Kúpna zmluva na hmotný majetok: Komplexný sprievodca

Kúpna zmluva na hmotný majetok je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim pri prevode vlastníckeho práva k hmotnému majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu, jej náležitosti, daňové aspekty a účtovné postupy s ňou spojené.

Úvod do kúpnej zmluvy

Zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí mať vždy písomnú formu. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú predávajúci a kupujúci. V prípade, ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých osôb, vystupujú všetci na jednej strane ako účastníci zmluvy.

Základné náležitosti kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva musí obsahovať nasledovné základné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán: Meno a priezvisko/názov, trvalé bydlisko/sídlo, rodné číslo/IČO.
• Predmet kúpnej zmluvy: Presný popis nehnuteľnosti (parcelné číslo, druh pozemku, výmera, súpisné číslo stavby).
• Kúpna cena: Dohodnutá suma, spôsob a termín zaplatenia.
• Technický stav nehnuteľnosti: Podrobný popis a prípadné nedostatky.
• Prevod vlastníckeho práva: Podmienky a termín nadobudnutia vlastníctva kupujúcim.
• Záverečné ustanovenia: Všeobecné náležitosti a vyhlásenia zmluvných strán, počet vyhotovení zmluvy.

Príklad identifikácie zmluvných strán

Predávajúci:

• ALE, s. r. o.
• Štatutárny orgán: Ing.
• Zapísaná v obchodnom registri pri OS Bratislava I, odd. Sro, vl. č. r.
• Miesto podnikania: Dlhá ul.
• Zapísaný v ŽR pri Okresnom úrade v Žiline, č. r.

Kupujúci:

• Fyzická osoba - meno a priezvisko, r. č.

Príklad predmetu kúpnej zmluvy

Predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Žilina, okres Žilina, a to:

• Parc. č. 123 - zast. plochy o výmere 321 m2
• Dom s. č. 1 postavený na parc. č. 123
• Všetko nehnuteľnosti zapísané na LV č.

Kúpna cena a spôsob jej zaplatenia

Predávajúci odpredáva nehnuteľnosti uvedené v čl. I a kupujúci tieto nehnuteľnosti kupuje do svojho výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 4 000 000 Sk, pričom cena budovy predstavuje 3 000 000 Sk a cena pozemku 1 000 000 Sk. Nehnuteľnosť bola ocenená a jej hodnota je stanovená znaleckým posudkom č. 1/2002, vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Malým, dňa 4. 1. 2002.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Spôsob zaplatenia kúpnej ceny je taktiež ponechaný na dohode zmluvných strán.

Daňové aspekty kúpnej zmluvy

Účastníci kúpnej zmluvy sú kupujúci a predávajúci, to znamená, že z pohľadu daní z príjmov na jednej strane u predávajúceho ide o príjem a na druhej strane u kupujúceho o výdavok. Pokiaľ ide o daňovú oblasť, sú odlišnosti pri zdanení fyzických a právnických osôb z pohľadu vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Právne predaj a prevod vlastníckych vzťahov nehnuteľností sa riadi podľa Občianskeho zákonníka nezávisle, či ide o podnikateľské subjekty alebo nepodnikateľov.

Zdanenie príjmu z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby

Príjem z predaja nehnuteľností u fyzickej osoby je predmetom dane z príjmov podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie sú nehnuteľností získané dedením, darovaním alebo vydaním v zmysle zákonov o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a rehabilitácií v znení neskorších predpisov, napríklad zákony č. 403/1990 Zb., č. 119/1990 Zb., č. 87/1991 Zb., č. 229/1991 Zb., č. 319/1991 Zb.

Existujú však výnimky, kedy je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane:

1. Vlastník bytu odpredá byt, prípadne obytný dom s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak mal v ňom trvalý pobyt a vlastníctvo aspoň dva roky pred jeho odpredajom podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov.
2. Iné nehnuteľnosti okrem bytov a obytného domu s najviac dvoma bytmi boli nadobudnuté päť rokov pred ich predajom s podmienkami podľa § 4 ods. l písm. podľa § 9 zákona o daniach z príjmov.

