
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na kúpnu zmluvu a odpisovanie drobného hmotného majetku, s dôrazom na zmeny v legislatíve a praktické aspekty účtovania a vyraďovania majetku.
Problematika kúpnych zmlúv a drobného hmotného majetku je relevantná pre podnikateľov aj nepodnikateľov. Správne pochopenie právnych predpisov a účtovných postupov je kľúčové pre správne vedenie účtovníctva a optimalizáciu daňovej povinnosti.
Podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvárajú kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Dvaja nepodnikatelia môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, no môžu uzatvoriť kúpnu zmluvu aj podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, rovnako ako dvaja podnikatelia. Kúpna zmluva, uzatvorená v súlade s § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, je základným dokumentom pri prevode vlastníckeho práva k hnuteľnému majetku.
Zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán. Ak ide o fyzickú osobu: meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje.Kúpna zmluva by mala obsahovať nasledovné náležitosti:
Predávajúci sa touto zmluvou zaväzuje previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho a kupujúci sa zaväzuje prevziať od predávajúceho predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu vo výške a spôsobom podľa článku III. tejto zmluvy. Predávajúci vyhlasuje, že predmet kúpy nie je zaťažený záložným právom, zaťažený právami tretích osôb, pričom predávajúci je v plnom rozsahu vlastníckych práv oprávnený s predmetom kúpy nakladať.
Prečítajte si tiež: Ako na kúpno-predajnú zmluvu
Dlhodobým hmotným majetkom (ďalej len „DHM“) je taký hmotný majetok, ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 30 000 Sk a jeho doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Hmotný majetok a nehmotný majetok je na účely zákona o dani z príjmov a na účely odpisovania definovaný v § 22 zákona. Majetok, ktorý nemožno odpisovať, pretože nie je definovaný v § 22, je hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania vymedzený v § 23 zákona o dani z príjmov. Uvedený majetok nie je možné zahrnúť do nákladov (výdavkov) ani pri obstaraní, ani postupne po dobu trvania majetku vo vlastníctve daňovníka.
Hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov sú samostatné hnuteľné veci, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Aby samostatné hnuteľné veci boli hmotným majetkom odpisovaným, musia spĺňať všetky tri zákonom stanovené podmienky súčasne. Ak niektorá z podmienok nie je splnená, nepovažuje sa hnuteľná vec za hmotný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a nevzťahujú sa na ňu ustanovenia § 22 až § 29. V takomto prípade pôjde o zásoby, ktoré sa zahŕňajú do nákladov (výdavkov) jednorazovo, a to v podvojnom účtovníctve pri vydaní zo skladu do používania či do spotreby a v jednoduchom účtovníctve už pri nákupe. Z uvedeného vyplýva, že do nákladov možno zahrnúť v plnej hodnote vec, ktorá má dobu použiteľnosti kratšiu ako jeden rok, a to bez ohľadu na jej ocenenie (aj niekoľko miliónov), napr. prípravky, formy a pod. Naopak, ak obstarávaný majetok nedosahuje limitovanú hodnotu, patrí tiež priamo do nákladov.
Hmotný majetok s obstarávacou cenou 30 000 Sk a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok možno podľa § 13 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve účtovať o ňom ako o zásobách. Ak sa účtovná jednotka rozhodne o tomto majetku účtovať na účte 022, v účtovej triede 0 - Dlhodobý majetok, odpisy tohto majetku stanoví vo svojom účtovnom pláne s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Vzhľadom na to, že zákon o dani z príjmov osobitne nerieši daňové zaobchádzanie u tejto kategórie hmotného majetku, platí na účely dane z príjmov zásada, že odpisy uplatnené v účtovníctve sú v súlade s § 17 ods. 1 a § 2 písm. i) zákona o dani z príjmovaj daňovo uznaným výdavkom.
Podľa § 5 ods. 5 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovania je možné, tak ako v podvojnom účtovníctve, do dlhodobého hmotného majetku zaradiť aj hmotný majetok, ktorého ocenenie je 30 000 Sk a nižšie, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. V súlade s § 14 postupov účtovania takýto majetok môže daňovník zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny podľa prílohy č.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o zmluve o budúcej kúpnej zmluve na dom
Zákon o dani z príjmu v prípade samostatných hnuteľných vecí má isté osobitosti, týkajúce sa ich odpisovania. Ide najmä o možnosť odpisovať hmotný majetok ako súbor hnuteľných vecí a tzv. Komponentné odpisovanie je zavedené od 1. 3. Znamená to, že samostatné hnuteľné veci je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku za podmienky, že vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou samostatných hnuteľných vecí je tzv. príslušenstvo hmotného majetku, teda predmety, ktoré tvoria s hlavnou vecou jeden majetkový celok. Príslušenstvo býva väčšinou už súčasťou dodávky hlavnej veci a jej ocenenia. Podľa § 13 ods. 5 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve a § 5 ods. 4 postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa príslušenstvo, napríklad prídavné alebo výmenné zariadenie, účtuje na príslušnom účte dlhodobého majetku ako súčasť jeho ocenenia a evidencie. Pritom príslušenstvom treba v účtovníctve rozumieť veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali (§ 121 ods.
