
Mentálne postihnutie predstavuje špecifickú výzvu v oblasti vzdelávania a rozvoja detí. Našťastie, existuje množstvo pomôcok a prístupov, ktoré môžu výrazne podporiť ich napredovanie. Hry, ako neformálne výchovné postupy, zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji tvorivosti a zručností. Tento článok sa zameriava na rôzne typy pomôcok, od digitálnych hier a interaktívnych technológií až po hračky a terapeutické nástroje, ktoré môžu deťom s mentálnym postihnutím pomôcť rozvíjať ich schopnosti a zručnosti.
Mentálne postihnutie (MP), známe aj ako intelektuálne postihnutie, ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, riešením problémov, komunikáciou a sociálnou interakciou. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a miera postihnutia sa môže výrazne líšiť. Preto je nevyhnutné prispôsobiť prístup a pomôcky individuálnym potrebám každého dieťaťa.
Podľa Thorovej je mentálne postihnutie vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami sa myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.
Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je individuálny a miera podpory, ktorú potrebuje, sa môže líšiť bez ohľadu na stupeň postihnutia.
V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), ktorá definuje štyri stupne mentálnej retardácie: ľahkú, strednú, ťažkú a hlbokú.
Prečítajte si tiež: Ľahká mentálna retardácia a motorika
Hry možno zaradiť do kategórie neformálnych výchovných postupov. V týchto postupoch sa uplatňuje napríklad tvorivosť, zručnosť. Hra sa zaraďuje do formálneho školského a neformálneho mimoškolského hľadiska. Hry detí predškolského veku sú v podstate dvojakého charakteru. Sú to predovšetkým prirodzené hry, ktoré si dieťa vytvára samo, vyberá tému a obsah hry podľa svojich objavov a skúseností, vytvára doplnky, pomôcky a vyberá okruh spoluhráčov. Tieto hry sú v predškolskej pedagogike označované ako tvorivé hry. Delíme ich na tematické, dramatizujúce a konštruktívne hry. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tým, že dieťa zavádza do hry novšie varianty a tým dieťa uplatňuje fantáziu a tvorivosť. Tvorivosť a hra majú veľa spoločných elementov. V tvorivej činnosti by hra nemala chýbať a ani jej prvky ako je napríklad spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody. Tvorivá činnosť je významná v tom, že tvorivo uspokojuje a obohacuje. Tvorivosť sa podieľa na znižovaní napätia.
Tvorivé hry - tematické sú najčastejšou činnosťou detí predškolského veku. Sú im najbližšie, pretože sú v nich najmenej obmedzované. Obsah týchto hier tvoria zážitky detí z domova, z materskej školy, skúsenosti z pozorovaní rozličných druhov ľudskej činnosti, dojmy zo života spoločnosti. Sú to napríklad hry na rodinu, kaderníctvo, obchod, cestovanie. Téma a obsah sú navzájom veľmi úzko spojené. Niektoré témy umožňujú široké rozvinutie obsahu, niektoré sú menej obsažné. Preto učiteľka pomáha pri voľbe tematiky, ako aj pri ich striedaní.
Tematické tvorivé hry postupne získavajú kolektívny charakter; deti si vopred rozdelia úlohy a dohodnú sa o význame vecí a hračiek, ktoré budú používať. Výber, ako aj priebeh tematickej hry pomôže učiteľke pochopiť záujmy detí, ich skúsenosti, ale aj ich charakterové vlastnosti. Tvorivé hry sú najnáročnejšou oblasťou práce učiteľky, pretože ich riadenie vyžaduje teoretické znalosti psychologické, sociálno-psychologické a pedagogické, individuálne poznanie každého dieťaťa a schopnosť tieto poznatky tvorivo spracovať a uplatňovať v konkrétnej výchovnej práci s celou skupinou a s jednotlivými deťmi.
Ak dieťa opakuje činnosť s hračkou alebo s materiálom stereotypne a nevie hru rozvíjať, pomôže mu radou, podnecuje novými hračkami, materiálom, a tak rozvíja ďalší priebeh hry. Aj keď je charakter tvorivých hier odlišný od tzv. hier s pravidlami, v týchto hrách sa uplatňujú isté pravidlá správania sa detí, ktoré sú nevyhnutné v záujme hry a vzájomných vzťahov medzi deťmi. Tieto pravidlá formujú a upevňujú sociálne vzťahy detí. Sú to najmä pravidlá správania detí vo vzťahu k hračke. Pretože hračky v materskej škole sú spoločné pre všetky deti, žiadne dieťa nemá právo prisvojovať si hračku natrvalo, tým menej ničiť svojvoľne. Povinnosťou detí je požiadať slušne o hračky a navzájom si ich požičiavať. Ďalej sú to pravidlá vzájomného správania v hre, ktoré ovplyvňujú vzťahy detí. Napríklad dieťa sa učí správať v hre k druhým deťom ohľaduplne, nenarušovať hru druhých, pochopiť, že každý má právo uplatňovať a realizovať v hre svoje názory.
