Kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia pri dobrovoľnom poistení: Komplexný prehľad

Dôchodkové poistenie je základným pilierom sociálneho zabezpečenia, ktoré občanom zaručuje príjem v starobe alebo v prípade invalidity. Pri posudzovaní nároku na dôchodok a jeho výšky zohráva kľúčovú úlohu kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, teda doba, počas ktorej občan platil poistné alebo za neho poistné platil štát. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa posudzuje kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, s dôrazom na dobrovoľné poistenie, dobu štúdia a zmeny v legislatíve.

Doba štúdia a jej započítavanie do obdobia dôchodkového poistenia

Do 31. decembra 2003 sa doba štúdia započítavala ako tzv. náhradná doba podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). To znamenalo, že aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vypočítaný dôchodok. Od 1. januára 2004 však platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý túto prax zmenil.

V súčasnosti doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia. Študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca ani SZČO. Z tohto dôvodu sa po roku 2004 doba štúdia automaticky nezapočítava do obdobia dôchodkového poistenia. Avšak, existujú výnimky a špecifické prípady, kedy je možné dosiahnuť započítanie doby štúdia.

Započítanie doby štúdia pred rokom 2004

Pre občanov, ktorí študovali pred rokom 2004, sa započítava doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003. V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole, ak táto spadá do obdobia pred 1. januárom 2004.

Započítanie doby štúdia na strednej škole

So štúdiom na strednej škole je situácia komplikovanejšia a závisí od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o kvalifikovanom období dôchodkového poistenia

• Obdobie od školského roka 1961/1962 do konca školského roka 1977/1978: Povinná školská dochádzka trvala deväť rokov (zákon č. 186/1960 Zb.).
• Obdobie od školského roka 1978/1979 do konca školského roka 1983/1984: Zriaďovali sa základné školy s ôsmimi ročníkmi (zákon č. 63/1978 Zb.).
• Obdobie od školského roka 1984/1985 do konca školského roka 2007/2008: Povinná školská dochádzka trvala desať rokov (zákon č. 29/1984 Zb.). V období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 bolo možné započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
• Obdobie od školského roka 1990/1991: Občania narodení po 31. auguste 1982 končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy a nemusia preukazovať dátum jej skončenia.

Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, a to v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.

Príklad: Pani Alica (narodená v roku 1983)

Pani Alica sa narodila v roku 1983 a v rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole. Z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003, keďže táto doba spadá do obdobia, kedy sa štúdium započítavalo ako náhradná doba.

Dobrovoľné dôchodkové poistenie

Dobrovoľné dôchodkové poistenie je možnosť pre občanov, ktorí nie sú povinne poistení (napr. nezamestnaní, študenti po roku 2003, osoby pracujúce v zahraničí), aby si sami platili poistné a zabezpečili si tak nárok na dôchodok alebo jeho vyššiu výšku.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

Dobrovoľne sa môže poistiť osoba, ktorá:

• Má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.
• Je zamestnanec, SZČO alebo iná osoba, ktorá nie je povinne poistená.
• Dosiahla vek 16 rokov.

Výhody dobrovoľného dôchodkového poistenia

• Získanie nároku na dôchodok: Dobrovoľné poistenie umožňuje získať nárok na starobný, invalidný alebo pozostalostný dôchodok aj pre osoby, ktoré by inak naň nemali nárok.
• Zvýšenie výšky dôchodku: Pravidelné platenie poistného môže zvýšiť výšku budúceho dôchodku.
• Započítanie obdobia do výpočtu dôchodku: Doba dobrovoľného poistenia sa započítava do obdobia dôchodkového poistenia, čo môže ovplyvniť výšku dôchodku.
• Flexibilita: Dobrovoľné poistenie umožňuje prispôsobiť výšku plateného poistného individuálnym možnostiam a potrebám.

