Kúpna Zmluva, Nájomné Vzťahy a Zachovanie Podmienok: Komplexný Prehľad

Úvod

Kúpna zmluva a nájomné vzťahy sú základnými piliermi občianskeho a obchodného práva. Často sa stretávame so situáciami, kedy je potrebné analyzovať platnosť zmluvy, možnosti odstúpenia alebo napadnutia, ako aj zachovanie pôvodných podmienok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto aspektoch s dôrazom na slovenskú legislatívu, konkrétne Občiansky zákonník.

Kúpna Zmluva a Možnosti Odstúpenia

Všeobecné ustanovenia

Kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sa riadi ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Od kúpnej zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone, alebo ak je to dohodnuté účastníkmi v zmluve.

Odstúpenie od zmluvy v tiesni

V zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Pre kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zákon obligatórne vyžaduje písomnú formu, a preto aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné a doručené druhej strane.

Následky odstúpenia od zmluvy

Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku (ex tunc). Pre právny vzťah účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav ako pred uzatvorením zmluvy, ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani nebolo prišlo. Účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vysporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, teda vrátia si to, čo si už predtým vzájomne plnili.

Tiesňou a nápadne nevýhodné podmienky

Zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy je tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, pričom oba predpoklady musia byť splnené súčasne. Tiesňou sa rozumie stav, kedy vôľa konajúceho uzatvoriť zmluvu nebola vytvorená celkom slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku - nie však pod vplyvom fyzického donútenia, ani bezprávnej vyhrážky (tieto skutočnosti spôsobujú absolútnu neplatnosť úkonu). Tieseň je možné vymedziť ako hospodársky alebo sociálny stav osoby, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a tak naliehavo, že v dôsledku tohto stavu urobí právny úkon aj za nápadne nevýhodných podmienok.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Druhým predpokladom sú nápadne nevýhodné podmienky, o ktorých je možné hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť niektorých iných dohodnutých podmienok. Uvedené je však vždy potrebné posudzovať vzhľadom na konkrétny prípad, taktiež vzhľadom na zásadu dobrých mravov. Preukazovať okolnosti tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je zložité a nie je možné zovšeobecniť, že napríklad predaj nehnuteľnosti „pod cenu“ spĺňa podmienku tiesne a nápadne nevýhodných podmienok a je dôvodom na odstupovanie od zmluvy. Vo všeobecnosti ide o zložité súdne konania.

Obchodné právo vs. Občianske právo

Dôvod tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je dôvodom na odstúpenie len v občianskom práve. V obchodnom práve uvedené nie je vôbec možné, a to práve z dôvodu nezneužívania tohto inštitútu a nežiaducej právnej neistoty.

Úprava kúpnej ceny a spôsob jej platenia

V kúpnej zmluve musí byť vždy upravená výška kúpnej ceny, pričom odporúčame upraviť aj spôsob jej platenia. Najistejšia úprava je platenie kúpnej ceny na bankový účet predávajúceho, z čoho vyplýva ľahká preukázateľnosť zaplatenia alebo nezaplatenia kúpnej ceny. Platenie v hotovosti odporúčame realizovať oproti podpisu predávajúceho potvrdzujúceho prevzatie kúpnej ceny platenej v hotovosti.

Obmedzenie platieb v hotovosti

Upozorňujeme na existenciu zákona o obmedzení platieb v hotovosti s účinnosťou od 01.01.2013, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti medzi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, ktoré prevyšujú sumu 15.000,- EUR.

Vrátenie vzájomných plnení

V prípade úspešného odstúpenia od kúpnej zmluvy nastáva povinnosť vrátiť si už vzájomne poskytnuté plnenia, a teda predávajúci musí vrátiť prijatú kúpnu cenu od kupujúceho. V prípade, ak by si kupujúci žiadal vrátenie kúpnej ceny, ktorú však nikdy nezaplatil, pri tejto námietke predávajúceho by musel kupujúci preukázať zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu - tj. buď prevodným príkazom alebo potvrdením predávajúceho o prevzatí kúpnej ceny, prípadne svedeckými výpoveďami, aj v závislosti od dohodnutého spôsobu platenia kúpnej ceny v kúpnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

Nadobudnutie vlastníckeho práva a spätný zápis

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda kupujúci až povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Ak nastane situácia, že k odstúpeniu od zmluvy príde až potom, ako príslušný okresný úrad, katastrálny odbor povolili vklad, je potrebné vrátenie nehnuteľnosti predávajúcemu a teda sa vyžaduje spätný zápis vlastníckeho práva predávajúceho na list vlastníctva.

