Európsky hospodársky a sociálny výbor: Návrh uznesenia a príklady fungovania inštitúcií EÚ

Úvod

Európska únia (EÚ) je komplexný systém inštitúcií, ktoré spolupracujú na tvorbe a implementácii politík. Medzi tieto inštitúcie patrí aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý zohráva dôležitú úlohu pri zapájaní občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu. Tento článok sa zameriava na fungovanie kľúčových inštitúcií EÚ, vrátane Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie, Európskej rady, Súdneho dvora EÚ a Dvora audítorov, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o ich úlohách a vzájomných vzťahoch.

Európska komisia: Iniciátor rozhodovacieho procesu

Európska komisia je kľúčovou inštitúciou EÚ, ktorá má sídlo v Bruseli. Pôvodne známa ako Komisia Európskych spoločenstiev, pojem Európska komisia sa zaviedol až v novembri 1993 po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o Európskej únii. Jej predchodcom bol Vysoký úrad Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) založený už v roku 1952. Ako spoločný orgán ES a EÚ funguje Komisia od roku 1967.

Štruktúra a zloženie

Komisia je iniciátorom rozhodovacieho procesu v EÚ a skladá sa z komisárov a viacerých horizontálne usporiadaných administratívnych orgánov, ktoré komisári kontrolujú. Od 1. novembra 2004 sa Komisia skladá z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát, čo znamená princíp "1 krajina - 1 komisár". Na čele Komisie stojí jej predseda, ktorého pozíciu charakterizuje latinské primus inter pares („prvý medzi rovnými“). Komisárov nominujú vlády členských štátov EÚ, ale pri výkone svojej funkcie musia byť nestranní a objektívni a nesmú vyžadovať ani prijímať pokyny od žiadnej z vlád členských štátov EÚ.

Fungovanie a právomoci

Komisia vykonáva svoju činnosť ako politicky nezávislý orgán. Predstavuje kolektívny orgán, ktorý rozhoduje na spoločných zasadnutiach absolútnou väčšinou. Komisia sa uznáša väčšinou svojich členov a zasadá spravidla jedenkrát do týždňa na neverejnom zasadnutí. Nominácie komisárov schvaľuje Európsky parlament na funkčné obdobie 5 rokov. Druhú úroveň Komisie tvorí úzky okruh politických poradcov pochádzajúcich z členských štátov EÚ a pracujúcich priamo pre komisárov. Tretiu úroveň predstavujú zastupiteľstvá (delegácie) Komisie vo všetkých členských štátoch EÚ a tiež v nečlenských organizáciách a medzinárodných organizáciách. Európska komisia zamestnáva okolo 24 000 „európskych“ štátnych zamestnancov.

Európsky parlament: Zástupca občanov EÚ

Európsky parlament je zastupiteľský orgán EÚ, ktorý sa skladá z poslancov volených priamo občanmi členských štátov.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Právomoci a funkcie

K základným funkciám parlamentu v zastupiteľskej demokracii patrí kontrola, spolupôsobenie pri voľbe a odvolávaní vlády, schvaľovanie rozpočtu a zákonodarná činnosť. Hoci Európska únia nemá vlastnú vládu, ktorú by zostavil a kontroloval Európsky parlament, a tento má len obmedzené právomoci v oblasti tvorby zákonov, jeho sféra právomoci je významná. Zákonodarná moc predstavuje kompetenciu Európskeho parlamentu participovať spolu s Radou Európskej únie na prijímaní právnych aktov ES a EÚ predložených Európskou komisiou. Uvedené umožňuje tzv. procedúra spolurozhodovania („co-decision“). Rozpočtová právomoc umožňuje Európskemu parlamentu rozpočet Európskej únie definitívne schváliť alebo ho odmietnuť. Treba dodať, že aj v oblasti rozpočtu sa Európsky parlament delí o právomoc s Radou Európskej únie.

Parlament má rozhodujúce slovo v oblasti výdavkov pre regióny (Európsky fond regionálneho rozvoja), v boji proti nezamestnanosti, hlavne mladých ľudí a žien (Európsky sociálny fond), v kultúrnych a vzdelávacích programoch (napr. Erasmus a Socrates), a môže tiež zvyšovať výdavky v rámci limitu stanoveného Radou a Komisiou. Tiež využíva svoju právomoc na zvyšovanie finančných prostriedkov pre projekty humanitárnej pomoci a na pomoc pre utečencov. V prípade výdavkov na poľnohospodárstvo má parlament právo navrhnúť zmeny, avšak rozhodujúce slovo má Rada. Kontrolná právomoc Európskeho parlamentu sa pôvodne vzťahovala iba na aktivity Komisie. Na jej základe parlament preveruje iniciatívy Komisie, pozmeňuje ich a kontroluje, ako Komisia realizuje politiku a dodržiava rozpočet. Keďže sa Komisia volí každých päť rokov (do určitého obdobia od kreovania nového parlamentu po voľbách), parlament vopred schváli vymenovanie predsedu Komisie, vedie rokovania s kandidátmi na posty komisárov a rozhoduje o vyslovení dôvery alebo nedôvery budúcej Komisii.