Nevýhody dobrovoľného dôchodkového poistenia

• Finančná záťaž: Platenie poistného predstavuje pravidelnú finančnú záťaž.
• Nedá sa prerušiť: Dobrovoľné poistenie sa nedá prerušiť, je potrebné ho platiť priebežne, inak zanikne.
• Minimálny vymeriavací základ: Je potrebné dodržiavať minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného.

Minimálny dôchodok

Minimálny dôchodok bol zavedený od 1. júla 2015 s cieľom garantovať poberateľovi starobného dôchodku a po dosiahnutí dôchodkového veku aj poberateľovi invalidného dôchodku dôchodok na takej úrovni, aby nemusel žiadať o dávku v hmotnej núdzi.

Prečítajte si tiež: Výpočet minimálneho dôchodku

Princíp minimálneho dôchodku

Suma starobného dôchodku občana musí byť najmenej vo výške minimálneho dôchodku. Ak občan poberá okrem starobného dôchodku aj vdovský/vdovecký dôchodok alebo iný dôchodok, voči výške minimálneho dôchodku sa posudzuje súčet dôchodkov, ktoré občan poberá. Obdobne to platí pre poberateľov invalidného dôchodku, avšak až po dovŕšení dôchodkového veku.

O priznanie minimálneho dôchodku, respektíve navýšenie vyplácaného dôchodku (dôchodkov) na sumu minimálneho dôchodku nie je potrebné požiadať. Sociálna poisťovňa to vykoná automaticky - jednak pri prvom priznávaní napríklad starobného dôchodku, jednak pri úprave dôchodku každoročne k 1. januáru.

Zmeny v minimálnom dôchodku od 1. júla 2023

Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z. sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýšil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia.

Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eura. Z uvedeného dôvodu sa navrhlo zvýšiť aj základnú sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti.

Podľa § 82b ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa do obdobia dôchodkového poistenia na účely priznania minimálneho dôchodku započítava aj obdobie dôchodkového poistenia získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (resp. v kalendárnom roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre priznanie invalidného dôchodku

Ďalšie dôležité zmeny v sociálnom poistení

Okrem zmien v minimálnom dôchodku a započítavaní doby štúdia, je dôležité spomenúť aj ďalšie legislatívne zmeny, ktoré ovplyvňujú oblasť sociálneho poistenia:

Zníženie daňového zaťaženia príjmov z virtuálnej meny

Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok. Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.

Zrušenie CFC pravidiel pre fyzické osoby

Zo zákona o dani z príjmov sa vypúšťa pravidlo týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby (tzv. CFC pravidlá). Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v aplikačnej praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti.

Zvýšenie pomoci v hmotnej núdzi

Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, sa ustanovila z dôvodu potreby úpravy nastavenia a výšky príspevku na bývanie a potreby skoršej valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi. Na neadekvátnu výšku a nastavenie príspevku na bývanie dlhodobo upozorňuje široká odborná verejnosť. Vzhľadom na súčasnú energetickú a inflačnú krízu môže toto opatrenie výrazne pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam udržať si primerané bývanie. Dochádza k rozčleneniu príspevku na bývanie na viac úrovní a zároveň zvyšuje sa jeho výška, čím sa jednak zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a zároveň sa zvýši počet týchto domácností. Zároveň sa dočasne upravil valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi, a to tak, že predmetné sumy a koeficienty sa budú valorizovať už od 1. októbra 2023 a nie od 1. januára 2024.

Nižšie odvody pre zamestnávateľov v potravinárstve a živočíšnej výrobe

Zamestnávatelia v potravinárstve a v živočíšnej výrobe budú za svojich zamestnancov pol roka platiť nižšie odvody. Zamestnávatelia budú v tomto období platiť iba poistné na úrazové poistenie a garančné poistenie. Naďalej budú mať vykazovaciu povinnosť vo vzťahu k poistnému za zamestnávateľa.

tags: #kvalifikované #obdobie #dôchodkového #poistenia #pri #dobrovoľnom