Ďalej sú to pravidlá, ktoré majú platnosť pri riešení sporov v hre (dieťa musí niekedy ustúpiť, inokedy sa ospravedlniť). Deti postupne pochopia aj pravidlá, ktoré sa vzťahujú na úlohy v hre, najmä na vedúce úlohy. Je veľmi dôležité, aby sa tieto pravidlá správania deťom vštepovali už od najmladšej vekovej skupiny, kde najväčšia časť kontroly patrí učiteľke. V najstaršej vekovej skupine deti nielenže dodržiavajú pravidlá správania, ale ich uplatňovanie aj samostatne kontrolujú. deti v tomto veku sú schopné posúdiť, či došlo k odchýlke od prijatého pravidla. Dôsledné uplatňovanie dodržiavania a kontrola sociálnych noriem, ktoré ovplyvňujú život detí v kolektíve, umožňuje deťom žiť a pracovať spoločne, podporuje utváranie kladných vzťahov založených na spolupráci a ohľaduplnosti, brzdí vznik roztržiek, aj keď je pochopiteľné, že sa deti v hre dostanú aj do rozporu.
Prečítajte si tiež: Stupne ľahkej mentálnej retardácie
U mladších detí vznikajú kolízie a rozpory najmä o hračku, u starších preto, že nerešpektujú požiadavky a zámery druhých a presadzujú len svoje návrhy. Mnohé deti sa vždy usilujú o vedúcu úlohu v hre a nedokážu sa podriadiť iným. Učiteľka pri riadení tvorivých hier venuje osobitnú pozornosť utváraniu vzájomných vzťahov medzi deťmi začleňovaním detí do skupín a výchove charakterových vlastností človeka u detí a to za pomoci jednotlivcov a celej skupiny. Prostredníctvom tvorivých hier môže prirodzeným spôsobom plniť úlohy mravnej a pracovnej výchovy. Ak v skupine najmladších detí sa niektoré z nich hrá stále samo, možno to pokladať za prirodzenú situáciu. V skupine najstarších detí takýto jav signalizuje isté výchovné problémy a učiteľka má veľkú príležitosť uplatniť svoju tvorivú pedagogickú činnosť. Deti sa nezúčastňujú hier najmä z dvoch dôvodov. Sú to často deti nesmelé a zahľadené do seba, ktoré nemajú schopnosť samé sa presadiť a zúčastniť hry s ostatnými deťmi. Týmto deťom treba pomáhať, aby boli schopné pri hre prežívať spoločné radosti. Učiteľka sa usiluje zistiť príčinu nesmelosti, aby mohla posilňovať sebavedomie, dôveru vo vlastné sily; v týchto prípadoch je často potrebná pochvala. Naproti tomu existujú deti, ktorým niektoré vlastnosti bránia splynúť s kolektívom. Sú to deti väčšinou agresívne, správajú sa k ostatným deťom hrubo, až nepriateľsky.
Pri usmerňovaní tvorivých hier učiteľka má mať na zreteli tieto úlohy:
Hry dramatizujúce, ktoré tak isto patria do skupiny tvorivých hier, vyžadujú obdobnú starostlivosť a pozornosť učiteľky. Je to druh hier, v ktorých deti dramatickou formou (buď samotné alebo s bábkou, maňuškou, so zvieratkami zo súboru hračiek) napodobňujú len známe rozprávky a príbehy alebo vyjadrujú len vlastné nápady a námety. Neoceniteľnú pomoc poskytujú vychovávateľovi pri formovaní vzájomných vzťahov a pri začleňovaní nesmelých detí do spoločnej činnosti. Môžu sa výchovne využiť aj pri realizácii úloh pracovnej a výtvarnej výchovy. Ak deti vyberajú tému hry samostatne, signalizujú učiteľke odozvu jej výchovnej práce (napríklad, ktoré rozprávky deti zaujali natoľko, že ich stvárňujú).
Riadenie dramatizujúcich hier vyžaduje veľmi taktný prístup učiteľky, ktorá vie včas vstúpiť do hry, prípadne deťom navrhnúť alebo pomôcť zorganizovať, ale aj včas odstúpiť a zaradiť sa medzi divákov. Pri riadení dramatizujúcich hier učiteľka sa zameriava na pestovanie vzájomných vzťahov deti v kolektíve.