Kontrolné mechanizmy

Poslanci EP sú oprávnení klásť Komisii ústne a písomné otázky. V rámci plenárnych zasadnutí poskytuje EP formou tzv. hodiny otázok priestor pre otázky a odpovede poslancov a členov Komisie na aktuálne témy. Neskôr sa kontrolná právomoc parlamentu rozšírila aj smerom k Rade Európskej únie, Európskej rade a ostatným orgánom politickej spolupráce, ktoré sa zodpovedajú parlamentu. Spolu s Radou Európskou únie Európsky parlament spolurozhoduje (a kontroluje jej kroky) v oblasti rozpočtu a zákonodarstva (procedúra spolurozhodovania). Európska rada (zložená z vrcholnej politickej reprezentácie národného štátu) najmenej dvakrát do roka vytyčuje hlavné politické ciele Únie. Parlament ich Rade pravidelne odporúča. Vždy na začiatku zasadnutia Európskej rady sa predseda Európskeho parlamentu osobne obracia na Európsku radu. Ostatnými politikami, vo vzťahu ku ktorým parlament uplatňuje mechanizmy kontroly, sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, súdnictvo a vnútorné záležitosti, hospodárska a menová únia.

Štruktúra a organizácia

Pri oficiálnych príležitostiach a v oblasti medzinárodných vzťahov Európsky parlament reprezentuje jeho predseda. Volený je na obdobie dva a pol roka. Predsedá plenárnym zasadnutiam, zasadnutiam Predsedníctva a Konferencie predsedov. Predsedníctvo je riadiaci orgán, ktorý zodpovedá za rozpočet parlamentu a za administratívne, rozpočtové a personálne záležitosti. Okrem predsedu a štrnástich podpredsedov ho tvoria piati kvestori, ktorí sú konzultantmi pre administratívne a finančné záležitosti vzťahujúce sa na členov parlamentu a ich štatútu. Konferenciu predsedov tvoria predseda parlamentu a predsedovia politických skupín. Konferencia predsedov je riadiaci politický orgán parlamentu. Parlament prijíma politické rozhodnutia na svojich plenárnych zasadnutiach, ktoré sa konajú raz do mesiaca v Štrasburgu. Okrem toho sa podľa potreby zvolávajú krátke plenárne zasadnutia v Bruseli. V Európskom parlamente pracuje 17 stálych výborov (špecializujúcich sa na konkrétne politické oblasti) a viaceré podvýbory, dočasné výbory, vyšetrovacie výbory, spoločné parlamentné výbory a medziparlamentné delegácie. Jednotlivé výbory, ktoré spravidla zasadajú v Bruseli, pripravujú plenárne zasadnutia a hlasujú o správach vypracovaných spravodajcom. Po ich prijatí vo výbore sa tieto správy prerokujú v príslušných politických skupinách a potom sa schvaľujú v pléne. Každý občan Európskej únie má právo podať petíciu na Európsky parlament v otázkach politiky Únie, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú.

Rada Európskej únie: Zástupca členských štátov

Rada Európskej únie (známa aj ako Rada ministrov) predstavuje kolégium ministrov zložené z jedného predstaviteľa (ministra) z každého členského štátu EÚ, ktorého národná vláda splnomocnila k rokovaniu a prijímaniu legislatívnych aktov ES a EÚ v mene štátu, ktorý zastupuje.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Funkcie a právomoci

Jej hlavnou funkciou je zastupovať záujmy členských štátov na úrovni EÚ. Na rozdiel od Európskej komisie Rada býva často označovaná ako Rada Európskej únie, pretože po prijatí Zmluvy o Európskej únie Rada začala rozhodovať aj v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (agenda druhého piliera EÚ) a policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach (tretí pilier EÚ - predtým známejší ako „spravodlivosť a vnútorné záležitosti“), čím došlo k rozšíreniu jej rozhodovacích právomocí na celú „trojpilierovú“ agendu Európskej únie. Sídli v Bruseli, ale schádza sa aj v Luxemburgu.

Formácie Rady

Hoci z právneho hľadiska hovoríme iba o jednej Rade ministrov, v skutočnosti sa táto schádza vo viacerých formáciách - v závislosti od otázok, ktoré sa na nej prejednávajú. Z týchto má významné postavenie Rada pre všeobecné záležitosti (alebo Rada ministrov zahraničných vecí), ostatné rady sa zaoberajú špecifickými (rezortnými) otázkami prislúchajúcimi do ich kompetencie - napr. poľnohospodárstvo, životné prostredie, zdravie, rozpočet, sociálne otázky, rybolov, atď. Systém hlasovania v Rade závisí od konkrétneho prípadu.

