
Kúpna zmluva s odkladacou podmienkou je právny nástroj, ktorý umožňuje zmluvným stranám dohodnúť sa na tom, že účinnosť zmluvy nastane až po splnení určitej podmienky. Tento typ zmluvy sa často využíva v situáciách, keď je realizácia kúpnej zmluvy závislá od budúcich a neistých udalostí. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou, vrátane vzorov podmienok, právnych aspektov a diskusie o možnostiach jej využitia v rôznych situáciách.
Kúpna zmluva je základný typ zmluvy, ktorou sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje previesť vlastnícke právo k určitej veci na druhú stranu (kupujúci), a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za ňu dohodnutú kúpnu cenu. V prípade, ak je kúpna zmluva doplnená o odkladaciu podmienku, účinnosť tejto zmluvy je odložená až do momentu splnenia stanovenej podmienky.
Podľa slovenského Občianskeho zákonníka (§ 36 OZ), vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. To znamená, že zmluvné strany majú možnosť dohodnúť sa, že právne následky ich zmluvy nastanú až po splnení určitej podmienky.
JUDr. Viktória Nagyová Tenkáč, JUDr. Ivan Syrový, PhD., a JUDr. Alexander Škrinár, CSc., uvádzajú nasledovné vzory podmienok v zmluvách:
V prípade kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je kúpa nehnuteľnosti financovanej prostredníctvom úveru, môže byť odkladacia podmienka formulovaná nasledovne:
Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu
„Zmluvné strany sa dohodli, že právne následky tejto zmluvy nastanú okamihom schválenia úveru bankou a uzatvorenia zmluvy o úvere medzi bankou a kupujúcim za účelom zaplatenia kúpnej ceny podľa tejto zmluvy. Schválenie úveru bankou a uzatvorenie zmluvy o úvere je odkladacou podmienkou tejto zmluvy.”
Táto podmienka zabezpečuje, že k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti dôjde až vtedy, keď je kupujúci schopný financovať kúpu prostredníctvom úveru. Ak banka úver neschváli, zmluva nenadobudne účinnosť a kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu.
V zámennej zmluve, kde jedna zo strán ešte nie je vlastníkom bytu, môže byť odkladacia podmienka formulovaná takto:
„Zmluvné strany sa dohodli, že právne následky tejto zmluvy nastanú okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu č. …………v bytovom dome č. ………… jednou zo zmluvných strán.”
Táto podmienka zabezpečuje, že k zámene bytov dôjde až vtedy, keď jedna zo strán nadobudne vlastnícke právo k bytu, ktorý má byť predmetom zámeny.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním
Príspevkom chcem vyvolať diskusiu odbornej verejnosti k možnosti uzavrieť Zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) pred zánikom BSM, prípadne dohodu o vyporiadaní BSM s odkladným účinkom. To z dvoch dôvodov. Jednak na tento inštitút vnímam diametrálne odlišné názory právnikov. Zatiaľ čo jedna časť právnikov tento inštitút aktívne odporúča a využíva, druhá časť ho považuje za absolútne neplatný s odkazom na judikatúru. Súdy v tejto veci nerozhodujú konštantne, pozri napr.
Druhým dôvodom, prečo by som chcel mať v tejto problematike jasno je, že z pozície mediátora vidím, že rozvádzajúcim sa rodičom častokrát bráni k uzavretiu dohody v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v rámci výživného práve nevyriešená otázka budúceho majetkového usporiadania.
Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Najvyšší súd ČSR sa v stanovisku z roku 1972 vyjadril: „Ze znění ustanovení § 149 odst. 1 o. z. je nutno dovodit, že dohoda o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů se může týkat jenom bezpodílového spoluvlastnictví, které již zaniklo. Je tedy vyloučeno, aby nerozvedení manželé, i když nežijí ve společné domácnosti, se dohodli (pokud ovšem nedošlo k návrhu jednoho z nich ke zrušení jejich bezpodílového spoluvlastnictví podle ustanovení § 148 odst. 2 o. z. nebo pokud nedošlo k nařízení likvidace majetku jednoho z nich podle § 352 o. s. ř.) o vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví.“[1] Najvyšší súd priamo neriešil možnosť prijať počas trvania manželstva záväzok budúcej dohody o vyporiadaní, a tým pádom ani túto možnosť exaktne nevylúčil.