Okresného úrady sa riadia judikovaným názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľností sa priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu a príslušný okresný úrad vykoná zápis vlastníckeho práva prevodcu záznamom, avšak len v prípade, ak odstúpenie od zmluvy nie je medzi stranami sporné a žiadna zo strán ho nespochybňuje, kataster tu vyžaduje odstúpenie podpísané oboma zmluvnými stranami. Ak je medzi stranami spor týkajúci sa odstupovania od zmluvy, nie je možné len na základe realizovaného jednostranného odstúpenia urobiť spätný zápis vlastníckeho práva pre predávajúceho, dotknuté zmluvné strany si musia svoje práva uplatniť súdnou cestou, pričom až na základe súdneho rozhodnutia, ktorým je určené vlastnícke právo pre predávajúceho z titulu odstupovania od zmluvy, kataster zápis vykoná.

Spôsobilosť na právne úkony a duševná porucha

Platný právny úkon môže urobiť iba osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá ani obmedzená. Taktiež je neplatný právny úkon, ak ho osoba urobila v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Je teda potrebné posudzovať o akú zdravotnú situáciu sa jedná, či existuje duševná porucha, ktorá je dôvodom, že konajúca osoba nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo nebola schopná ovládnuť svoje konanie. Na preukázanie uvedeného je potrebné znalecké dokazovanie. Obmedzenie zdravotného stavu spočívajúce vo fyzických ťažkostiach pri neexistencii duševnej poruchy nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu.

V prípade, ak konajúca osoba urobila úkon v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, tento úkon je neplatný, a to od počiatku, hľadí sa naň akoby nikdy nebol urobený. V týchto prípadoch sa podáva žaloba o určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu na súd za splnenia ďalších zákonom vyžadovaných podmienok.

Darovacia Zmluva a Možnosti Napadnutia

Všeobecné ustanovenia

Jedným zo základných atribútov vlastníckeho práva je možnosť vlastníka disponovať s vecou v jeho vlastníctve podľa jeho uváženia. Pokiaľ sa rodič rozhodne počas svojho života darovať nehnuteľnosť len jednému z detí, takémuto nakladaniu so svojím majetkom mu nebráni žiadne zákonné ustanovenie a tento úkon je možné realizovať, aj napriek tomu, že v praxi následne často prichádza k situácii, kedy ostatní súrodenci obdarovaného sa cítia byť ukrivdení.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Zákon pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje isté obsahové ako aj formálne náležitosti, inak bude zmluva neplatná. Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti darovacej zmluvy patria okolnosti, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník v § 37: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný“ a v § 38: „Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony“ „Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou“.

Žaloba o určenie neplatnosti

Ak sa súrodenci dôvodne domnievajú, že rodič ako darca pri poskytovaní daru nekonal svojprávne alebo darovacia zmluva by mohla byť neplatná z ostatných uvedených dôvodov, majú možnosť obrátiť sa na príslušný súd so žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ak na takomto určení majú naliehavý právny záujem. Prípadné napadnutie darovacej zmluvy zo strany ostatných súrodencov len z dôvodov, že s darovaním nehnuteľnosti výlučne ich súrodencovi nesúhlasia alebo sa im to javí ako nespravodlivé, je vopred odsúdené na neúspech a súd by takúto žalobu musel zamietnuť.

Vrátenie daru pre hrubé porušovanie dobrých mravov

Pre prípad, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, Občiansky zákonník pripúšťa možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru. Toto ustanovenie obsiahnuté v § 630 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len na platne uzatvorenú darovaciu zmluvu, nemožno ho aplikovať na prípady, keď darovacia zmluva je z akéhokoľvek dôvodu neplatná a keď nastupuje reštitučná povinnosť obdarovaného z dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia.

