Vtedy na Západe: Diskusia o Leoneho majstrovskom diele

Vtedy na Západe je westernový epos, ktorý dodnes fascinuje divákov po celom svete. Film Sergia Leoneho je majstrovským dielom, ktoré kombinuje klasické westernové prvky s inovatívnym prístupom k rozprávaniu príbehu a vizuálnemu štýlu. V tomto článku sa ponoríme do diskusií o tomto filme, preskúmame jeho silné a slabé stránky a pokúsime sa pochopiť, prečo si Vtedy na Západe získal taký kultový status.

Osobný pohľad na film

Recenzia filmu Vtedy na Západe nie je len suchý popis deja a formálnych prvkov. Je to aj osobný pohľad na film, ktorý odráža divákovu skúsenosť a jeho vzťah k westernovému žánru. Autor recenzie sa predstavuje ako 32-ročný fanúšik westernov, ktorý filmy pozerá zásadne v kine. Jeho vzťah k westernom je "na papieri", čo znamená, že má o nich naštudované množstvo materiálov a pozná ich históriu.

Dva charaktery, ktoré sa bijú

Film Vtedy na Západe predstavuje dva protichodné charaktery, ktoré sa neustále stretávajú a ovplyvňujú. Ide o klasický westernový motív, ktorý sa objavuje v mnohých filmoch tohto žánru. Autor recenzie tvrdí, že postava Wadea (z iného filmu, zrejme 3:10 Yuma) sa nakoniec "zmení", čo je podľa neho uveriteľné, pretože Wade pochopí, že Baleovi nejde o pomstu, peniaze, spravodlivosť, ale o syna. Autor súhlasí, že tento obrat nie je elegantný, ale zároveň dodáva, že kamera, paleta charakterov a vnútorné chápanie sveta westernu, ktoré obsahuje jemné narážky pre znalcov (pinkerton, občianská vojna, …) je poctivým westernom, ktorý má svoje čaro.

Kvality filmu

Autor recenzie vyzdvihuje kameru, paletu charakterov a vnútorné chápanie sveta westernu, ktoré obsahuje jemné narážky pre znalcov. Film podľa neho patrí do kategórie kvalitných westernov, ako sú Tombstone, Výsstrely z OK Corallu, Open Range a podobne.

Legendárny prológ

Opustená železničná stanica, na ktorej traja muži trpezlivo čakajú na príchod vlaku, je legendárnym prológom jedného z najslávnejších westernov v dejinách svetovej kinematografie. Tých troch poslal pištoľník Frank, aby sa postarali o tajomného cudzinca, ktorý si chce s Frankom vybaviť nejaké staré účty. Pred štyridsiatimi rokmi vznikol kultový film Sergia Leoneho, ktorý je aj dnes považovaný za najlepší western všetkých čias.

Prečítajte si tiež: Všetko o rodičovskom príspevku a výpovedi

Western ako americká mytológia

Každý národ má svoju mytológiu a pre Američanov je ňou western. Drsné hraničiarske skazky a dlhé dejom nabité piesne spievané pri ohňoch vytvorili mýtus neohrozeného bojovníka proti zlu a bezpráviu. Osamelý muž na koni, vyzbrojený chladným oceľovým pohľadom, revolverom Colt a krátkou guľovnicou značky Winchester, sa stal symbolom dobývania západu. Westernová mytológia je pre Američanov náhradou za nejestvujúce najstaršie dejiny.

Kríza amerického westernu a príchod Sergia Leoneho

Americký western sa vinou vlastnej skostnatenosti dostal na konci päťdesiatych rokov do krízy, začal nudiť a diváci oň ako o žáner takmer stratili záujem. Spasiteľ žánru prichádza z Talianska. Sergio Leone mal napozerané tisícky hodín westernov. Už ako chlapec na ne chodieval do miestneho kina. Práve preto bol výsledok jeho práce, prvý taliansky western v dejinách filmu (neskôr filmoví kritici tento žáner tak trochu posmešne nazvali spaghetti-western) Pre hrsť dolárov (Per un pugno di dollari, 1964), taký svojbytný a sebavedomo rúcal niektoré z nedotknuteľných kovbojkových klišé.

Inovácie Sergia Leoneho

Výstredné a novátorské bolo napríklad už len to, že v záberoch sa vyskytovali sliepky - ktoré boli dovtedy z neznámych príčin vo westerne takmer takým istým prísnym tabu ako odhalené genitálie hlavného hrdinu. Leone, naopak, ukazoval drsnú a nevábnu realitu južnej časti USA a Mexika, obytných kôlní chudobných farmárov a rančerov a bezútešných zaprášených mestečiek v takom ostrom svetle, že to viac vypovedalo o jeho inšpirácii neorealistickými dielami jeho starších rodákov než filmovými westernmi s vždy vymydleným Johnom Wayneom, Jamesom Stewartom či Clarkom Gablom. A takisto jeho neumytí hrdinovia (stelesňovaní Clintom Eastwoodom a Gian-Mariom Volontém) boli na míle vzdialení od vypucovaných fešákov s vymydlenými rukami, prezentovanými klasickým westernom.