Ak nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikateľskej činnosti, prenájmu alebo inej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nehnuteľnosť využívala, resp. z nej plynuli zdaniteľné príjmy, do základu dane na zdanenie vstupuje len pomerná časť príjmu z jeho odpredaja podľa pomeru, v akom sa využívala nehnuteľnosť na dosahovanie príjmov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Príklad zdanenia príjmu z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby

Podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy podnikateľ Ján Čierny nadobudol v roku 2002 dom s pozemkom o výmere 321 m2 na parcele č. 123 s LV č. 4321. Kúpna cena domu bola 3 000 000 Sk a pozemku 1 000 000 Sk. Pán J. Čierny sa rozhodol, že na podnikanie použije len dve miestnosti, ktorých výmera predstavuje 1/3 celkovej zastavanej plochy domu.

Z pohľadu dane z príjmov si môže Ján Čierny uplatňovať ako daňové výdavky v roku 2002 rovnomerné alebo zrýchlené odpisy zo vstupnej ceny 1 000 000 Sk, čo predstavuje 1/3 z 3 000 000 Sk. Keďže podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov pozemky sú vylúčené z odpisovania, hodnota pozemku nebude vstupovať do daňových výdavkov počas podnikania.

Ak sa takýto subjekt rozhodne nehnuteľnosť predať počas svojho podnikania, potom príjem z predaja si zahrnie do príjmov podľa § 7 ods. 3 písm. a) pomernou časťou a za časť využívanú na osobné účely do § 10. Zostatková cena uplatnená v zmysle § 24 ods. 2 písm. Odpis 32 000 Sk bude daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 2 písm. a) súvisiacim s príjmami z podnikateľskej činnosti premietnutý vo výdavkoch v rokoch 2002 a 2003, čím postupne ovplyvní základ dane z podnikania (§ 7).

Zdanenie príjmu z predaja nehnuteľnosti u fyzickej osoby - variant B

Ide o variant B zmluvy, kedy dochádza k predaju nehnuteľnosti nepoužívanej na podnikanie ani v súvislosti s podnikaním ani s inou samostatne zárobkovou činnosťou ani s prenájmom. Konkrétne podľa príkladu zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim Milanom Zeleným a kupujúcou Annou Červenou bude základom dane dohodnutá kúpna cena znížená o výdavky podľa § 10 ods. j. od roku 2000 až do času predaja. Výdavkom môžu byť aj iné výdavky spojené s odpredajom veci. Výdavkom nemôže byť časť výdavkov pomerne k jej využívaniu na osobné účely. Predpokladáme, že dom bol na parcele č. 123 využívaný len na osobné účely. Po dedičskom konaní bol opravený a ďalej odpredaný 10. 1.

Zmluva o kúpe nehnuteľností bola podpísaná 10. 1. 2002 a vtedy bola aj splatná (článok II. zmluvy). Kupujúci zaplatil sumu 4 000 000 Sk a táto suma je zdaniteľným príjmom pána Zeleného v zdaňovacom období roku 2002. Pri podaní daňového priznania uvedie v § 10 ods. 1 písm. d) v časti príjmov sumu 4 000 000 Sk. Oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a), resp. 5 písm. a)] zvýšená podľa § 10 ods. 1 písm. e) napríklad o hodnotu opráv 150 000 Sk, hodnotu zavedenia plynového kúrenia 120 000 Sk a materiálu na maľovanie v sume 45 000 Sk - vykonané svojpomocne. Výdavky zdokladované a vyplatené dodávateľom prác (na hodnotu vlastnej práce sa neprihliada podľa § 10 ods. Výdavkom môže byť aj zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorá v tomto prípade bude vypočítaná nasledovne:

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Základom dane z prevodu nehnuteľností bude suma 4 000 000 Sk, lebo táto daň sa platí najmenej z ceny určenej znaleckým posudkom v čase zápisu práv do katastra nehnuteľností. Predpokladajme, že za posudok bolo zaplatené 10 000 Sk. Ak ide o osoby neznáme - zaradené do III. skupiny, potom sadzba dane bude progresívna podľa § 15 novelizovaného zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného od 1. 4. 2002 za predpokladu, že daňová povinnosť vznikla až po 1. 4. 2002. To znamená, že zápis práv nového vlastníka v katastri nehnuteľností bol až po 1.