Judikatúra súdov ustálila, že za hrubé porušovanie dobrých mravov je možné považovať napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci obdarovaným darcovi alebo členom jeho rodiny. Nie pre každé správanie obdarovaného, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch sa môže darca domáhať vrátenia daru.

Zápočet daru na dedičský podiel

V prípade, ak počas života prišlo k neobvyklému darovaniu, je možné v dedičskom konaní po darcovi žiadať započítanie tohto daru na jeho dedičský podiel, nie je však v dedičskom konaní možné napádať darovaciu zmluvu, toto sa odporúča urobiť ešte počas života darcu v osobitnom súdnom konaní (pri splnení predpokladov na toto konanie). V prípade, ak sa dedičia nedohodli a o dedičskom práve rozhoduje súd, je povinný pri tomto rozhodovaní vykonať zápočet na dedičský podiel dediča, ktorého poručiteľ počas života neobvykle obdaroval. Uvedené zásady nemajú vplyv na platnosť darovacej zmluvy, táto zostáva platná aj naďalej, len v rámci zachovania určitej rovnováhy, dedič, ktorý za života dostal neobvyklý dar, z majetku v dedičstve dostane menej ako ostatní neobdarovaní dedičia.

Dedičské Konanie a Nesúhlas s Osvedčením o Dedičstve

Úloha notára v dedičskom konaní

V Slovenskej republike zákon zveruje vedenie dedičského konania notárovi ako súdnemu komisárovi na základe poverenia súdu. Činnosť notára v konaní o dedičstve po zosnulom poručiteľovi smeruje k vydaniu osvedčenia o dedičstve v bezproblémových prípadoch alebo k predloženiu veci súdu na vydanie rozhodnutia v sporných prípadoch. Notár vydá so súhlasom účastníkov konania - dedičov osvedčenie o dedičstve medzi inými aj v prípade, ak sa dedičia vyporiadali medzi sebou dohodou.

Nesúhlas s osvedčením o dedičstve

Pokiaľ nepríde k dohode všetkých dedičov s vydaním osvedčenia o dedičstve, notár takéto osvedčenie o dedičstve nemôže vydať, pripraví všetky potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia súdom a takúto dedičskú vec postúpi súdu. Ak by nastala situácia, že niektorý účastník dedičského konania nesúhlasí s vydaným osvedčením o dedičstve, napriek tomu, že s ostatnými dedičmi uzatvoril dedičskú dohodu, môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve. Ak žiadosť je podaná včas a má správne všeobecné náležitosti podania (nemusí byť odôvodnená), vydané osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a hľadí sa naň ako keby vydané vôbec nebolo.

Nájomné Vzťahy a Možnosti Odstúpenia od Zmluvy

Vznik a záväznosť zmluvy

Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Ak sa nájomcovi niektoré ustanovenia nájomnej zmluvy „nezdajú“, je potrebné obsah týchto ustanovení zmluvy riešiť a konzultovať s druhou zmluvnou stranou ešte pred samotným podpisom zmluvy. Po podpise zmluvy sa táto stáva záväznou pre obidve zmluvné strany a môže sa meniť len vzájomnou dohodou zmluvných strán, čo sa väčšinou v praxi deje vyhotovením dodatku ku zmluve.

Právna úprava nájomných vzťahov

Slovenský právny poriadok upravuje nájomné vzťahy osobitne pre prípad nájmu veci, nájmu bytu, nájmu nebytových priestorov ako aj nájmu poľnohospodárskych pozemkov. Všeobecné ustanovenia o nájme obsahuje Občiansky zákonník v §§ 663 až 684. Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.

Nájomná zmluva uzavretá v tiesni

Pre prípad uzatvorenia nájomnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok platí to čo je uvedené pri kúpnej zmluve. Nie je však možné po podpise zmluvy bez dohody s druhým účastníkom zmeniť len niektoré ustanovenia, ktoré sa zdajú nevýhodné, ak sa odstupuje od právneho úkonu z dôvodu jeho uzatvorenia v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, odstupuje sa od tohto úkonu ako celku, nielen od niektorých jeho ustanovení.