Európska rada: Stanovovanie politických cieľov

Európska rada predstavuje summit národných predstaviteľov na vrcholnej úrovni, keďže sa na ňom zúčastňujú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských krajín a predseda Európskej komisie.

História a úlohy

Predchodcom Európskej rady boli vrcholné konferencie organizované na úrovni najvyšších predstaviteľov členských štátov ES. Na základe dohody medzi vládami v roku 1974 na parížskom summite sa počnúc summitom v írskom Dubline v roku 1975 takéto schôdzky označujú ako zasadnutia Európskej rady. Európska rada sa schádza najmenej dvakrát za rok. Zasadnutia sa konajú vždy v štáte, ktorý predsedá Rade ministrov. Na základe primárneho práva ES a EÚ „Európska rada má Európskej únii dávať nevyhnutné podnety pre jej rozvoj a určovať všeobecnú politickú líniu“. Európska rada si kvalifikovanou väčšinou volí na dobu 2 a pol roka svojho predsedu a rovnakým spôsobom ho môže aj odvolať. Predseda Európskej rady zastupuje Úniu navonok vo veciach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Každý môže vykonávať túto funkciu maximálne po dobu 5 rokov.

Súdny dvor Európskej únie: Zabezpečovanie dodržiavania práva

Súdny dvor a Súd prvého stupňa (ďalej ESD) v rámci svojej príslušnosti zabezpečujú dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy o EÚ a Zmluvy o založení ES.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

Štruktúra a zloženie

Pri Súde prvého stupňa môžu byť vytvorené súdne senáty, ktoré by mali v niektorých osobitných oblastiach súdne právomoci. Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu za každý členský štát. Zasadá v senátoch alebo vo veľkom senáte. Ak tak ustanoví štatút, môže zasadať tiež v pléne. Súd prvého stupňa sa rovnako skladá aspoň z jedného sudcu za každý členský štát. Súdnemu dvoru pomáha osem generálnych advokátov, pri Súde prvého stupňa tak môže ustanoviť štatút.

Funkcie a právomoci

ESD môže vystupovať ako:

• Ústavný súd (vysvetľuje práva a povinnosti medzi európskymi inštitúciami navzájom a medzi členskými štátmi a EÚ samotnou).
• Strážca zákonnosti (overuje zlučiteľnosť sekundárnej legislatívy s primárnym právom ES a EÚ a všeobecnými právnymi princípmi).
• Správny súd (rozhoduje o žalobách predložených fyzickými alebo právnickými osobami proti opatreniam EÚ a o sťažnostiach podaných pracovníkmi inštitúcií EÚ proti podmienkam, za ktorých sú zamestnávaní).
• Občiansky súd (zisťuje mimozmluvné záväzky a skúma nároky na náhradu škody, najmä pri úradnom ručení).
• Arbitrážny súd (môže pôsobiť ako arbitrážny orgán v spore medzi stranami, ak tieto s tým súhlasia).

Typy konaní pred ESD

Medzi typy konaní pred ESD patria:

• Žiadosti inštitúcií EÚ alebo členských štátov EÚ o zrušenie právnych aktov prijatých ES/EÚ (tzv. kontrola zákonnosti aktov inštitúcií EÚ podľa čl.
• Žaloby podané Komisiou ES, členským štátom alebo opatrenia iniciované samotným ESD proti inému členskému štátu pre porušenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv zakladajúcich Európske spoločenstvá alebo zo sekundárnej legislatívy prijatej inštitúciami EÚ, (zodpovednosť členského štátu podľa čl.
• Podnety na konanie o súlade návrhu dojednanej medzinárodnej zmluvy s ustanoveniami ZES (tzv. konzultačné konanie podľa čl.
• Žaloby predložené inštitúciami EÚ alebo členskými štátmi EÚ proti Rade EÚ alebo Komisii ES v prípadoch, keď tieto opomenú konať v rozpore so Zmluvou (tzv. kontrola nečinnosti inštitúcií EÚ podľa čl.

Okrem rozhodnutí v týchto prípadoch vydáva ESD aj tzv. predbežné rozhodnutia (podľa čl. 234 ZES), ktorými - na návrh národného súdu - rozhodne o výklade a o účinnosti práva v prípadoch, ktoré sa ocitnú pred národnými súdmi.

Dvor audítorov: Strážca finančných záležitostí

Dvor audítorov pôsobí ako nezávislý strážca finančných záležitostí ES a EÚ.

Zloženie a funkcie

Skladá sa z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát a členovia sú vymenúvaní na obdobie šiestich rokov.

tags: #europsky #hospodarsky #a #socialny #vybor #predbezny