90 000 Sk + 6 % z rozdielu 3 990 000 - 2 000 000 = = 209 400 Sk. Uvedená suma, ak bude zaplatená do termínu na podanie daňového priznania na dani z príjmov za rok 2002, bude znižovať základ dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002.

Pani Anna Červená ako nový nadobúdateľ nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy bude mať zaplatenú hodnotu 4 000 000 Sk ako potencionálny výdavok v prípade ďalšieho predaja nehnuteľností, ak časový test pre účely oslobodenia od dane podľa § 4 ods.

Pri predaji nehnuteľnosti môže ísť aj o podielové spoluvlastníctvo. Iný prípad bude bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, kde je spoluvlastníctvo manželov (bezpodielové), potom sa príjem nedelí na manželov, ale sa zdaňuje u jedného z nich celý. Vyplýva to z § 5 ods. 6 zákona o daniach z príjmov. Je na dobrej vôli manželov, ktorý z nich podá daňové priznanie na príjmy z predaja spoločného majetku.

Zdanenie príjmu z predaja nehnuteľnosti u právnickej osoby

Predmetom dane z príjmov právnickej osoby sú podľa § 18 ods. l príjmy (výnosy) okrem iných aj z nakladania s majetkom z titulu jeho predaja. Medzi majetok patrí aj nehnuteľnosť, ktorá sa využíva na podnikateľskú činnosť. U právnických osôb, ktoré nie sú založené ani zriadené na podnikanie, je rovnako príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov.

Oslobodené od dane sú príjmy pri predaji majetku, ktorý sa využíval na výkon hlavnej činnosti, pričom platí limit celkom 300 000 Sk za zdaňovacie obdobie vrátane zisku z predaja majetku. Ak sa z predaja dosiahol príjem nad uvedený limit, zdaní sa len suma nad uvedenú hranicu - § 19 ods. l písm. c). Výdavky priradené k oslobodeným príjmom sa určia pomerom oslobodených príjmov k príjmom podliehajúcim zdaneniu.

Príklad zdanenia príjmu z predaja nehnuteľnosti u právnickej osoby

Ide o variant A zmluvy, kedy ide o obchodný majetok a obidve zmluvné strany ho využívajú na podnikanie. Firma ALE, s. r. o., z predaja svojich nehnuteľností (domu a pozemku na parcele č.

Výdavkom (nákladom) predávajúcej firmy ALE, s. r. o., bude zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). V tomto prípade nie je známe, kedy spoločnosť ALE, s. r. o., obstarala dom aj s pozemkom, ani v akej cene, aby s mohla vyčísliť konkrétne zostatková cena. Zmluva sa zaoberá len hodnotou predaja nehnuteľností.

Predpokladajme, že dom na parcele č. 123 firma ALE, s. r. o., nadobudla v roku 2000 kúpou v cene 3 000 000 Sk a pozemok v cene 1 000 000 Sk. Po troch rokoch užívania nehnuteľností sa odpredávajú podľa kúpnej zmluvy - variant A, za rovnakú cenu, za akú sa obstarali. Predmetom zdanenia bude príjem spoločnosti s. r. o. Daňovým výdavkom bude obstarávacia cena pozemku (predpokladáme, že je rovnaká ako príjem z jeho ďalšieho predaja). Za dom bude zostatková cena po uplatnení odpisov za tri roky užívania (tretí rok len polovičný odpis). Ďalej výdavkom môže byť aj zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Zostatková cena v zmysle § 29 ods. 2 sa mohla uplatniť ako daňový výdavok len do výšky príjmov z predaja nehnuteľností do 31. 12. 2001. Od 1. januára 2002 už neplatí takéto limitovanie pri predaji majetku a v prípade predaja nehnuteľností sa zahrnie zostatková cena do daňových výdavkov v plnej výške pri jeho vyradení. Výnimkou sú pozemky, kde obmedzenie „do výšky príjmu z predaja“ platí aj naďalej, takže podľa § 24 ods. 1 písm. e) z titulu predaja pozemku nemôže vzniknúť strata.