Hry konštruktívne rozvíjajú tvorivosť detí a dávajú im veľké možnosti výberu nielen tém, ale aj materiál. V materských školách sa využíva mnoho stavebníc, ktorých princípom je konštruovanie a zostrojovanie predmetov z jednotlivých dielov. Stavebnice vyberáme deťom so zreteľom na vekové osobitosti detí (mladšie deti zvládnu jednoduché zostrojovanie, staršie deti vyžadujú už zložitejšie prvky a postupy konštrukcie). Skonštruované predmety opäť slúžia v ďalšej hre. Konštruktívne hry s prírodným materiálom, predovšetkým s pieskom, sú nevyhnutnou súčasťou hier detí. Piesok musí byť čistý a primerane vlhký. Pri riadení konštruktívnych hier treba dopriať deťom množstvo prírodného materiálu a poznať jeho vlastnosti; nie je správne ich obmedzovať z toho dôvodu, že sa deti zašpinia a urobia neporiadok v miestnosti. Preto je vhodné preniesť tieto konštruktívne hry von alebo vymedziť vhodné prostredie v herni materskej školy tak, aby sa udržiaval poriadok bez väčších ťažkostí.
Prečítajte si tiež: Ako ľahká mentálna retardácia ovplyvňuje motoriku
Postihnuté deti sa radi hrajú, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa ich zdravie ešte nezhoršil. U mentálne postihnutých detí musíme dbať na skutočný fyzický vek a mentálny vek.
Digitálne hry sa stávajú čoraz populárnejším nástrojom na vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím. Ponúkajú interaktívny a zábavný spôsob, ako rozvíjať rôzne zručnosti a schopnosti.
Aby digitálne hry vyhovovali väčšine detí s mentálnym postihnutím musia spĺňať rôzne kritériá. V zozname určenom pre pedagógov a rodičov detí s autizmom a inými formami mentálneho postihnutia sa uvádza, že treba prihliadať na to, aby hra obsahovala zrozumiteľné inštrukcie, aby bolo možné vypnúť jej zvuk, aby sa dala nastaviť úroveň obtiažnosti, počet obrázkov na obrazovke či displeji. Pokiaľ hra obsahuje časové limity, je nutné, aby bola zakomponovaná možnosť vypnúť ich. Použité obrázky a fotografie či animácie by mali byť realistické.
Rizikom býva zábavný rozmer digitálnych hier. Nájsť rovnováhu medzi zábavou a učením sa nie je až také ľahké ako by sa mohlo zdať. Dieťa môže hra natoľko pohltiť, že zábavný efekt prevýši vzdelávací účinok. Táto nástraha číha predovšetkým v komplexnejších hrách - dobrodružných alebo simulačných. Práve tu je dôležitá úloha rodičov, vychovávateľov a pedagógov - dohliadať na to, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky. Obzvlášť deti s ľahšími formami postihnutia mávajú tendenciu pochopiť vzorec riešení, a minimalizovať námahu na učenie sa, užívať si len rozptýlenie.
Kalifornský hudobník Marc Zimmerman v roku 2009 zložil pieseň Language Express (Jazykový rýchlik) o svojich autistických synoch. Otec dvojičiek postihnutých autizmom bol dlhší čas frustrovaný z prístupu školy. Podľa Zimmermana to nefungovalo a jeho chlapci potrebovali podporu predovšetkým v rozvoji sociálnych a emocionálnych zručností. Používateľov prevedie súhrnom zážitkov nazvanými webizódy, ktoré pomáhajú pochopiť rôzne druhy sociálnych situácií. Každá animovaná webizóda je vlastne výletom, počas ktorého dieťa spolu s rodičom, učiteľom či vychovávateľom rozhoduje, čo sa udeje. Jednotlivé príbehy v hre na seba nadväzujú.
Najťažšie však bolo presvedčiť rodičov a pedagógov, že hra naozaj pomôže ich deťom a študentom ľahšie si osvojiť sociálne zručnosti. Mnoho ľudí potenciálu Sociálneho Express neverilo. Zimmerman hru najskôr vyskúšal so svojimi synmi. „Sedeli sme na gauči, naše nohy aj ramená sa dotýkali, hra ich zaujala a rozprávali sme sa,” opísal ich prvú skúsenosť s hrou Zimmerman. Hru sa možno hrať na počítači, no je dostupná aj ako aplikácia pre iPady a tiež sa používa aj na interaktívnych tabuliach v školách.