Vtedy na Západe ako vrchol Leoneho tvorby

Vyše trojhodinovým eposom z čias vojny Severu proti Juhu Dobrý, zlý, škaredý sa chcel Leone veľkoryso rozlúčiť so svetom westernu, presvedčený, že povedal všetko, čo chcel povedať. Čo prekazilo Leoneho plány? Fakt, že po úspechu všetkých troch filmov dostával režisér od všemocných filmových štúdií ponuky len na westerny. Produkčná spoločnosť United Artists (ktorá produkovala jeho predošlé filmy) mu ponúkla réžiu westernu s Charltonom Hestonom, Kirkom Douglasom a Rockom Hudsonom, Leone však odmietol. Nemal už chuť na kovbojky. Keď však štúdio Paramount prišlo v roku 1966 s ponukou na tie časy naozaj štedrého rozpočtu a predovšetkým možnosťou obsadiť Henryho Fondu, herca, s ktorým Leone túžil spolupracovať prakticky po celú doterajšiu kariéru, nedalo sa odmietnuť.

Scenáristi a príprava filmu

Režisér sa spojil s talentovanými scenáristami (z ktorých sa až neskôr mali stať známi režiséri) Bernardom Bertoluccim a Dariom Argentom, aby mu pomohli vymyslieť, o čom tento film bude. Trojica sa rozhodla ísť na to metódou vtedy módneho postmodernizmu - vŕšením intertextuálnych odkazov na slávne diela westernového žánru. Práca sa začala príjemne: väčšinu nasledujúceho roku trojica strávila sledovaním westernovej klasiky v Leoneho domácom kine (Na pravé poludnie, Železný kôň, Comancheros, Hľadači a podobne) a nekonečnými diskusiami. Po niekoľkostranovom námete nasledovala práca na scenári. Sergio Leone nenechal nič náhode. Na spoluprácu na scenári si prizval osvedčeného scenáristu Sergia Donatiho, ktorý bol majstrom filmovej skratky a brilantných dialógov. Väčšina populárnych „hlášok" vo filme pochádza od neho, niektorými prispel ďalší spolupracovník, americký autor naturalizovaný v Taliansku Mickey Knox.

Prečítajte si tiež: Ako správne udeliť splnomocnenie

Odlišnosti od Dolárovej trilógie

Síce sa dá povedať, že Vtedy na Západe je typický Leoneho western (a ktorý nie je?), rozhodne sa však výrazne líši od predošlej režisérovej tvorby. Kým filmy z „Dolárovej trilógie" (tak znalci súhrnne nazývajú trojicu filmov Pre hrsť dolárov, Pre pár dolárov navyše a Dobrý, zlý, škaredý) sa vyznačovali turbulentným tempom a často ironickým, parodujúcim a cynickým humorom, Vtedy na Západe upúta pomalým, meditatívnym rytmom, dlhými zábermi, v ktorých sa zdanlivo nič nedeje a menším dôrazom na humor. A čo je pozoruhodné, hlavné postavy filmu sú zadefinované oveľa realistickejšie ako ich predchodcovia z „Dolárovej trilógie", ba čo viac, v rámci filmu prechádzajú istým vývojom. To je v Leoneho kinematografii úplne nový prvok, najmä keď si uvedomíme, že pri vytváraní charakterov svojich predošlých westernov sa podľa vlastných slov inšpiroval commediou dell'arte a sicílskym marionetovým divadlom.

Železnica ako ústredný motív

Ústredným motívom vo Vtedy na Západe, okolo ktorého sa krúti celý dej, je železnica a jej prienik do dovtedy divokých prérií, púští a pustatín amerického západu. Rozvoj železničnej siete ohlasuje príchod civilizácie, kultúry, biznisu a zánik starého sveta hraničiarov, kovbojov a hrdinov potýčok s Indiánmi. Individualistický duch starého západu vymedzený dostrelom winchestrovky osamelého jazdca na koni zaniká pod podvalmi železnej cesty, po ktorej dennodenne prichádzajú stovky a tisíce novoprišelcov za svojím šťastím a budúcnosťou.

Voda ako životodarný element

Druhým motívom filmu je voda. Tekutina, bez ktorej niet života pre ľudí, zvieratá, ale ani pre parné rušne. O ňu sa zvádza najľútejší boj. Pre ňu musia zahynúť farmár Brett McBain (Frank Wolff) a všetky jeho deti. Hlavná ženská postava Jill McBainová (Claudia Cardinale) ostáva na farme svojho zavraždeného manžela práve preto, lebo zistila, aká hra sa tu hrá.

Hudba Ennia Morriconeho

Zvláštnu kapitolu pri rozprávaní o Vtedy na Západe tvorí originálna a nezameniteľná hudba Ennia Morriconeho. Napríklad nevýslovne prenikavý a akoby varovný nápev ústnej harmoniky, ktorý po pár taktoch doplní elektrická gitara, je povedomý aj ľuďom, ktorí tento film v živote nevideli. Je zaujímavým faktom, že Morricone napísal svoju hudbu pod Leoneho dozorom ešte pred samotným filmovaním, čo potom Leonemu umožnilo púšťať ju hercom počas nakrúcania závažných scén (netočilo sa s kontaktným zvukom). Každá z hlavných postáv má svoj vlastný hudobný motív, ktorý predznamenáva jej príchod a do veľkej miery ilustruje aj jej charakter.