Pán Ján Čierny zaplatí v januári 2002 sumu 4 000 000 Sk na základe kúpnej zmluvy firme ALE, s. r. o. Táto suma nebude ovplyvňovať základ dane z príjmov fyzickej osoby v roku 2002 v plnej výške, ale prejaví sa ako daňový výdavok len vo výške odpisov z domu. Pozemok, pretože sa podľa § 27 ods. 1 písm. a) neodpisuje, bude vedený len evidenčne v účtovníctve na inventárnej karte majetku v obstarávacej cene 1 000 000 Sk. Hodnota domu sa prejaví v daňových výdavkoch podľa § 24 ods. 2 písm. a) buď rovnomerne alebo zrýchlene (vlastník domu Ján Čierny si môže zvoliť metódu odpisovania, ktorú bude už ďalej dodržiavať).

Predaj nehnuteľnosti osobou so sídlom v zahraničí

Dávame do pozornosti vo všeobecnosti pri predaji nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky osobou so sídlom v zahraničí, čiže ide o predávajúceho nerezidenta Slovenskej republiky, že príjem z predaja sa považuje za príjem zo zdroja na území Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. d) bod 11 ZDP. Preto, ak by firma ALE, s. r. o., bola rezidentom iného štátu, príjmy z predaja takéhoto domu a pozemku by boli zdanené podaním daňového priznania v našom štáte, ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neustanovuje inak. Platby plynúce jej z predaja by sa museli zabezpečiť podľa § 53, ak daň nerezidenta nebude zabezpečená platením preddavkov.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) pri predaji nehnuteľnosti

Predávajúci uskutoční zdaniteľné plnenie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 289/1995 Z. z. V prípade, ak je predávajúcim fyzická osoba - podnikateľ, nemusí v každom prípade dôjsť k uskutočneniu zdaniteľného plnenia pri prevode nehnuteľnosti (budovy). V takom prípade je potrebné skúmať splnenie podmienky, či ide o plnenie v rámci podnikania alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním. Ak by fyzická osoba uskutočnila predaj budovy, ktorú nemá zaradenú v majetku určenom na podnikanie (budovu - napr.

V prípade prevodu nehnuteľnosti je to dňom nadobudnutia vlastníctva, t. j. V danom prípade je dohodnutá kúpna cena 4 mil. Sk, pričom cena budovy je 3 mil. V prípade bezodplatného prevodu bude základom dane obvyklá cena bez dane (vyplýva to z § 7 ods.

Oslobodenie od dane všeobecne znamená, že platiteľ pri uskutočnení zdaniteľného plnenia neuplatní daň na výstupe. Zákon o DPH pozná dva druhy oslobodenia. zákaz odpočtu vyplýva z § 20 ods. 4), resp. mu vznikne nárok len na pomernú časť odpočtu, ak okrem oslobodených zdaniteľných plnení uskutoční i také, ktoré sú zaťažené daňou (§ 21 ods. Konkrétne podmienky oslobodenia vyplývajú z ustanovenia § 35 zákona o DPH.

Uvedená podmienka č. 2 súvisí s možnosťou prenajímateľa nehnuteľnosti (alebo jej časti) rozhodnúť sa, že prenájom bude zdaňovať. Všeobecne platí, že prenájom nehnuteľnosti, alebo jej časti je oslobodený od dane (§ 35 ods. 3 citovaného zákona), okrem: prenájmu pozemku na parkovanie pre motorové vozidlá, prenájmu trvale inštalov…

Účtovné aspekty kúpnej zmluvy a vyradenie hmotného majetku

Predmetom účtovníctva každého podnikateľského subjektu je účtovanie o stave a pohybe majetku. Hmotný majetok zákonite plní svoju funkciu len určitý čas. Počas odpisovania sa zostatková cena znižuje a po uplynutí doby odpisovania a zahrnutí daňových odpisov do daňových výdavkov je zostatková cena nulová. Aj keď účtovná a daňová zostatková cena je nulová, hmotný majetok môže naďalej plniť svoj pôvodný účel. Inokedy je fyzicky a morálne tak opotrebovaný, že nemôže byť ďalej využívaný.