Definícia modernizácie v § 29 ods. Podľa § 21 ods. 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve môže účtovná jednotka náklady nižšie ako 30 000 Sk považovať za technické zhodnotenie a zaúčtovať ich na príslušný majetkový účet alebo ich zaúčtuje do nákladov na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. V jednoduchom účtovníctve sa o technické zhodnotenie zvýši ocenenie majetku, ak sa o technické zhodnotenie zvýši vstupná cena podľa zákona o dani z príjmov (§ 11 ods. 4).
Odpisovaním sa rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo ods. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z majetku podľa § 26 ods. 6 - 9, § 27 alebo § 28 účtovaného alebo evidovaného podľa § 6 ods.
Nový spôsob odpisovania sa uplatní na hmotný majetok zaradený do užívania po 31. 12. 2011. Pri takom hmotnom majetku, ktorý bol zaradený do užívania do 31. 12. 2011 vrátane sa daňové odpisy uplatňujú v zmysle pravidiel zákona o dani z príjmov platného do 31. 12.
Prečítajte si tiež: Ako napísať kúpnu zmluvu na počítač?
Podľa § 26 ods. 8 ZDP účinného od 1. 1. 2012 platí, že hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 ods.1 spomínaného právneho predpisu a to do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ZDP spôsobom podľa § 27 alebo 28 uvedeného zákona. To znamená, že od 1. 1. 2012 sa zjednotil spôsob odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.
V prvom roku odpisovania sa hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb zaradí do odpisových skupín podľa prílohy č. 1. Táto bola od 1. 3. 2009 novelizovaná v nadväznosti na nariadenie EP č. Podľa novej prílohy mohli daňovníci zaraďovať hmotný majetok od roku 2009 alebo a. Hmotný majetok v prílohe je rozdelený do štyroch odpisových skupín. Kód klasifikácie produktov je rozhodujúci pri zaradení majetku do 1 a. Do skupiny 1 a.
O možnosti a spôsobe vyradenia a zodpovednej osoby za vyradenie rozhodne štatutárny orgán podnikateľského subjektu alebo iná osoba v závislosti od kompetencií určených v internej smernici, pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku. Účtovná jednotka môže ponúknuť odpísaný hmotný majetok na predaj zamestnancom alebo iným fyzickým a právnickým osobám. Pri realizácii predaja sa uzatvára kúpna zmluva v zmysle § 588 - § 600 Občianskeho zákonníka alebo v zmysle § 409 - § 470 Obchodného zákonníka.
Aj keď ide o predaj odpísaného hmotného majetku, ako základ pre stanovenie predajnej ceny by sa mala použiť reálna hodnota majetku. Zákon o dani z príjmov ani iný predpis pri predaji hnuteľného majetku nevyžaduje znalecký posudok. Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o cenách sa cena určuje dohodou zmluvných strán, z hľadiska zákona o dani z príjmov je potrebné skúmať, či dohodnutá cena sa líši alebo nelíši od ceny obvyklej.
Zostatková cena hmotného majetku pri jeho vyradení predajom je v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v plnej výške uznaným daňovým výdavkom, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 541 - Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku a v jednoduchom účtovníctve sa v rámci uzávierkových účtovných operácií zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia.
Predaj hmotného majetku je v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty považovaný za dodanie tovaru. Dňom dodania vzniká daňová povinnosť.
Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť, že nepoužívaný odpísaný hmotný majetok evidovaný v obchodnom majetku daruje zamestnancom alebo iným osobám - fyzickým, právnickým, neziskovým, charitatívnym. Dokladom o darovaní je darovacia zmluva. Právnu úpravu darovacej zmluvy vymedzuje § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka, ktorú je potrebné uplatniť aj v rámci pracovnoprávnych, aj obchodnoprávnych vzťahov.
Ak sa hmotný majetok ako dar poskytne akýmkoľvek osobám, zostatková hodnota v zmysle § 21 ods. 2 písm. f) ZDP vždy predstavuje nedaňový výdavok, v podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje na účet 543 - Dary, v jednoduchom účtovníctve sa o zostatkovej cene v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií neúčtuje.
Ak účtovná jednotka prebytočný a neupotrebiteľný hmotný majetok nepredá alebo nedaruje, môže rozhodnúť o jeho likvidácii. Spôsob likvidácie bude závislý od druhu likvidovaného majetku. Majetok určený na likvidáciu môže mať charakter odpadu.
Podnikateľ s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, že majetok zaradený v obchodnom majetku vyradí a preradí do osobného užívania. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania podmienky preradenia nestanovujú. Pri preradení je však potrebné vystaviť protokol o vyradení hmotného majetku z používania s uvedením dátumu a dôvodu vyradenia z obchodného majetku a vyradenie zaúčtovať aj v knihe dlhodobého majetku. Zostatková cena hmotného majetku pri jeho preradení do osobného užívania nie je uznaným daňovým výdavkom, čo vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.
O hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa v zmysle § 13 ods. 7 postupov účtovania pre PÚ a v zmysle § 10 ods. 26 postupov účtovania pre JÚ účtuje ako o zásobách. Drobný hmotný majetok sa na osobitnom analytickom účte neúčtuje.
Hodnota drobného hmotného majetku bola do základu dane zahrnutá jednorazovo pri nákupe, resp. pri zaradení do používania, preto pri vyradení z používania základ dane neovplyvňuje. Vplyv na základ dane má len príjem z predaja.