Kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb: Porovnanie Slovenska a Rakúska

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou kvality života seniorov žijúcich v domovoch sociálnych služieb. Vzhľadom na starnutie populácie a s tým súvisiace zvyšovanie vekovej hranice priemerného života, je dôležité venovať pozornosť kvalite života seniorov v týchto zariadeniach. Cieľom prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a ich spokojnosť s ňou v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku.

Kvalita života seniorov - teoretické východiská

V období starnutia dochádza k prirodzenému znižovaniu kvality života seniorov, a to ako v oblasti fyzického, tak aj psychického zdravia. Kvalita života je komplexný pohľad na zdravotnú stránku človeka, ktorý zahŕňa nielen fyzickú kondíciu, ale aj duševné pocity a schopnosť zvládať bežné činnosti každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005). Zásadné zmeny v živote seniorov nastávajú pri ich umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, často z dôvodu sociálnej núdze (Határ, 2005).

Vstup do zariadenia sociálnych služieb je zlomovým bodom v živote starého človeka, ktorý so sebou nesie určité riziká (Hegy, 2004). Ovplyvňuje ho zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie a sociálny status. Preto je dôležité venovať pozornosť tejto problematike a hľadať spôsoby, ako zlepšiť kvalitu života seniorov v týchto zariadeniach.

Metodológia prieskumu

Prieskum bol realizovaný v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Dotazník sa skladal z dvoch častí. Prvá časť bola zameraná na zistenie demografických údajov, ako vek a pohlavie. Druhá časť obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:

1. Fungovanie zmyslov
2. Nezávislosť
3. Naplnenie
4. Sociálne zapojenie
5. Smrť a umieranie
6. Blízke vzťahy

Každá doména bola tvorená skórovaním odpovedí na štyri otázky. Odpovede boli hodnotené na Likertovej škále od 1 (vôbec nie) do 5 (maximálne). Pri analýze výsledkov boli spočítané jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne bolo vytvorené hrubé skóre jednotlivých domén.

Prečítajte si tiež: Život seniorov a jeho kvalita

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov (100 %), z toho 37 (49 %) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51 %) v Rakúsku (20 seniorov z Hilfswerk Wiental a 19 seniorov zo zariadenia RENNWEG).

Výsledky prieskumu a diskusia

Fungovanie zmyslov

Otázky v rámci tejto domény zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely medzi slovenskými a rakúskymi seniormi, aj keď seniori na Slovensku dosiahli o niečo vyššie skóre.

Nezávislosť

V rámci tejto domény sa zisťovalo, do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. To naznačuje, že seniori v rakúskych zariadeniach vnímajú vyššiu kvalitu života v tejto doméne. Odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Naplnenie

V tejto doméne sa prieskum zameriaval na spokojnosť seniorov so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Aj v tejto doméne seniori v rakúskych zariadeniach vykazovali vyššiu kvalitu života. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Sociálne zapojenie

V rámci tejto domény sa zisťoval dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiahli priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Aj v tejto oblasti dosiahli seniori v Rakúsku vyššie skóre, čo naznačuje vyššiu úroveň sociálneho zapojenia. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.

Prečítajte si tiež: Život seniorov

Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna.

Smrť a umieranie

V rámci tejto domény sa zisťovalo, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 a pre seniorov z Rakúska 3,09. Slovenskí respondenti dosiahli najnižšie skóre práve v tejto doméne. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Blízke vzťahy

V rámci tejto domény sa zisťoval význam priateľstva pre seniorov, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Porovnanie s inými štúdiami

Pri porovnaní výsledkov s prieskumom pražskej populácie nad 60 rokov (Dragomerická a Prajsová, 2009), respondenti zo Slovenska a Rakúska výrazne zaostávajú, ich úroveň je pod priemerom mierne zníženej kvality života.

Prečítajte si tiež: Kvalita života seniorov: Pohľad na Acova

Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Vplyv prostredia na kvalitu života

Zaujímavým zistením je, že seniori v Rakúsku, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mali vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti. K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili, vyššiu kvalitu života v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí.

Možnosti zlepšenia kvality života

Jednou z možností, ako zvýšiť kvalitu života seniorov, sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Záver

Po dôkladnej analýze výsledkov prieskumu možno konštatovať, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ako aj v domácom prostredí, hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Najnižšie skóre dosiahli slovenskí respondenti v doméne „Smrť a umieranie“.

Je zrejmé, že kvalita života seniorov závisí od viacerých aspektov a je potrebné venovať tejto oblasti zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva dôležitou súčasťou poskytovania zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Starnutie prináša zmeny v zdravotnej, sociálnej a ekonomickej oblasti, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca i celej spoločnosti. Preto je dôležité vytvárať podmienky pre komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú, a umožniť im starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007).

tags: #kvalita #života #seniorov #bakalárska #práca #metodológia