Podľa odôvodnení súdnych rozhodnutí[2] nemožno uzavrieť dohodu pred zánikom BSM. S odkazom na rozpor so zákonom a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť, súd zavrhol aj zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva. Odkazujúc na súdnu prax (bez konkretizácie judikatúry) bola odmietnutá aj alternatíva odkladacej podmienky.
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky podľa § 36 OZ. Podľa § 50a ods. 1 OZ sa „účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.“ Tento právny úkon nie právnym úkonom zakladajúcim vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností vo vzťahu k BSM. Jeho obsahom je záväzok na budúce vyporiadanie a má predbežný charakter. Z tohto dôvodu nemožno stotožňovať samotné vyporiadanie so záväzkom budúceho vyporiadania. Napriek tomu, že mi kolegovia formálne argumentovali judikatúrou, ktorá nepripúšťa takéto dohody z dôvodu neplatnosti, k tejto judikatúre sa mi doposiaľ nepodarilo dopracovať.
Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby
Podľa § 149 ods. 1 OZ „ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150“. Žiadne ustanovenie zákona exaktne nestanovuje presný časový úsek, v ktorom má k dohode prísť, okrem trojročnej lehoty po zániku, po uplynutí ktorej nastáva právna domnienka vyporiadania. Rovnako formalistický a nesprávny by bol výklad § 149 ods. 2 „ak dôjde k dohode o vyporiadaní dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie potvrdenie…“.
Neodškriepiteľným účelom zákona bolo favorizovať dohodu manželov na vyporiadaní. Manželia sú motivovaní rozdeliť si dohodou celý svoj majetok, pričom nie sú viazaní zásadami uvedenými v § 150. Tiež môžu BSM svojou dohodu už počas manželstva modifikovať. Je na ich spolurozhodnutí, ako s BSM počas manželstva naložia. Vyhlásenie zmluvy za absolútne neplatnú z preventívnych dôvodov, resp. z obavy zo zmeny pomerov, považujem za čistý formalizmus.
Občiansky zákonník v ustanovení § 50a ods. 3 pri zmluve o budúcej zmluve predpokladá situácie, kedy sa okolnosti medzi uzatvorením zmlúv zmenili. Čo do potreby poznania celého rozsahu BSM v čase dojednávania vyporiadania, v dôvodovej správe Občianskeho zákonníka sa uvádza, že podľa novelizácie Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/82 Zb. sa uplynutím zákonnej trojročnej lehoty uplatnil právny režim § 149 ods. 4 na tú časť nevyporiadaného majetku bývalých manželov, ktorá sa aj napriek snahe súdu zistiť a vyporiadať všetok majetok nezahrnie do súdneho rozhodnutia alebo do dohody účastníkov. Už v tom čase právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM nie je neplatná. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 2008 bol § 149 navyše doplnený o piaty odsek, podľa ktorého ak sa po vyporiadaní BSM objaví majetok, ktorý nebol v rámci vyporiadania zahrnutý, platí preň domnienka uvedené v odseku 4.
Obavy z možného obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela s rozvodom, uzavretím rodičovských dohôd a pod. Ako pri predošlom bode, samotná obava z obchádzania zákona alebo vynucovania súhlasu druhého manžela by nemala byť automaticky dôvodom na neplatnosť zmluvy. Ak bude v individuálnom prípade zhodnotené obchádzanie zákona (napríklad uzavretie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM ešte pred uzavretím manželstva ako alternatíva predmanželskej zmluvy) alebo ak bude preukázaný nátlak na druhého manžela (právny úkon neurobený slobodne), nech je takáto zmluva vyhlásená za neplatnú.
Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Podľa § 2 od. Podľa § 3 ods. Za rozporný so zákonom možno považovať právny úkon, ktorý priamo odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu. Obchádzanie zákona má za cieľ vylúčiť zákonom určené záväzné pravidlo. Zákon vyslovene favorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov dohodnúť sa na vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z podstaty rodinného práva a práva upravujúceho BSM, účelom legislatívy nie je neodôvodnené obmedzovanie účastníkov v slobodnej úprave ich vzájomných práv a povinností.
Podľa môjho názoru je odmietanie Zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM alebo Dohody o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou popretý základný princíp autonómie účastníkov. Uzavretím ani jednej z týchto dohôd nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností vo vzťahu k BSM pred momentom zániku BSM, teda nedochádza k vyporiadaniu BSM. Preto takýto právny úkon nemôže byť považovaný za rozporný s § 149 ods.
