Kúpna zmluva na hnuteľnú vec, konsenzuálna verzus reálna zmluva: Rozdiely a aspekty

Úvod

Kúpna zmluva je jedným z najbežnejších právnych inštitútov, s ktorým sa stretávame v každodennom živote. Na druhej strane, zmluva o pôžičke, hoci menej frekventovaná, zohráva významnú úlohu v oblasti finančných vzťahov. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiel medzi kúpnou zmluvou na hnuteľnú vec a zmluvou o pôžičke, a to najmä z pohľadu ich klasifikácie ako konsenzuálnych alebo reálnych zmlúv.

Kúpna zmluva na hnuteľnú vec

Kúpna zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a predstavuje záväzok predávajúceho previesť vlastnícke právo k veci na kupujúceho a kupujúceho zaplatiť za ňu dohodnutú cenu.

Konsenzuálna povaha kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva je typicky konsenzuálna zmluva. To znamená, že vzniká už samotnou dohodou strán o podstatných náležitostiach, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Na jej platnosť sa nevyžaduje reálne odovzdanie veci ani zaplatenie kúpnej ceny. Moment prechodu vlastníckeho práva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a môže nastať buď samotnou dohodou (pri individuálne určených veciach), alebo až neskôr, napríklad odovzdaním veci (pri druhovo určených veciach).

Zmluva o pôžičke

Zmluva o pôžičke je osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Realizuje sa ňou úžitková hodnota veci detentorom, teda osobou, ktorej bola vec zverená do užívania vlastníkom.

Reálna povaha zmluvy o pôžičke

Na rozdiel od kúpnej zmluvy, zmluva o pôžičke je reálna zmluva. To znamená, že na jej platné uzavretie sa vyžaduje nielen dohoda strán (konsenzus), ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Samotná dohoda o poskytnutí pôžičky teda nestačí na vznik zmluvného vzťahu. Až momentom odovzdania peňazí alebo iných vecí určených druhom dlžníkovi vzniká právny nárok na ich vrátenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Rozdiely medzi konsenzuálnou a reálnou zmluvou

Zásadný rozdiel medzi konsenzuálnou a reálnou zmluvou spočíva v momente ich vzniku. Pri konsenzuálnej zmluve postačuje dohoda strán, zatiaľ čo pri reálnej zmluve je nevyhnutné aj faktické plnenie (odovzdanie veci). Tento rozdiel má významné právne dôsledky, napríklad pre určenie momentu prechodu vlastníckeho práva, vzniku nároku na plnenie a možnosti odstúpenia od zmluvy.

Zmluva o pôžičke v kontexte Občianskeho zákonníka

Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tým, že tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, zmluva o pôžičke by sa mohla zaradiť i medzi scudzovacie zmluvy. Scudzovacie právne úkony sú také úkony, pri ktorých dochádza k prevodu vlastníckeho práva - napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva. Na rozdiel od vymenovaných zmlúv musí dlžník pri zmluve o pôžičke vrátiť späť vec rovnakého druhu (nemusí ísť o identickú vec).

Často dochádza k zámene zmluvy o pôžičke s inými zmluvnými typmi (zmluvou o výpožičke, odplatnou licenčnou zmluvou, zmluvou o poskytnutí know-how, nájomnou zmluvou atď.).

Subjekty zmluvy o pôžičke

Medzi subjekty zmluvy o pôžičke zaraďujeme dlžníka a veriteľa. Občiansky zákonník im nepridpisuje žiadne osobitné pomenovanie. Na oboch stranách zmluvného vzťahu môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby. Manželia, ktorí počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.

Premlčacia doba pri zmluvách o pôžičke

Pri zmluvách o pôžičke je dôležité sledovať plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať na súde svojho práva, pokiaľ dlžník vzniesol námietku premlčania. Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia § 563 OZ povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie zo subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Druhy pôžičiek

V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva druhy pôžičiek, a to pôžičky peňažné a pôžičky nepeňažné. Znamená to, že predmetom pôžičky môžu byť jednak peniaze, ale aj iné veci. Okrem toho môže byť zmluva o pôžičke odplatná alebo bezodplatná. V prípade, ak hovoríme o bezodplatnej zmluve o pôžičke, ide o pôžičku bezúročnú. Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Odplatou je úrok. Úrok je možné dohodnúť tak pri peňažnej pôžičke, ako aj pri nepeňažnej pôžičke. Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dojednanie úrokov však nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka neustanovujú dĺžku doby, na ktorú je možné dohodnúť úroky. Takéto dojednanie je ponechané na zmluvnú autonómiu strán. Výšky úrokov sa zväčša určuje percentuálne z istiny, pričom ich maximálna výška nie je žiadnym predpisom upravená, avšak dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka platí, že ak je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi je absolútne neplatný. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.

Súčasťou dojednaní ustanovení zmluvy o pôžičke môže byť aj dojednanie o zriadení záložného práva. Zriadenie záložného práva je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Záložné právo je upravené v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka ako vecné právo cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. V prípade, ak obligačný dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, môže sa záložný veriteľ uspokojiť z predmetu zálohu. Záloh môže byť poskytnutý treťou osobou odlišnou od dlžníka tzv. Záložné právo sa najčastejšie zriaďuje aj na nehnuteľnosti a zapisuje sa do katastra nehnuteľností.

Zmluva o pôžičke a Obchodný zákonník

Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Jej úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V Obchodnom zákonníku však nájdeme právnu úpravu zmluvy o úvere, a to v ustanoveniach § 497 až § 507. Ide o tzv. absolútnu obchodnú zmluvu, a to aj v prípade, ak by zmluvnými stranami boli osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

tags: #kupna #zmluva #na #hnutelnu #vec #konsenzualna