Stav majetku je povinný každý podnikateľský subjekt overovať inventarizáciou, povinnosť inventarizácie ustanovuje zákon o účtovníctve. O možnosti a spôsobe vyradenia a zodpovednej osoby za vyradenie rozhodne štatutárny orgán podnikateľského subjektu alebo iná osoba v závislosti od kompetencií určených v internej smernici, pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku.

Účtovná jednotka môže ponúknuť odpísaný hmotný majetok na predaj zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám. Pri realizácii predaja sa uzatvára kúpna zmluva v zmysle § 588 - § 600 Občianskeho zákonníka alebo v zmysle § 409 - § 470 Obchodného zákonníka. predmet kúpnej zmluvy vymedzený v závislosti od druhu hmotného majetku, napr. Predávajúci musí byť vlastníkom predávaného majetku. V prípade právnických osôb je preukázateľným vlastníkom právnická osoba, ktorá o majetku účtuje a vykazuje v aktívach účtovnej jednotky. je v podielovom vlastníctve, napr.

Aj keď ide o predaj odpísaného hmotného majetku, ako základ pre stanovenie predajnej ceny by sa mala použiť reálna hodnota majetku. Zákon o dani z príjmov ani iný predpis pri predaji hnuteľného majetku nevyžaduje znalecký posudok. Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o cenách sa cena určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov je potrebné skúmať, či dohodnutá cena sa líši alebo nelíši od ceny obvyklej.

V súlade s § 2 písm. c) ZDP na účely príjmu je predmet predaja potrebné oceniť cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebovania predmetného plnenia, t. j. cenou obvyklou. V praxi je dosť problematické stanovenie ceny obvyklej, pretože zo znenia uvedeného ustanovenia zákona nevyplýva spôsob, ako cenu obvyklú určiť, ale len to, čo musí obsahovať.

na strane zamestnanca (ak ide o zvýhodnený predaj zamestnancovi účtovnej jednotky) rozdiel medzi obvyklou a predajnou cenou sa považuje za nepeňažný príjem zo závislej činnosti ocenený podľa § 2 písm. Zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení predajom je v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v plnej výške uznaným daňovým výdavkom, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a v jednoduchom účtovníctve sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia.

Vychádzajúc z § 2 písm. h) ZDP, v zmysle ktorého zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, príjem z predaja hmotného majetku je zdaňovaným príjmom. U právnických osôb je príjem z predaja majetku predmetom dane z príjmov právnickej osoby v plnej výške. Tržby z predaja dlhodobého majetku sú súčasťou hospodárskeho výsledku v zmysle § 78 postupov účtovania pre PÚ. U podnikajúcich fyzických osôb je príjem z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjem z predaja dlhodobého majetku sa zahrnuje do príjmov zahrnovaných do základu dane v zmysle § 4 ods. 6 písm. d) bod 3 postupov účtovania pre JÚ. Ak podnikateľ využíval majetok na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť len z časti, príjem z predaja je zdaniteľným príjmom v súlade s § 4 ods. 5 ZDP len v takom pomere, v akom majetok na podnikanie využíval.

Predaj hmotného majetku je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty považovaný za dodanie tovaru. Dňom dodania vzniká daňová povinnosť. Základom dane podľa § 22 ods. 1 zákona je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia, zníženú o daň. V zmysle § 42 zákona je od dane pri dodaní tovaru oslobodené dodanie tovaru, ktorý sa používa výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.