Vylepšenia a novinky v oblasti vzdelávacích hier pre deti s mentálnym postihnutím však možno nájsť aj u nás doma. Ondrej Vrábel zo Sobotišťa začal s vymýšľaním hier pre deti s mentálnym postihnutím, keď mal desať rokov. Koncom januára získal vo svojich 15-tich rokoch ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2016. Ako prvú hru s názvom Pinf (imaginárne slovíčko z jeho detských čias) navrhol pre maminu sesternicu Dášku, ktorá je od neho staršia a trpí mozgovou obrnou. Vo svojich 20-tich rokoch je na mentálnej úrovni 5 - 6-ročného dieťaťa. Ondrejova hra je pomalšia, jednoduchšia a obsahuje menej farieb než bežné počítačové hry. Ovládanie aj grafika sú nekomplikované, hráčov bez postihnutia nudia.
Pinf neobsahuje hodnotenia ani skóre, pretože tie môžu pôsobiť na postihnuté deti demotivujúco. Úlohy v hre na seba priamo nenadväzujú, nasledujú po sebe náhodne. Deti viac rozmýšľajú a viac sa naučia. Ak by sa zadania v hre pravidelne opakovali, dieťa by sa naučilo ich riešenia naspamäť. K dnešku Ondrej vytvoril vyše tucta hier, a tieto sú v rôznych jazykoch. Preklady zabezpečujú dobrovoľníci. K dispozícii sú pre užívateľov počítačov, tabletov aj smartfónov. Niektoré z jeho hier sú určené na precvičovanie jemnej motoriky, iné na pamäť, farby a písmenká (čítanie, písanie aj počúvanie).
Pinf Hry môžu byť jednoducho prispôsobené a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti. Inštitúcie (školy, centrá, DS, DSS, lekári, organizácie…) majú nárok na bezplatnú skúšobnú licenciu. Plná verzia pre inštitúcie je k dispozícií od 16€ za inštaláciu ročne.
Koncom minulého roka zaujal verejnosť príbeh robotickej hračky Leky. Deti s autizmom a Downovým syndrómom sa vďaka robotovi v tvare gule s tváričkou meniacou výrazy učia a rozvíjajú. Ako interaktívny robot je Leka predvídateľná a jej reakcie sú stále tie isté, čo deťom nielen s vyššie uvedenými poruchami poskytuje pocit bezpečia a vyrovnanosti, upokojuje, pomáha spracovávať pocity úzkosti a zlepšuje vnímanie senzorických podnetov. Zároveň tento guľatý robot umožňuje autistom zvyknúť si na hmatové podnety, keďže deti s diagnózou autizmu sa neradi objímajú a maznajú.
Užívatelia Leky budú mať k dispozícii jednoduché aj zložitejšie hry na zlepšovanie motorických a rozumových zručností. Ich opakovaním si zlepšujú komunikačné schopnosti a učia sa zapájať do diania vo svojom prostredí. Taktiež sa dá vybrať si, aké impulzy bude robot vysielať - zvuky, svetlá aj farby možno vypnúť. Počas hrania sa sleduje, ako dieťa napreduje a podľa jeho reakcií sa dá zvoliť náročnejšia úroveň.
Okrem digitálnych hier existuje množstvo ďalších pomôcok, ktoré môžu podporiť rozvoj detí s mentálnym postihnutím.
Deti už od mala potrebujú pozornosť od dospelého, aby sa vo svojej fáze vyvíjania sa a naučili všetko potrebné. O to viac je potrebné sa venovať deťom s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením, pre ktoré môžu byť všetky aktivity aj učenie ťažšie. Je potrebné, aby sa deti pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci. Ponúkame rôzne zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky, aby sa deti naučili logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Okrem toho si nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež ponúkame kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť.
S ponukou hračiek, hier a pomôcok pre deti s mentálnym postihnutím sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko - manipulačnú schopnosť napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši. Prvý obsahuje guľôčky a druhý je vyplnený molitanom, tretí prvok je zo šušťavej fólie (príjemná na dotyk), štvrtý a piaty je z látky príjemnej na dotyk a šiesty je vyplnený hrachom. Ďalšími prvkami sú napr. šnurovanie čo je ďalším lákadlom pre deti. Húsenička aktívne rozvíja zmysel pre dotyk a aj vizuálne vnímanie okolia a detailov. V ponuke sú aj produkty, ktoré rozvíjajú grafomotoriku a zrakovo-pohybovú koordináciu rovnako ako aj naučia dieťa počítať, chápať čas a rozvíjať svoju myseľ presne tým spôsobom, aký je najvhodnejší.