V prípade, ak by dohoda o budúcom vyporiadaní bola napríklad nevýhodná v rozpore s dobrými mravmi, skutočne by obchádzala účel zákona alebo by bola podpísaná pod nátlakom, je možné domáhať sa z týchto dôvodov neplatnosti podľa § 37 až 39 OZ. Preventívne vyhlásenie neplatnosti z dôvodu obáv alebo z dôvodu obchádzania § 149 ods.
K tomuto bodu si dovolím citovať prof. Vojčíka: „Rovnako je v súlade so zákonom reálne presadzovať takú interpretáciu uzavierania dohody o vyporiadaní BSM, podľa ktorej aj rozvádzajúci sa manželia môžu platne uzavrieť takúto dohodu s odkladacou podmienkou (§ 34 OZ) k okamihu zániku BSM ich rozvodom. To znamená, že až splnením odkladacej podmienky nastane situácia, ako keby dohodu uzavreli jej účastníci už ako rozvedení manželia. K vyporiadaniu dochádza teda, až po zániku BSM, a účinnosť zmluvy (a teda aj samo vyporiadanie) nastáva až po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, to znamená aj po zániku BSM. Niet dôvodu obmedzovať zmluvnú voľnosť manželov, aby pre prípad rozvodu mali svoje majetkové vzťahy vyporiadané. V neposlednom rade ani judikatúra nie je niečo fixné, nemenné a neomylné. „Protichodná judikatúra nie je javom výnimočným. Naopak, ide v justičnom systéme o jav bežný, ktorý je jeho prirodzenou súčasťou. Želaným stavom je síce jednotná a konštantná judikatúra, avšak za splnenia určitých podmienok je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nielenže prípustný, ale priam žiadúci a nevyhnutný.
V rámci komplexnosti problematiky rozvodu, zákon o rodine motivuje, resp. priam vyžaduje od rodičov, aby si vzájomne dohodou upravili výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, aby sa dohodli na výživnom na maloleté deti, aby sa po rozvode dohodli na vyporiadaní BSM. Vnímajúc potreby rodičov, tí ak majú dosiahnuť dohodu v rámci rozvodu, zväčša obojstranne cítia potrebu dohodnúť sa na všetkých bodoch, vrátane rozdelenia majetku. Nielen z principiálneho hľadiska, ale aj z hľadiska praktického. Nevynímajúc, že výživné sa určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Pre rodičov je ťažké dosiahnuť dobrovoľnú dohodu o výške výživného, o zverení do osobnej starostlivosti, o úprave styku, ak v čase dojednávania týchto dohôd nevedia kde budú bývať, aké budú mať nové podmienky pre deti v domácnosti, aké budú mať majetkové možnosti a schopnosti na platenie výživného.
Doposiaľ som nezistil, v čom by malo tkvieť obchádzanie účelu zákona a nie je pre mňa uspokojením strohý odkaz na nešpecifikovanú judikatúru.
Budem vďačný za každý odborný názor k tejto téme, odôvodňujúci jednu alebo druhú verziu, ktorý nebude iba formálnym odkazom na judikatúru, ale bude skutočným zdôvodnením platnosti alebo neplatnosti.
Hoci sa táto časť netýka priamo kúpnej zmluvy s odkladacou podmienkou, uvádzame ju ako príklad všeobecných obchodných podmienok, ktoré môžu byť súčasťou kúpnej zmluvy uzatvorenej online.
Tieto všeobecné obchodné podmienky sa vzťahujú na obchodné vzťahy medzi kupujúcim a predávajúcim: TASY s.r.o., Mokrá 358, 664 04 Mokrá Horákov, Česká republika (ďalej len "predávajúci") uzatvorené prostredníctvom systému elektronického obchodu (ďalej len "e-shop").
Podmienky bližšie vymedzujú a upresňujú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho a vo svojom aktuálnom znení tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy. V prípade, ak nie je medzi predávajúcim a kupujúcim dohodnutá trvalá kúpno-predajná zmluva v písomnej forme, považuje sa elektronická objednávka v e-shope za návrh k uzavretiu zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorú predávajúci potvrdením objednávky akceptuje.
Predávajúci je oprávnený zmeniť obchodné podmienky, ktoré nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom ich uverejnenia na internetovej stránke. Zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou nových obchodných podmienok sa riadia obchodnými podmienkami platnými a účinnými do vzniku týchto zmluvných vzťahov.
Predávajúcim sa rozumie prevádzkovateľ e-shopu.