Príklad účtovania predaja hmotného majetku

Účtovná jednotka nadobudla 1. 9. 2007 osobné motorové vozidlo v hodnote 8 298,48 € (250 000 Sk) + 19 % DPH 1 576,71 € (47 500 Sk). Pri nadobudnutí, podľa vtedy platného zákona o DPH, daň odpočítať nemohla. Osobné motorové vozidlo zaradila do dlhodobého hmotného majetku 15. 9. 2007 a odpisovala 4 roky. Vedúci úseku dopravy (podľa prílohy č. 1) navrhol 24. 2. 2012 motorové vozidlo vyradiť. Účtovná jednotka rozhodla o vyradení predajom zamestnancovi (protokol o vyradení dlhodobého hmotného majetku z používania pozri v prílohe č. 2). Dohodli sa na predajnej cene 500 €. Účtovná jednotka zároveň kvalifikovaným odhadom stanovila reálnu hodnotu predávaného motorového vozidla na základe zistenia cien ojazdených motorových vozidiel rovnakého typu a veku vozidla vo výške 2 100 €, považovanú za cenu obvyklú. Rozdiel medzi cenou obvyklou a cenou predajnou vo výške 1 600 € predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca.

Darovanie hmotného majetku

Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že nepoužívaný odpísaný hmotný majetok evidovaný v obchodnom majetku daruje zamestnancom alebo iným osobám - fyzickým, právnickým, neziskovým, charitatívnym. Dokladom o darovaní je darovacia zmluva. Právnu úpravu darovacej zmluvy vymedzuje § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné uplatniť aj v rámci pracovnoprávnych, aj obchodnoprávnych vzťahov. Najdôležitejším právom a povinnosťou darcu je poskytnutie bezplatného majetkového plnenia obdarovanému. Obdarovaný má právo a povinnosť dar prijať. K platnosti darovacej zmluvy sa vyžaduje, aby darca bol vlastníkom darovaného majetku. Rovnako ako pri predaji majetku, aj pri darovaní môže dôjsť k darovaniu majetku, ktorý je v podielovom vlastníctve alebo v bezpodielovom vlastníctve manželov. Darca má povinnosť previesť na obdarovaného vlastnícke právo, ak predmetom daru je vec (napr.

Zákon o dani z príjmov neumožňuje uplatniť hodnotu poskytnutých darov do daňových výdavkov, pretože nejde o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak sa hmotný majetok ako dar poskytne akýmkoľvek osobám, zostatková hodnotav zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP vždy predstavuje nedaňový výdavok, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 543 - Dary, v jednoduchom účtovníctve sa o zostatkovej cene v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií neúčtuje.

Ak účtovná jednotka majetok daruje zamestnancovi, zamestnanec dosiahne nepeňažný príjem vo výške hodnoty daru poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Tento príjem je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane a vzniká daňová povinnosť, pretože dary nie sú predmetom dane iba v prípadoch, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom podľa § 5 alebo podľa § 6 ZDP. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka je povinná zamestnancovi darovaný odpísaný hmotný majetok oceniť cenou obvyklou podľa § 2 písm. c) ZDP. Cena obvyklá predstavuje hodnotu nepeňažného zdaniteľného príjmu zamestnanca, zamestnávateľ je povinný tento nepeňažný príjem zdaniť spolu s peňažným príjmom zamestnanca. Ak zamestnanec darovaný majetok následne predá, príjem z predaja bude v zmysle § 9 ods. 1 písm. Iná obdarovaná fyzická osoba nemá z titulu prevzatia daru žiadne daňové povinnosti.

V zmysle § 8 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Podľa § 42 zákona o DPH je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane alebo pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane, od dane oslobodené.

Príklad darovania hmotného majetku

Účtovná jednotka sa rozhodla nepoužívané odpísané počítače darovať miestnej základnej škole. Darca a obdarovaný podpísali darovaciu zmluvu. Pretože zostatková hodnota darovaných počítačov je nulová, darovanie mená žiadny vplyv na základ dane z príjmov a nie je potrebné vykonať ani odvod DPH.

tags: #kupna #zmluva #na #hmotny #majetok #vzor