Článok poukazuje na to, akým spôsobom možno využívať technologické pomôcky na všestranný rozvoj schopností detí s postihnutím. Zameriava sa na možnosti adaptovaných pomôcok s ovládačmi, komunikátorov a tiež rôznych interaktívnych pomôcok v Snoezelen miestnosti.
Bdelosť, ako jeden z najdôležitejších predpokladov pre učenie a vývin, môže byť popísaná ako úroveň interakcie s prostredím. Úroveň bdelosti býva u jednotlivcov s ťažkým postihnutím narušená. Majú značné ťažkosti byť v kontakte so svojím prostredím. Bežne sa vyskytujú prejavy stereotypného správania, ako je dávanie rúk do úst, škriabanie rúk alebo hryzenie predmetov. Títo jednotlivci majú problémy s dosahovaním, uchopovaním, udržaním predmetov a manipuláciou s nimi. Porozumenie hovorenej reči je slabé alebo až žiadne a tiež nie je u nich evidentná symbolická interakcia s objektmi. Vysielajú len slabé komunikačné signály (vokalizácia, pohľad, reč tela, zmena výrazu tváre alebo svalového tonusu), aby sa vyjadrili.
Napriek závažnosti a kombinácii jednotlivých druhov postihnutí a dôsledkov z toho vyplývajúcich je aj u tejto skupiny jednotlivcov potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Aby mohol byť tento potenciál naplnený, je nevyhnutné dať týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím. Tiež je možné v určitých oblastiach a v určitej miere pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. To môžeme dosiahnuť dôsledným pozorovaním a správnou interpretáciou všetkých (aj minimálnych) prejavov konkrétneho jednotlivca a primeranými reakciami na ne.
Jedným z najpoužívanejších prostriedkov sú ovládače. Sú to technické prostriedky, ktoré sú navrhnuté tak, aby umožnili týmto jednotlivcom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Ako uvádza Mechling (2006) žiaci sa učia, že stlačením tlačidla môžu prezentovať svoje preferencie, priania, potreby a iné informácie. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie. Tiež sú schopní naučiť sa pracovať s jedným ovládačom alebo aj s viacerými ovládačmi naraz a vyberať si preferované stimuly.
Aby sme úspešne žiakom sprístupnili prostredie a umožnili im kontrolovať veci okolo seba, musíme vybrať vhodný ovládač. Treba si premyslieť, aký typ ovládača zvolíme a ako ho bude môcť konkrétny žiak aktivovať. V súčasnosti je na trhu mnoho druhov ovládačov. Majú rôzne veľkosti a farby. Aktivujú sa stlačením plochy ovládača buď jednou alebo obidvomi rukami, poprípade potiahnutím páky alebo dlhším podržaním. Tiež majú rôznu úroveň citlivosti. Pri žiakoch, ktorí majú značne obmedzené pohybové schopnosti treba myslieť aj na to, ako ho žiak môže aktivovať. Stimuly, ktoré žiak prostredníctvom ovládača vyvolá, musia byť pre neho dostatočne motivujúce, teda musia byť dostatočne preferované a obľúbené. Pomocou ovládačov môžeme rozšíriť možnosti hry u týchto detí a voľnočasových aktivít, keďže je možné spájať ich aj s rôznymi hračkami alebo predmetmi bežnej potreby.
Sú prostriedkom alternatívnej a augmentatívnej komunikácie a využívajú sa na osvojenie komunikačných zručností u jednotlivcov, ktorí majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Ide o jednotlivcov s autizmom, mentálnym, telesným alebo viacnásobným postihnutím. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie (ako je stlačenie obrázka alebo iného symbolu na klávesnici) do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov.
Pôvodne boli určené jednotlivcom s ťažkým mentálnym a viacnásobným postihnutím ako miesto na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Všetko vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom na stimuláciu všetkých zmyslov. V súčasnej dobe sú neodmysliteľným prostriedkom podpory uvedenej skupiny jednotlivcov. Možno konštatovať, že dnes je potenciál a možnosti využitia týchto miestností vyšší, a to aj z toho dôvodu, že sa do nich zakomponovali rôzne interaktívne prvky. Viaceré klasické komponenty ako napríklad bublinkové valce alebo optické vlákna môžu byť teraz prepojené špeciálnymi ovládačmi s veľkými tlačidlami. Pomocou nich môžu jednotlivci meniť farbu vlákien alebo valca. Ovládanie je jednoduché a nevyžaduje veľké úsilie zo strany jednotlivca.