Kupujúcim sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá prostredníctvom nákupného košíka odoslala po vlastnej autorizácii elektronickú objednávku, spracovanú systémom e-shopu.
Tovarom sa rozumejú všetky produkty uvedené v platnom prehľade na stránkach e-shopu.
Elektronickou objednávkou sa rozumie odoslaný elektronický formulár, obsahujúci informácie o kupujúcom, zoznam objednaného tovaru z ponuky obchodu a cenu tohto tovaru, spracovaný systémom obchodu.
Registráciou sa rozumie zaregistrovanie zákazníka pred objednávkou tovaru.
Objednávanie v e-shope funguje prostredníctvom nákupného košíka.
Podmienkou platnosti elektronickej objednávky je pravdivé a úplné vyplnenie, registračným formulárom požadovaných údajov a náležitostí, ktoré umožnia bezproblémové doručenie zásielky.
Všetky prijaté elektronické objednávky sú považované za návrh na uzatvorenie zmluvy a sú záväzné. Kupujúci má právo v takomto prípade svoju objednávku zrušiť alebo upraviť podľa vzájomnej dohody.
Hodnota tovaru uvedená na potvrdenej objednávke je konečná.
V prípade akciových ponúk, obmedzených objednávkou v hodnote stanovenej v podmienkach akcie, sa do hodnoty objednávky nezarátavajú poplatky spojené s doručením tovaru a prípadne poplatky spojené so zvoleným spôsobom úhrady.
Zľavy vyplývajúce z jednotlivých akcií nie je možné kumulovať.
Kupujúci si je vedomý, že mu kúpou produktov, ktoré sú v obchodnej ponuke predávajúceho TASY s.r.o. nevznikajú žiadne práva na používanie registrovaných značiek, obchodných názvov, firemných log, a.i. alebo zmluvných partnerov TASY s.r.o., pokiaľ nie je v konkrétnom prípade osobitnou zmluvou dojednané inak.
Ceny tovarov sú udané pri každom výrobku v e-shope v EUR a sú s DPH. Prevádzkovateľ sa zaväzuje dodržať ceny udané v potvrdenej objednávke kupujúceho.
Platby za tovar sa uskutočňujú nasledovnými možnosťami:
Tovar bude odoslaný po pripísaní plnej kúpnej ceny vrátane nákladov na dopravu na účet predávajúceho ( okrem platby dobierkou ).
Kupujúci dostáva faktúru ako daňový doklad, ktorá slúži zároveň aj ako doklad o kúpe tovaru a ktorú je v prípade reklamácie potrebné predložiť.
Miestom plnenia zmluvy sa rozumie sídlo (bydlisko), alebo miesto podnikania kupujúceho uvedené v registračnom formulári obchodu. Tovar objednaný kupujúcim bude dodaný kupujúcemu s využitím služieb tretích subjektov (kuriérska spoločnosť).
Predávajúci dodá tovar kupujúcemu v lehote 2 - 6 pracovných dní od dátumu pripísania finančných prostriedkov na účet predávajúceho ako úhrady kúpnej ceny za tovar. Doba pre dodanie tovaru môže byť vo výnimočných prípadoch dlhšia, o čom bude kupujúci včas informovaný.
Predávajúci k hodnote tovaru zaslaného prostredníctvom kuriérskej služby účtuje poplatok za poštovné vo výške od 5,99 € s DPH/ks. V prípade, že objednávka nemôže byť úplne vybavená z titulu napríklad výpadku niektorého z objednaných tovarov, kupujúci zaplatí poštovné podľa čiastky uvedenej v objednávke. Za dodatočne zaslaný tovar z už čiastočne vybavenej objednávky sa poštovné neplatí.
Kuriérska spoločnosť zodpovedá za zásielku do okamihu jej odovzdania kupujúcemu. Ten si je povinný prezrieť zásielku pri preberaní a v prípade viditeľného poškodenia, či dokonca straty časti tovaru, spíše s dopravcom reklamačný protokol a zásielku nepreberie. Hneď ako kuriérska spoločnosť zásielku vráti, predávajúci vyexpeduje nový tovar kupujúcemu.
Ak nebolo poškodenie alebo čiastočná strata obsahu zásielky pri jej prevzatí zjavné, oznámte nám túto neskôr zistenú skutočnosť bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 24 hodín odo dňa doručenia zásielky. Poškodený tovar Vám bude okamžite nahradený novým ihneď po jeho vrátení prevádzkovateľovi.
tags: #kupna #zmluva #s #odkladaciou #podmienkov #vzor