Láska, Partnerstvo, Erotika a Sexuálny Život Telesne Postihnutých Občanov

Úvod

Sexualita je prirodzenou súčasťou ľudského života a telesné postihnutie v žiadnom prípade neznižuje právo jednotlivcov na ich sexuálne vyjadrenie. Aj napriek tomu, že je sexualita považovaná za základnú ľudskú potrebu a výchova v tejto oblasti za prirodzené právo každého z nás, dosiaľ nebola skoro žiadna pozornosť venovaná sexuálnej výchove telesne postihnutých osôb. Tento článok sa zameriava na problematiku lásky, partnerstva, erotiky a sexuálneho života telesne postihnutých občanov na Slovensku, a to s ohľadom na špecifické výzvy, ktorým táto skupina obyvateľstva čelí.

Charakteristika Oblasti

Na Slovensku sa sexualita osôb s telesným postihnutím ako tabuizovaný či marginalizovaný koncept postupne stáva menej tabuizovanou témou, aspoň v kruhoch odborných. Pri tejto cieľovej kategórii sa málokedy stretávame s plánovite prevádzanou sexuálnou výchovou, väčšinou nebýva vnímaná ako dôležitá súčasť výchovy.

Vzdelávanie a rozvoj osobnosti

Cieľom vzdelávania je pripraviť žiakov k tomu, aby sa prejavovali ako samostatné, slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňovali svoje práva a napĺňali svoje povinnosti. V kontexte telesne postihnutých osôb to znamená, že vzdelávanie by malo viesť k vnímaniu seba samého a svojich potrieb, vrátane sexuálnych, a k zodpovednému správaniu v partnerských vzťahoch. Etické, morálne a hodnotové témy by mali byť súčasťou étosu školy a mali by byť integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach.

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť by mala integrovať témy emócií, šikany a spôsobov, ako jej predchádzať a brániť sa. Je dôležité, aby boli spomenuté zručnosti žiakom odovzdávané kompetentnými odborníkmi.

Formovanie osobnosti žiaka koreluje aj s psychologickým rozvojom. Rozvíja schopnosť žiaka zaujať kritický postoj v okolnostiach reálneho života a reagovať na ne. Žiak sa učí hodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza, vyhodnotiť ju a rozhodnúť sa na základe skúseností a vedomostí z rôznych oblastí.

Prečítajte si tiež: Výskum v domovoch dôchodcov

Ľudská rozmanitosť a vzťahy

Žiaci spoznávajú medziľudské vzťahy a budujú si pozitívny postoj k ľudskej rozmanitosti. Rozmanitosť sama o sebe nie je hodnota, existuje rôznosť a rozmanitosť, ktorá nie je pozitívna a nie je možné si k nej budovať pozitívny postoj. Pozitívny postoj je možné si vytvoriť iba k tej časti rozmanitosti, ktorá je pozitívna, prípadne ktorá vzhľadom k celku predstavuje pozitívum.

Integrovaný charakter kurikula

Integrovaný charakter kurikula dáva zmysel a pôsobí kompaktne a viac v súlade s tým, ako deti (ale aj dospelí) pristupujú k procesu poznávania - cez prepájania nových poznatkov s už existujúcimi, cez poznávanie sveta okolo nás v jeho celistvosti, nie oddelene v štruktúre jednotlivých predmetov.

Ciele Vzdelávacej Oblasti

Celá vzdelávacia oblasť má spolu 10 hlavných cieľov, z ktorých je jeden určených práve na participáciu. Ciele sa vzájomne prepájajú a prelínajú, nemožno ich vnímať izolovane.

Je vhodné vyhnúť sa slovnému spojeniu „rozpoznávania vrstiev svojej identity“ vzhľadom k možnosti zneužitia týchto pojmov identitárnou politikou, ktorá označuje politickú činnosť, ostro zameriavanú na potreby konkrétnej skupiny ľudí. Cieľom je zvýšiť uznanie dotknutej skupiny, zlepšiť jej sociálne postavenie a posilniť jej vplyv. Kultúrne, etnické, sociálne alebo sexuálne charakteristiky sa používajú na identifikáciu členov takejto skupiny.

