
Kúpna zmluva predstavuje základný kameň obchodných vzťahov a je najčastejšie využívaným typom zmluvy v obchodno-záväzkových interakciách. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu kúpnej zmluvy, jej podstatných náležitostí, rozdelenia na časti a špecifík, ktoré je potrebné zohľadniť pri jej uzatváraní.
Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka definuje subjekty, ktoré môžu uzatvárať kúpnu zmluvu. Existujú dva druhy podnikateľských subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Obchodného zákonníka:
Kúpna zmluva je upravená v Diele I. Hlavy II, tretej časti Obchodného zákonníka (§ 409 - § 470) v spojení s § 471 - § 496 (dojednania v súvislosti s kúpnou zmluvou) a § 261 - § 408 (všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka).
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci. Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Z tohto vyplývajú základné povinnosti strán a skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy môže byť iba hnuteľná vec (tovar), určená individuálne alebo druhovo. Kúpa a predaj nehnuteľnosti sa riadi ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka musí byť kúpna cena v zmluve dohodnutá alebo musí byť určený spôsob jej dodatočného určenia. Ak cena nie je dohodnutá, kupujúci je povinný zaplatiť cenu podľa § 448, ods. 2 Obchodného zákonníka, teda cenu, za ktorú sa obvykle predával taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
Zmluvné strany môžu prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu bez určenia kúpnej ceny, pričom v takom prípade sa kúpna cena určí podľa ustanovení § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžadujú žiadne iné náležitosti, ako napríklad doba dodania predmetu kúpy alebo čas a miesto platenia kúpnej ceny.
Predávajúci sa zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Obchodný zákonník v § 410 vymedzuje kúpnu zmluvu vo vzťahu ku zmluve o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka). Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len urobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Strany často robia chybu, keď uzatvárajú kúpnu zmluvu ústne, čo Obchodný zákonník síce pripúšťa, ale v prípadnom súdnom spore je potom ťažké preukázať dohodnuté skutočnosti. Je preto dôležité uzatvárať kúpne zmluvy písomne a presne špecifikovať povinnosti jednotlivých zmluvných strán, výšku kúpnej ceny a práva a povinnosti strán.
Predaj a kúpa nehnuteľnosti sa riadia ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva musí byť vždy uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná.
Pri úhrade kúpnej ceny z vlastných finančných prostriedkov sa odporúča zriadiť vinkuláciu v banke alebo notársku úschovu u notára. Tieto osoby uvoľnia kúpnu cenu až po splnení vopred dohodnutých podmienok.
V texte kúpnej zmluvy musia byť upravené aj práva predávajúceho k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený. Je potrebné identifikovať aj subjekt, ktorý vykonáva správu bytového domu.
Podpis predávajúceho na zmluve musí byť úradne overený.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Kúpna zmluva na nehnuteľnosť by mala obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona, najmä označenie účastníkov konania. V zmluve musí byť vymedzený aj predmet prevodu uvedením katastrálneho územia, parcelného čísla pozemku, informácie o evidencii parcely registra „C“ alebo „E“, druhu pozemku, výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom sa stavba nachádza.
Na prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je potrebné povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Návrh na začatie katastrálneho konania musí obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa, názov okresného úradu, uvedenie predmetu návrhu, označenie právneho úkonu a ďalšie náležitosti.
Cena nehnuteľnosti je v zásade na dohode účastníkov zmluvy. Občiansky zákonník však uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Kúpna zmluva na byt musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka aj náležitosti upravené v zákone č. 182/1993 Z. z. To, či je nejaký priestor bytom, treba posudzovať podľa kolaudačného stavu.
Aj v prípade, že na byt je viazaný hypotekárny úver, je možné ho previesť na iného majiteľa. V praxi sa hypotéka financujúcej banky pôvodného vlastníka vyplatí nadobúdateľom, čo sa započíta do kúpnej ceny nehnuteľnosti.
Samostatne stojaca garáž sa predáva kúpnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka. V kúpno predajnej zmluve na garáž je potrebné špecifikovať účastníkov a predmet prevodu, čiže samotnú garáž podľa listu vlastníctva.
V praxi sa stáva, že sa predáva parkovacie miesto v bytovom dome. Často sa v tomto prípade predáva podiel na jednom nebytovom priestore. V prípade kúpy parkovacieho miesta takýmto spôsobom je potrebné sa vyporiadať aj s predkupných právom ostatných spoluvlastníkov.
Kúpno predajná zmluva je takisto veľmi dôležitým dokumentom pri nákupe alebo predaji auta. Na to, aby bola zmluva platná, potrebuje spĺňať určité náležitosti, ako napríklad podrobné technické údaje o predávanom aute a presné informácie o stave vozidla. Podpisy na každej zmluve by mali byť overené.