
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o kúpnej zmluve v medzinárodnom obchode, vrátane jej náležitostí, podmienok a vzorových ustanovení. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto dôležitú oblasť obchodného práva a pomôcť mu pri uzatváraní kúpnych zmlúv v medzinárodnom kontexte.
Kúpna zmluva je základným kameňom obchodných transakcií, a to ako v tuzemskom, tak aj v medzinárodnom prostredí. Upravuje vzájomné práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho, a to najmä v súvislosti s predajom a kúpou tovaru. V medzinárodnom obchode má kúpna zmluva ešte väčší význam, pretože zohľadňuje odlišnosti v právnych systémoch, obchodných zvyklostiach a kultúrnych normách jednotlivých krajín.
Univerzálne obchodné podmienky (UOP) sú štandardizované zmluvné dojednania, ktoré sa často používajú v medzinárodnom obchode. Cieľom UOP je zjednodušiť proces uzatvárania zmlúv a zabezpečiť jednotný výklad zmluvných ustanovení. Je dôležité si uvedomiť, že vzorové obchodné podmienky nie sú súčasťou dodávanej služby a spoločnosť Shoptet nenesie zodpovednosť za prípadný vznik škody.
Každá kúpna zmluva by mala obsahovať určité základné náležitosti, aby bola platná a právne záväzná. Medzi tieto náležitosti patria:
INCOTERMS (International Commercial Terms) sú medzinárodné obchodné podmienky, ktoré definujú povinnosti predávajúceho a kupujúceho v súvislosti s dodaním tovaru. INCOTERMS upravujú najmä prechod nákladov a rizík spojených s prepravou tovaru. Medzi najčastejšie používané INCOTERMS patria:
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
V určitých prípadoch má kupujúci právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Dôvody na odstúpenie od zmluvy môžu byť rôzne, napríklad:
Pre odstúpenie od kúpnej zmluvy môže kupujúci využiť vzorový formulár na odstúpenie od kúpnej zmluvy poskytovaný predávajúcim. Kupujúci, ktorý odstúpil od kúpnej zmluvy, je povinný vrátiť predávajúcemu tovar do 14 dní od odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúcemu. Ak odstúpi kupujúci od kúpnej zmluvy, vráti mu predávajúci bezodkladne, najneskôr však do 14 dní od odstúpenia od kúpnej zmluvy, všetky peňažné prostriedky vrátane nákladov na dodanie, ktoré od neho prijal, a to rovnakým spôsobom.
Riešenie sporov v medzinárodnom obchode môže byť komplikované, pretože sa týka rôznych právnych systémov a jurisdikcií. Medzi najčastejšie spôsoby riešenia sporov v medzinárodnom obchode patria:
Spotrebiteľ má právo obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu, ak nie je spokojný so spôsobom, ktorým predávajúci vybavil jeho reklamáciu alebo ak sa domnieva, že predávajúci porušil jeho práva. Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporu u subjektu alternatívneho riešenia sporov, ak predávajúci na žiadosť podľa predchádzajúcej vety odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania.
Nasledujúce ustanovenia slúžia ako vzor pre kúpnu zmluvu v medzinárodnom obchode. Je dôležité si uvedomiť, že tieto ustanovenia sú len orientačné a mali by byť prispôsobené konkrétnym okolnostiam prípadu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Zahraničný obchod sa vyvinul na základe rozdielnych prírodných podmienok v jednotlivých krajinách, jednak z historicky vzniknutých rozdielov v ich ekonomickej a technickej úrovni.
Nerastné bohatstvo, vodný, pôdny fond, energetické zdroje, klimatické podmienky sú v každej krajine iné a do značnej miery určujú jej výrobné zameranie. Získavanie surovín vyžaduje v rôznych krajinách vynaloženie veľmi rozdielneho množstva práce, niektoré krajiny vôbec nemajú určité suroviny, alebo ich majú v obmedzenom množstve. Podobne je tomu i pri pestovaní niektorých druhov rastlín, ktoré potrebujú prírodné klimatické podmienky a preto ich možno pestovať len v určitých krajinách (južné ovocie, ryža, káva, čaj).