Náležitosti Kúpnej Zmluvy na Byt

Podstatné náležitosti

Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy na byt sú:

• Označenie zmluvných strán
• Označenie predmetu kúpy
• Záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmetný byt do vlastníctva
• Záväzok kupujúceho prevziať od predávajúceho predmetný byt a zaplatiť mu zaň dohodnutú kúpnu cenu
• Vyhlásenie kupujúceho o pristúpení k zmluve o výkone správy bytového domu alebo k zmluve o spoločenstve vlastníkov

Ďalšie odporúčané náležitosti

Okrem podstatných náležitostí je dobré, aby kúpna zmluva na byt obsahovala aj:

• Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
• Určenie lehoty na zaplatenie kúpnej ceny a spôsobu jej zaplatenia
• Vyhlásenie zmluvných strán o technickom stave bytu
• Určenie lehoty na odovzdanie bytu
• Určenie okamihu prevodu vlastníckeho práva
• Vyhlásenia predávajúceho
• Určenie okamihu prechodu nebezpečenstva škody na predmete kúpy
• Úpravu zodpovednosti za vady predmetu kúpy
• Uvedenie stavu meračov

Detaily k jednotlivým náležitostiam

Označenie zmluvných strán

Treba uviesť, kto je predávajúci a kto kupujúci. Na oboch stranách môže vystupovať aj viac osôb. Predávajúcim alebo kupujúcim môže byť fyzická osoba aj právnická osoba. Ak ide o fyzickú osobu, uvedie sa meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Ak ide o právnickú osobu, je potrebné uviesť názov, sídlo a identifikačné číslo (IČO). Ak je byt v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, je potrebné uviesť tiež podiely jednotlivých spoluvlastníkov zlomkom.

Označenie predmetu kúpy

Predmet kúpy (v tomto prípade byt) je potrebné v zmluve riadne identifikovať tak, aby nebol zameniteľný s iným predmetom). To znamená, že v zmluve musí byť uvedené katastrálne územie (odporúčame uviesť tiež obec a okres) a tiež:

• súpisné číslo bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, druh stavby (bytový dom, polyfunkčná budova) a parcelné číslo pozemku, na ktorom je bytový dom postavený,
• popis bytu a jeho príslušenstva (počet obytných miestností a určenie príslušenstva - kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba a pod.), číslo bytu, číslo vchodu a číslo poschodia, podlahová plocha a vybavenie bytu.
• vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku,
• určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov,
• úprava práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku.

Ak sa prevádza aj vlastnícke právo na pozemku zastavanom bytovým domom alebo pozemku priľahlom k bytovému domu, musí sa uviesť aj parcelné číslo pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo „E“, druh pozemku a výmera pozemku.

Vyhlásenie kupujúceho o pristúpení k zmluve o výkone správy alebo k zmluve o spoločenstve vlastníkov

Podľa toho, či správu bytového domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správca, kupujúci pristúpi buď k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov alebo k zmluve o výkone správy. Prílohou kúpnej zmluvy musí byť aj potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, že vlastník bytu (predávajúci) nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. To neplatí, ak ide o prvý predaj bytu developerom.

Veľkosť spoluvlastníckeho podielu

Ak je kupujúcich viac, je potrebné vymedziť v kúpnej zmluve aj veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z kupujúcich. V prípade, že sú kupujúci manželia, ktorí nemajú rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), nadobudnú nehnuteľnosť ako celok do BSM, a nie do podielového spoluvlastníctva.

Určenie lehoty na zaplatenie kúpnej ceny a spôsobu jej zaplatenia

Je vhodné určiť, dokedy a ako má kupujúci kúpnu cenu predávajúcemu zaplatiť. Odporúčame otázku zaplatenia kúpnej ceny upraviť tak, aby k úhrade došlo vždy pred podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností.