Zaujímavosti z nakrúcania

Henry Fonda na prvý raz odmietol ponuku hrať vo Vtedy na Západe. Až na radu Eliho Wallacha (ktorý zažiaril vo filme Dobrý, zlý, škaredý) zmenil svoje rozhodnutie. Charles Bronson v úlohe Harmonikára zažiaril len preto, lebo pred ním túto postavu odmietol hrať Clint Eastwood (z dôvodu konfliktu termínov) a po ňom James Coburn (ten zasa pýtal priveľa). Bronson bol tretí v rade. Al Mulock (hral toho zabijaka, čo si pukal kĺby na rukách) spáchal samovraždu na druhý deň po nakrútení svojich scén. Samovraždu spáchal aj Frank Wolff, predstaviteľ McBaina, a to v roku 1971 v rímskom hoteli.

Prečítajte si tiež: Na západe nič nové: Pohľad na vojnu

Verzie filmu

Verzia filmu distribuovaná v čase vzniku v USA bola masívne zostrihaná a skrátená. Vypadla napríklad celá scéna z prepriahacej stanice, v ktorej popri Cardinalovej dominuje Lionel Stander v úlohe žoviálneho hostinského. Aj napriek tomu sa Stander objavil i v titulkoch americkej verzie - hoci sa na plátne neobjavil ani na sekundu.

Vtedy na Západe a ďalšia tvorba Sergia Leoneho

Po fenomenálnom celosvetovom úspechu filmu Vtedy na Západe nakrútil Sergio Leone film, ktorým sa na dlhý čas rozlúčil s filmovou réžiou. Bol to western Hlavu dole (Giù la testa, 1971), známy aj ako Hrsť dynamitu. Svoju filmografiu Leone ukončil gangsterským eposom Vtedy v Amerike (C'era una volta in America, 1984).

Československá premiéra

Pri oboch čs. kinopremiérách (1973 a 1987) šiel tento film vo verzii dlhej 149 minút (pri projekcii rýchlosťou 25 fps, čo zodpovedá cca 155 minutám pri projekcii v západných kinech rýchlosťou 24 fps). Kopie vôbec nemala úvodné talianske či anglické titulky, na ich mieste boli pouze vkopírované české. Vždy to šlo pod rovnakým názvom, teda Tenkrát na západe.

Psychológia postáv

Príbeh ovdovenej najkrajšej kurtizány z New Orleans, tajomného pomstiteľa, oldskuloveho desperáda a železničiarskej mafie je presne v intenciách spagetti westernu (a špeciálne Leoneho) príbehom uzavretých individualít. V porovnaní s kolektívnym hrdinom zo Siedmych statočných v tomto filme good boys i bad boys hrajú každý sám za seba. Hrdinovia doslova trpia individualizmom. Minulosť ich prenasleduje a nedovoľuje im prekročiť hranice svojej obrany. Je zvláštne, že v tomto výsostne chlapskom svete sa nezlomná pozícia nakoniec priznáva žene. Tá, slovami Claudie Cardinale, prekoná všetko. Nielen to, čo potrebuje zmyť horúcou kúpeľou a silnou kávou, ale i smrť manžela, zmenu sveta a nutnosť urobiť krok do neznáma.

Formálna stránka filmu

Formálna stránka Leoneho westernov má svoje základné zákonitosti. Či už je to na začiatku článku spomínané budovanie charakterov, alebo širokouhlý (nie len v technickom zmysle) pohľad kamery. Pre túto snímku majster "objavil" dlhé stacionárne zábery na mužov vo vlajúcich plášťoch. Tieto majestátne statické obrazy tvoria dokonalú expozíciu pre následné výbuchy energie. Táto základná dvojstupňová kompozícia - dlhé pomalé očakávanie, krátka rýchla explózia akcie - bola neskôr v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch prevalcovaná v akčnom žánri stroboskopickým sledom akcie (vrchol odštartovali hoši z MTV Bay & co.). Jej presýtenie a občasná prílišná klipovitosť strihu výrazne dopomohla k úspechu Tarantinovho Kill Billa, ktorý sa v štruktúre súbojov bezostyšne vrátil k starým žánrovým postupom. Nemožno obísť ďalšiu dôležitú ingredienciu - hudbu. Majster Morricone (pridrahý pre Billa) tu vytesal do duše diváka naozaj nezmazateľnú stopu. Každej postave skomponoval hudobný plášť šitý na mieru, a či už dáte prednosť majestátnej hlavnej téme, hravému deseperádo motívu, alebo zhudobnenej smrti v podobe prerývaných dychov harmoniky, nemôžete sa netrafiť do geniálnej hudby, ktorá obohatila množstvo najrôznejších CD nosičov.

tags: #vtedy #na #zapade #diskusia