Taktiež dosiahnutá ekonomická a technická úroveň i celková hospodárska a kultúrna vyspelosť a skladba hospodárstva jednotlivých krajín je odlišná v závislosti na stupni historického vývoja. Majú viac či menej rozvinutý priemysel, PĽH, dopravu, rozdielny počet kvalifikovaných pracovníkov s rozdielnymi vedomosťami a skúsenosťami, s rôznou výrobnou tradíciou a technickým vybavením podnikov. Dnes sa štáty zámerne delia o výrobný program s inými, i keď ide o výrobky, ktoré by boli sami schopné vyrobiť (lieky, mobily). K tejto zámernej deľbe práce ich núti vedecko-technický pokrok. Je totiž základné a a preto i neúčelné a nad sily väčšiny krajín vyvíjať a vyrábať všetko. Štáty sa zámerne špecializujú na výrobu určitých druhov výrobkov ,pre ktoré majú najvýhodnejšie podmienky a to nielen pre vlastnú spotrebu ale i pre ostatné štáty. Čím je ekonomika určitej krajiny vyspelejšia, tým vzniká väčšia nutnosť širokého zapojenia hospodárstva tejto krajiny do medzinárodnej deľby práce a medzinárodného obchodu.
Pri obchodovaní so zahraničím obchodujeme:
a) Zahraničný obchod - týka sa výmeny tovaru jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr. ide o výmenu tovaru medzi SR a ČR alebo tretími krajinami)
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
b) Medzinárodný obchod - spája zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr. - vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrábajú alebo ich má dostatok,- dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.
a) hmotný tovar - statky - suroviny, stroje, spotrebný tovar
b) nehmotný tovar- služby - cestovný ruch, doprava, bankové služby, poistenie- práva - licencie, autorské práva, know-how, ochranné známky
Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo môžeme charakterizovať z ekonomického, politického a kultúrneho hľadiska.
V súčasnosti sú všetky krajiny vo väčšej či menšej miere zapojené do medzinárodnej deľby práce. Vyrábajú výrobky a poskytujú služby, pre ktoré majú najlepšie podmienky. Zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce ovplyvňujú vnútorné a vonkajšie podmienky.
A) Vnútorné podmienky:
B) Vonkajšie podmienky:
a) podľa smeru tovaru
b) podľa organizácie nákupu alebo predaja
Vývoz (export) znamená predaj tovaru do zahraničia. Cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru.
Rozlišujeme:
a) Priamy vývoz - tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému odberateľovi bez sprostredkovateľa (medzi predávajúcim a kupujúcim je priame spojenie)
b) Nepriamy vývoz - tuzemský výrobca predá svoj tovar obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia. Medzi predávajúcim a kupujúcim je sprostredkovateľ. Ten sa stáva vývozcom. Napr. výrobca predáva domácemu obchodníkovi tovar, ktorý ho následne predáva do zahraničia.
Dovoz (import) znamená nákup tovaru v zahraničí.
Rozlišujeme:
a) Priamy dovoz - tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa
b) Nepriamy dovoz - tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa (dovozcu), ktorý ho kúpi v zahraničí
Reexport predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu. Označuje sa aj ako vývoz dovozu alebo tranzit. Napr. doveziem tovar z Česka a bez úpravy ho ďalej preveziem do Maďarska.
Rozlišujeme:
a) Priamy reexport - reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie
b) Nepriamy reexport - reexportér kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.
Dôvodom reexportu môžu byť rôzne prekážky (napr. vysoké clá, zákaz dovozu), ekonomické dôvody (napr.
Rozlišujeme:
Získam si všeobecné informácie o dovozných a colných podmienkach, zloženia trhu, hospodárskej a politickej situácie v krajine, colných a daňových zákonoch. Tiež je dôležité zistiť aká vyspelá je daná krajina, aké kultúrne a sociálne faktory musí podnik rešpektovať.
Prieskumom trhu Zisťujeme výber vhodnej krajiny, v ktorej sa budú výrobky dobre predávať. Teritoriálny prieskum trhu je zameraný na určité územie a zabezpečuje informácie o obchodných podmienkach, organizácií na trhu, počte a štruktúre obyvateľstva, aká je vybudovaná infraštruktúra (akým spôsobom budem tovar vyvážať). Komoditným prieskumom trhu získame údaje o tovare (kvalite, technických parametroch) o konkurencii (najväčších výrobcoch a dovozcoch daného tovaru) a tiež kúpyschopnosť obyvateľstva. Napr. beriem ohľad na to, ak vyrábam automobily do zahraničia niektoré krajiny majú riadenie na pravej strane.
