
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce, občania so zdravotným postihnutím čelia zvýšeným prekážkam pri hľadaní zamestnania z dôvodu zníženej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Slovenská legislatíva sa snaží podporovať ich aktívne zapojenie do pracovného procesu prostredníctvom rôznych zákonov a opatrení. Jedným z kľúčových právnych predpisov je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý bol novelizovaný s cieľom rozšíriť možnosti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Zákon o službách zamestnanosti (ZSZ) okrem povinností zamestnávateľov v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vytvára právny rámec pre aktívnu politiku trhu práce. Cieľom je vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie týchto občanov. V roku 2008 bol ZSZ viackrát novelizovaný, konkrétne zákonmi č. 139/2008 Z. z., 233/2008 Z. z. a 263/2008 Z. z.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zdravotným postihnutím sú definované v § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli dosahovať rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci.
Podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zamestnávateľ môže pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou uplatňovať určité úľavy.
Od 1. januára 2008 nastali zmeny v platení poistného na invalidné poistenie, ktoré upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnanec so zdravotným postihnutím je na účely ZP definovaný v § 40 ods. 1 ZSZ.
Za zamestnanca sa na účely ZSZ považuje fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Do 30. apríla 2008 sa za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie považovali občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, najviac o 40 %. Od 1. mája 2008 sa podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie považujú občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 %.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP), fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stala invalidnou a získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.
Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
Invalidita sa posudzuje:
Prečítajte si tiež: Vrátenie preddavku na výsluhový dôchodok
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z. z. a zákona č. 529/2006 Z. z. účinného od 1. októbra 2006, sa prehodnocuje invalidita u poberateľov invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. júla 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. septembra 2007.
Podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa invalidita poistenca neurčovala prostredníctvom percentuálnej miery poklesu schopnosti jeho zárobkovej činnosti, preto novela ZSP účinná od 1. októbra 2006 v § 263a ods. 6 stanovuje, že u poberateľa plného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a u poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %.
ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri vrátení dane
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. 4. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.
Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.
Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná splniť povinnosti zamestnávateľa podľa ZP a splnením povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.
Do 30. apríla 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. októbra 2007 do 31. decembra 2008 platila minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac, takže minimálna celková cena práce bola odvodená od minimálnej mzdy a predstavovala sumu: 8 100 + 2 853 = 10 953 Sk. Po novelizovaní ZSZ, s účinnosťou od 1. mája 2008, § 49 ods. 4 ZSZ neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce.
Podľa informácie zverejnenej na internetovej stránke www.upsvar.sk v kalendárnom roku 2008 zamestnávatelia na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávajú zákazky alebo odoberajú výrobky alebo služby v sume 20 000 Sk/663,87 EUR, čo je 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 64 ods. 2 ZSZ a § 64a ods. 1 ZSZ. Odvod podľa § 65 ods. 1 ZSZ je 0,9-násobok celkovej ceny práce ustanovenej v § 49 ods. 4 ZSZ.
Minimálny vymeriavací základ je minimálna mzda zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na sociálne poistenie. Minimálna mzda zamestnancov so zdravotným postihnutím a mladistvých zamestnancov bola určená zníženou sadzbou iba do 31. januára 2008, čiže do skončenia platnosti zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.
S účinnosťou od 1. februára 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk.
Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.
Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. apríla 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. mája 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Odvodové povinnosti zamestnávateľa za zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy do 30. apríla 2008 a zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, najviac o 70 % v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy od 1. mája 2008.
Do 31. decembra 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Od 1. januára 2008 podľa § 128 ods. 7 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Od 1. januára 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. januára 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.
Zamestnávateľ je podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP povinný požiadať úrad o predchádzajúci súhlas s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.
Ústava z 9. mája zaručovala občanom právo na zabezpečenie v starobe a pri neschopnosti k práci. Toto právo bolo občanom zabezpečené národným poistením. Súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Starostlivosť o občanov, ktorí ju potrebujú, je jednou z hlavných úloh socialistického štátu.
Dôchodkové zabezpečenie zamestnancov zahŕňalo:
Zamestnanci boli rozdelení do troch pracovných kategórií:
a) do I. pracovnej kategórieb) do II. pracovnej kategóriec) do III. pracovnej kategórie
Zamestnancom I. pracovnej kategórie bol zamestnanec, ktorý bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 9 ods. 4).
Náhradné doby (§ 6 ods. 2) sa započítavali do doby zamestnania v I., II. a III. pracovnej kategórii.
Doby zamestnania sa preukazovali potvrdením zamestnávateľa alebo potvrdením odborov vyhláškou v úradnom liste. Prerušenia sa však nezapočítavali do doby zamestnania, s výnimkou prerušenia z iných vážnych dôvodov.
Nárok na starobný dôchodok mal zamestnanec, ktorý pracoval aspoň 25 rokov a dosiahol vek 60 rokov (zamestnanec I. pracovnej kategórie). Základná výmera starobného dôchodku (§ 9 ods. 1) bola u zamestnanca I. pracovnej kategórie 55% a u zamestnanca III. pracovnej kategórie 50% priemerného ročného zárobku.
Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie zamestnaný viac ako 20 rokov a zamestnanec III. pracovnej kategórie viac ako 25 rokov, starobný dôchodok sa zvyšoval.
Nárok na invalidný dôchodok mal zamestnanec, ktorý sa stal invalidným v dôsledku choroby alebo úrazu. Potrebná doba zamestnania pre nárok na invalidný dôchodok bola:
Invalidný dôchodok sa vypočítal z priemerného ročného zárobku.
Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. kategórie bol 35%, zamestnanca II. kategórie 33,5% a zamestnanca III. kategórie 32% priemerného ročného zárobku.
Ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 platia obdobne pre výpočet dôchodku za výsluhu rokov.
Ak bol dôchodca bezvládny a potreboval ošetrenie a obsluhu inou osobou, dôchodok sa mohol zvýšiť pre bezvládnosť až od 7. roku dieťaťa.
Nárok na dávku zanikol dňom smrti oprávneného.
Výkonné orgány okresných národných výborov rozhodovali o vrátení neprávom poskytnutých súm.
Štát platí zdravotné poistenie za svojich poistencov, ktorými sú napríklad:
Zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť a oznamuje vznik, zmenu alebo zánik platiteľa poistného. Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad:
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem.
tags: #vratenie #zdravotneho #poistenia #invalidny #dochodok #dohoda