
V obchodnej praxi sa čoraz častejšie využíva inštitút výhrady vlastníckeho práva, ktorý si podnikatelia zahŕňajú do svojich zmlúv alebo obchodných podmienok, aby predišli vzniku nevymožiteľných pohľadávok a nedobrovoľnému úverovaniu svojich odberateľov. Cieľom tohto článku je analyzovať efektívnosť tohto inštitútu v kontexte jeho zabezpečovacej funkcie a preskúmať, ako sa judikatúra stavia k „prisvojeniu si cudzej veci" odberateľom v rozpore s dojednanou výhradou vlastníckeho práva.
Spôsoby nadobúdania vlastníctva sú všeobecne upravené v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), ktorý uvádza kúpnu, darovaciu alebo inú zmluvu, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu alebo iné zákonom stanovené skutočnosti. Na druhej strane, § 133 ods. 2 OZ hovorí, že pri prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z.
Pri predaji hnuteľnej veci sa podľa občianskoprávnej úpravy nadobúda vlastníctvo prevzatím veci kupujúcim. Účastníci kúpnej zmluvy si však môžu dohodnúť odchylnú úpravu, napríklad výhradu vlastníctva, ktorá závisí od zaplatenia kúpnej ceny.
V rámci obchodnoprávnej úpravy sú relevantné ustanovenia § 443 až § 445 Obchodného zákonníka (ObchZ), ako aj § 483 ods. 3 (zmluva o predaji podniku) a § 554 ods. 5 ObchZ.
Podľa § 443 ods. 1 ObchZ nadobúda kupujúci vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu tovar odovzdaný. Ak však kupujúci získal oprávnenie nakladať so zásielkou tovaru ešte pred jeho odovzdaním, nadobúda vlastnícke právo k tovaru získaním tohto oprávnenia. Strany si môžu dohodnúť aj neskorší okamih prechodu vlastníckeho práva, ako je uvedené v § 443. Táto dohoda musí mať písomnú formu a nazýva sa výhrada vlastníckeho práva (§ 445 ObchZ). Vo výhrade sa zvyčajne uvádza presný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, napríklad splatenie kúpnej ceny v plnej výške.
Prečítajte si tiež: Čo treba vedieť pri kúpe pozemku
Táto smernica o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v článku 4 uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť, aby predávajúcemu zostalo zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia jeho ceny, ak bola doložka o výhrade vlastníctva výslovne dohodnutá pred odovzdaním tovaru. Článok 2 definuje výhradu vlastníckeho práva ako zmluvnú dohodu, podľa ktorej predávajúcemu zostáva zachované vlastnícke právo k tovaru až do úplného zaplatenia ceny.
Ak odberateľ predá tovar ďalej napriek nezaplatenej kúpnej cene a zrejmému nesúhlasu dodávateľa, môže sa vystaviť trestnému stíhaniu za trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa sprenevery dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená.
Ako konštatujú Samaš, Stiffel a Toman v diele Trestný zákon - stručný komentár, objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci, pričom ide o cudziu vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou je aj vec predaná s výhradou vlastníctva.
V tomto prípade boli štatutárni zástupcovia spoločnosti V., s. r. o. uznaní vinnými z trestného činu sprenevery a skresľovania údajov v hospodárskej a obchodnej evidencii. Spolupáchateľstva sa dopustili tým, že založili dcérsku akciovú spoločnosť a základné imanie vytvorili nepeňažným vkladom, ktorý pozostával z automobilov, na ktoré sa vzťahovala výhrada vlastníctva spoločnosti Škoda, a. s. Najvyšší súd ČR potvrdil, že výhrada vlastníctva v obchodnej zmluve mala ten dôsledok, že na spoločnosť V., s. r. o. neprešlo vlastníctvo k automobilom do doby, než došlo k ich zaplateniu. Vložením nezaplatených vozidiel do základného imania dcérskej spoločnosti došlo k spôsobeniu škody na majetku spoločnosti Škoda, a. s.
V tomto prípade obvinený uzavrel kúpnu zmluvu na dodávku mäsa a mäsových výrobkov s výhradou vlastníckeho práva. Tovar však predal ďalšiemu odberateľovi bez zaplatenia faktúr. Nižšie súdy vychádzali z názoru, že obvinený sa dopustil sprenevery. Najvyšší súd ČR sa však s týmto názorom nestotožnil a uviedol, že predaj tovaru ďalšiemu odberateľovi nebol v rozpore s účelom, za ktorým mu bol tovar zverený. Účelom bol ďalší predaj tovaru, čo bolo zjavné aj predávajúcej strane. Predávajúca strana mala záujem len na zaplatení kúpnej ceny.
Prečítajte si tiež: Kúpa Nehnuteľnosti Cudzincami
Je dôležité, aby bola výhrada vlastníckeho práva jasne a jednoznačne dojednaná v písomnej forme. V zmluve by mal byť presne definovaný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, napríklad úplné zaplatenie kúpnej ceny.
Predávajúci by mal mať možnosť kontrolovať, ako kupujúci nakladá s tovarom, na ktorý sa vzťahuje výhrada vlastníckeho práva. V zmluve by mali byť dohodnuté podmienky, za ktorých môže kupujúci tovar ďalej predávať alebo s ním inak nakladať.
V prípade sporov týkajúcich sa výhrady vlastníckeho práva je dôležité hľadať riešenia, ktoré sú v súlade s judikatúrou a právnymi predpismi. Je vhodné obrátiť sa na právneho odborníka, ktorý pomôže s interpretáciou zmluvy a posúdením právnej situácie.
Prečítajte si tiež: Obrana pred online podvodmi