Akvizícia - je činnosť, ktorej cieľom je získanie nových trhov a nových zákazníkov, môže sa uskutočňovať ako:
a) nepriama akvizícia (napr. prostredníctvom výstav, veľtrhov, katalógov)
b) priama akvizícia (napr. priame nadväzovanie obchodných kontaktov, zasielanie listov konkrétnym potenciálnym odberateľom, osobné návštevy a obchodné rokovania)
Dopyt do zahraničia je výsledkom úspešnej akvizície alebo vlastnou iniciatívou zahraničného partnera pri hľadaní dodávateľa. Cieľom dopytu je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky. Slovenská obchodná a priemyselná komora poskytuje informácie o zahraničných partneroch.
Predbežnou kalkuláciou sa stanovujú predbežné ceny. Pri tovare ceny treba vychádzať z výrobných nákladov, z ceny konkurenčných výrobcov, z dopytu po danom výrobku. Súčasťou predbežnej kalkulácie sú náklady na prepravu tovaru, poistné a iné, podľa dodacích podmienok. Odpoveďou na dopyt môže byť nezáväzná a záväzná ponuka. V záväznej ponuke prijímajúci súhlasí s podmienkami, vtedy hovoríme o uzatvorení kúpnej zmluvy.
Vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodli. Vývozca objednávku posúdi a ak s ňou súhlasí, potvrdí ju. Namiesto potvrdenia objednávky môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy (v zahraničnom obchode sa často nazýva návrh kontraktu od predávajúceho alebo kupujúceho), kde vývozca uvedie všetky podmienky, na ktorých sa s dovozcom dohodli.
Vývozca odosiela tovar a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky. Vyhotoví aj potrebné doklady. Vývozná faktúra sa stáva podkladom na zaplatenie za tovar. Prepravu zabezpečuje zvyčajne špeditér alebo dopravca, ktorý vystavuje nákladný list (podľa druhu prepravy). Niektoré tovary sprevádzajú aj iné doklady (napr. certifikát o pôvode tovaru, veterinárne osvedčenie apod.) Vývozca prijme platbu od dovozcu. Platba sa uskutoční podľa dohodnutých platobných podmienok. Po uhradení faktúr za vyvezený tovar vývozca porovná skutočné náklady vývozu s predbežnou kalkuláciou a zistí výsledok hospodárenia. Podľa toho či dosiahol zisk alebo vykázal stratu sa rozhodne, či bude pokračovať vo vývoze.
V zahraničnoobchodnej politike má veľký význam podpora vývozu. V Slovenskej republike možno spomenúť služby, ktoré v tejto súvislosti poskytuje EXIMBANKA.
Najskôr si dovozca zistí, či sa potrebný tovar nachádza na domácom trhu. Ak nie, určí požiadavky na dovoz (druh tovaru, kvalitu, množstvo, orientačnú cenu, spôsob dovozu, krajinu dovozu). Dovozca vyhľadáva informácie o zahraničných dodávateľoch v rôznych zdrojích, napr. cez Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, veľtrhy, výstavy. Dovozca zasiela dopyt možným zahraničným dodávateľom. Dopyt z jeho strany je nezáväzný. Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľov. Môže byť záväzná alebo nezáväzná. Dovozca môže dostať ponuky aj od dodávateľov, ktorí neodpovedajú na dopyt, ale hľadajú sami možného odberateľa pre svoj tovar. Osobitnou formou dopytu je tzv. verejná súťaž (tender). Vyhlasovateľ súťaže vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Na uzatvorenie zmluvy je vybraná najvýhodnejšia ponuka podľa vopred stanovených podmienok. Dovozca porovnáva prijaté ponuky a vypracúva predbežnú dovoznú kalkuláciu. Vyberie najvýhodnejšiu ponuku a na jej základe vypracuje objednávku. Objednávka musí obsahovať všetky podstatné skutočnosti, na ktorých sa obchodní partneri dohodli napr. označenie dodávateľa a odberateľa a ich identifikačné údaje, pomenovanie tovaru, určenie množstva. Následné uzatvorenie kúpnej zmluvy sa môže uzatvoriť na predtlačenom formulári alebo ako individuálna písomnosť. Pri objednávke i kúpnej zmluve vychádzajú zmluvný partneri z obchodných zvyklostí.
Dodávka sa uskutočňuje podľa obchodných dodacích podmienok v kúpnej zmluve. Dovozca zabezpečuje platbu zahraničnému dodávateľovi podľa podmienok v kúpnej zmluve. Po prevzatí dodávky a zaplatení uskutoční dovozca výslednú kalkuláciu. Jej cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými. Zistený výsledok môže ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze.
tags: #kupna #zmluva #medzinarodny #obchod #vzor