných typov zmlúv. Medzi tieto náležitosti patria:
Kúpna zmluva môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ako napríklad:
Občiansky zákonník a Obchodný zákonník upravujú rôzne typy kúpnych zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona.
Kúpnu zmluvu uzatvorenú fyzickými osobami, nepodnikateľmi, upravuje Občiansky zákonník. Vzťahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce občianskoprávne vzťahy.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
V Obchodnom zákonníku je kúpna zmluva upravená v § 409 a nasl. Podľa Obchodného zákonníka nie je možné uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť, len na vec hnuteľnú. Nie všetky ustanovenia kúpnej zmluvy obsiahnuté v Obchodnom zákonníku majú kogentnú povahu a nemožno sa tak od nich ani dohodou zmluvných strán odkloniť.
Kúpno predajná zmluva na nehnuteľnosť sa spravuje § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Špeciálnu právnu úpravu má kúpno predajná zmluva na byt a nebytový priestor a predaj týchto nehnuteľností sa riadi aj ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. Kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť nie je možné uzatvoriť podľa Obchodného zákonníka.
Kúpno predajná zmluva na nehnuteľnosť by mala obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona a to najmä označenie účastníkov konania (údaje navrhovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto trvalého pobytu, adresa na doručovanie, údaj o štátnej príslušnosti, ak ide o fyzickú osobu, názov, identifikačné číslo, sídlo, adresu na doručovanie, ak ide o právnickú osobu). V kúpnej zmluve na nehnuteľnosť musí byť vymedzený aj predmet prevodu a to presne podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona uvedením katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku, informácie o evidencii parcely registra „C“ alebo „E“, druhu pozemku, výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Ak ide o byt alebo nebytový priestor aj uvedenie čísla bytu, poschodia, vchodu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku. V zmluve sa uvádzajú aj spoluvlastnícke podiely zlomkom k celku, aj by bola nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve.
K tomu, aby prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Kataster má zo zákona lehotu 30 dní na rozhodnutie.
Kúpna cena na nehnuteľnosť je v zásade na dohode účastníkov zmluvy. Občiansky zákonník však v § 589 uvádza, že „Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.“ Cenový predpisom, ktorý má na mysli Občiansky zákonník je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, spolu s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. Následkom nerešpektovania cenových predpisov je relatívna neplatnosť časti kúpnej ceny upravujúcej kúpnu cenu.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Kúpna zmluva na byt musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka uvedené vyššie aj náležitosti upravené v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. To, či je nejaký priestor bytom a teda aplikujú sa naň ustanovenia spomínaného zákona, treba posudzovať podľa kolaudačného stavu. K nadobudnutiu vlastníckeho práva je nevyhnutné zmluvu zaslať na okresný úrad, katastrálny odbor, spolu s návrhom na vklad a prílohami.
Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov v zákone ustanovených alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Podľa Obchodného zákonníka má predávajúci povinnosť dodať tovar v súlade so zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami, povinnosť odovzdať doklady vzťahujúce sa na tovar, dohodnuté v zmluve spôsobom na akom sa strany dohodli alebo určenom zákonom a povinnosť previesť vlastnícke právo, resp. umožniť kupujúcemu vlastnícke právo nadobudnúť.
Kupujúci má povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a tovar dohodnutý v zmluve prevziať. Kupujúci má povinnosť zaplatiť tú cenu, na akej sa s predávajúcim dohodol.
Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva, ale aj za vady, ktoré zistí neskôr, a to v priebehu záručnej lehoty. Pre záruku je zakotvená písomná forma a môže byť dohodnutá priamo v zmluve alebo je poskytnutá z záručnom liste, kde bude uvedená hlavne dĺžka záručnej doby, dĺžka trvanlivosti alebo použiteľnosti.
Ak má výrobok alebo tovar vady, ktoré kupujúci zistil v záručnej dobe, avšak boli spôsobené vonkajšími udalosťami (napr. živelné katastrofy), nie je možné hovoriť o vade plnenia.
Pri úprave nárokov z vád tovaru zákon rozlišuje podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Pri podstatnom porušení zmluvy má právo voľby kupujúci a môže žiadať ktorýkoľvek z nárokov, t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, odstránenie vád opravou tovaru, zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Ak vznikne kupujúcemu v dôsledku vadného plnenia škoda, bude mať právo nielen na jej náhradu, ale aj na zmluvnú pokutu, ak bola medzi stranami dohodnutá.
Ak došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a plnenie bolo vadné, nemá kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Má teda právo voľby obmedzené len na dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie vád a zľavu z kúpnej ceny.
Kúpna zmluva je dohoda medzi kupujúcim a predávajúcim, a preto je možné, že podmienky v nej určené môžu porušiť obe zmluvné strany.
Porušením kúpnej zmluvy vzniká obidvom stranám škoda.
Ak je kúpna zmluva neplatná, môže vzniknúť situácia bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniká, ak niekto získa majetkový prospech bez právneho dôvodu. V prípade neplatnej kúpnej zmluvy má strana, ktorá plnila na základe tejto zmluvy, právo na vrátenie plnenia ako bezdôvodného obohatenia.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha premlčaniu. Všeobecná premlčacia doba je tri roky. V niektorých prípadoch, napríklad ak ide o bezdôvodné obohatenie získané neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva, je premlčacia doba dlhšia.
V prípade, ak predávajúci predal kupujúcemu vec, ktorej nebol vlastníkom, je kúpna zmluva neplatná z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane predávajúceho. Kupujúci má v takom prípade právo žiadať vrátenie kúpnej ceny ako bezdôvodné obohatenie.
tags: #kupna #zmluva #dve #vyhotovenia #rozdiel