Vyhlásenie zmluvných strán o technickom stave bytu

Ak sa chcete vyhnúť zbytočným sporom, odporúčame stav bytu dobre skontrolovať. V kúpnej zmluve potom strany vyhlásia, že stav bytu poznajú, príp. ho stručne opíšu. Odporúčame podpísať aj odovzdávací a preberací protokol a uviesť aj stavy a odpočty na meračoch energií.

Doživotné Užívanie a Vecné Bremená

Zrušenie vecného bremena

Vecné bremeno sa dá zrušiť dohodou, ktorú uzavrie povinný z vecného bremena a oprávnený z vecného bremena (podpis oprávneného na zmluve musí byť úradne osvedčený). Ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno zrušuje alebo obmedzuje za primeranú náhradu. Rovnako tiež platí, že ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, súd môže rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Správanie oprávneného z vecného bremena

Ak otčim, ktorý má doživotné právo užívania, sa správa neprijateľne, nadáva, je nepríjemný a vulgárny, je možné sa s ním dohodnúť na zrušení vecného bremena. Ak dohoda nie je možná, prichádza do úvahy jeho zrušenie súdnou cestou.

Krátkodobý Nájom Byta

Legislatívny rámec

Osobitný zákon o krátkodobom nájme bytu upravuje práva a povinnosti prenajímateľov a nájomcov a súvisiace právne vzťahy za predpokladu, že nájomný pomer spadá do pôsobnosti zákona, a teda ide o krátkodobý nájom. Zákon sa nevzťahuje na nájomné vzťahy k bytom, ktoré boli obstarané za použitia dotácii na základe zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, ďalej sa nevzťahuje na byty podľa zákona č. 261/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov v znení zákona č. 134/2013 Z. z., ďalej podľa zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov.

Doba trvania nájmu a forma zmluvy

Nájomný pomer musí byť uzavretý na dobu určitú, a to najdlhšie na dobu dvoch rokov. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na predĺžení nájmu formou uplatnenia opcie za rovnakých podmienok, pričom opciu je možné použiť maximálne dva krát. Formálnou náležitosťou zmluvy je písomná forma zmluvy s tým, že sa vymedzuje povinnosť vzájomného poskytnutia aspoň jedného vyhotovenia nájomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami.

Obsahové náležitosti nájomnej zmluvy

Obligatórne obsahové náležitosti nájomnej zmluvy zahŕňajú:

• Identifikáciu zmluvných strán
• Identifikáciu predmetu nájmu
• Výšku nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu
• Dobu trvania nájmu
• Podmienky predĺženia nájmu (ak sa dohodli)
• Vyhlásenia nájomcu, že si je vedomý, že právny vzťah sa spravuje osobitným zákonom

Podnájom a registrácia na daň z príjmu

Nájomcovi sa po písomnom súhlase prenajímateľa ponecháva aj právo prenajatý byt alebo jeho časť dať do podnájmu inej osobe, a to najdlhšie na dobu trvania krátkodobého nájmu. Nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou spĺňajúcou náležitosti zákona o krátkodobom náájme sa spravuje týmto osobitným zákonom až do momentu márneho uplynutia lehoty na registráciu platiteľa dane z príjmu podľa § 49a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Peňažná zábezpeka

Výška peňažnej zábezpeky je limitovaná hornou hranicou trojnásobku mesačného nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Prenajímateľ má zákonnú povinnosť vrátiť nespotrebovanú časť peňažnej zábezpeky nájomcovi v lehote jedného mesiaca odo dňa vypratania nájmu nájomcom na základe skončenia nájomného pomeru podľa zákona, napr. uplynutím doby, výpoveďou, dohodou, odstúpením od zmluvy za podmienky, že nájomca vysporiadal s prenajímateľom všetky nároky súvisiace s nájomným pomerom.

Skončenie nájomného pomeru

Nájomný pomer sa skončí:

• Uplynutím času, na ktorý bol nájomný vzťah uzavretý
• Písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
• Písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán
• Písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán
• Zánikom predmetu nájmu

tags: #kúpna #zmluva #nájomné #vzťahy #zachovanie #podmienky