Terminologické Nejasnosti

V oblasti sexuálnej výchovy vládne veľká pojmová neujasnenosť a nejednotnosť. Pred rokom 1989 bol u nás v odbornej literatúre, ako aj v oficiálnych dokumentoch najviac preferovaný termín výchova k rodičovstvu. Ten však zužuje celú problematiku iba na vzťah rodiča a dieťaťa, akcentuje problémy späté s výchovou detí a úlohou rodiča na úkor iných tém zaoberajúcich sa sexualitou, partnerskými vzťahmi. V kontexte sledovanej problematiky si väčšina osôb s telesným postihnutím žiadnu rodinu nezaloží a rodičmi sa nestanú. Podobne zavádzajúco znejú pojmy manželská a rodičovská výchova a rodinná výchova. Oba akcentujú zodpovednosť rodiny, resp. rodičov za výchovu, avšak nenaznačujú, že sexuálnu výchovu je nevyhnutné realizovať v škole, ako aj tam, kde rodina úplne zlyhala - v prípade osôb s ťažším mentálnym postihnutím najmä v domovoch sociálnych služieb.

Prečítajte si tiež: Význam lásky v ľudskom živote

V zahraničí sa okrem pojmu sexuálna výchova používajú aj iné termíny. V druhej polovici 70. rokov sa často používal pojem výchova k rodičovstvu (parenthood education), pretože zahrňuje širší záber než sexuálna výchova. V tomto období sa v jednotlivých krajinách prechádzalo k všeobecnejším názvom, ktoré mali zdôrazniť širší prístup k otázkam intímneho spolužitia, najmä z hľadiska etiky a morálky, napríklad vo Fínsku - Výchova k rodinnému životu, Nórsko - Učiť sa žiť spoločne, Ľudská reprodukcia, Švédsko - Výchova k sexuálnym a ľudským vzťahom, Poľsko - Príprava na rodinný život.

V 80. rokoch začali najmä sexuológovia upozorňovať na to, že širšie názvy (bez prívlastku sexuálna) umožňujú venovať pozornosť najmä psychologickým, sociálnym a etickým otázkam partnerstva, manželstva a rodičovstva a konkrétnym informáciám o sexualite je venovaná iba obmedzená (alebo žiadna) pozornosť. Narastajúci význam týchto informácií sa prejavil návratom k názvu sexuálna výchova (sexual education), ktorý do roku 1998 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky oficiálne používalo na označenie danej oblasti výchovy aj u nás.

Na Slovensku je v súčasnosti oficiálne schválená koncepcia Výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Tento termín nahradil predtým zaužívaný pojem sexuálna výchova. Uvedená zmena bola vyvolaná odozvou medzi laickou i odbornou verejnosťou po tom, čo v roku 1994 schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky učebné osnovy Sexuálna výchova.

Najmä u osôb s telesným postihnutím sa dostávame k určitému terminologickému rozporu týkajúcemu sa pojmov sexuálna výchova a výchova k manželstvu a rodičovstvu. U početnej laickej verejnosti totiž samotné substantívum sex a od neho odvodené adjektívum sexuálny vzbudzuje pohoršenie. Je zaujímavé, že tieto negatívne pocity sa ešte umocňujú stupňom religiozity obyvateľstva, takže termín sexuálna výchova, ako sme naznačili vyššie, je na Slovensku len ťažko priechodný. Po rozdelení Československa v roku 1993 bola Spoločnosť pre plánovanie rodiny a sexuálnu výchovu štátnymi orgánmi donútená na premenovanie na Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu. Taktiež v Českej republike je sexuálna výchova nahradzovaná rodinnou výchovou, aj keď je každému na prvý pohľad zrejmé, že nejde o synonymum. Táto diskrepancia potom ďaleko viac vynikne vo výchove sexuálnych menšín, akými sú práve osoby s telesným postihnutím.

Podľa R. Uzla (2009) pritom nie je spor o tom, že ich sexuálna výchova je úplnou nevyhnutnosťou, zatiaľ čo výchova k rodičovstvu je značne problematická. Tento nomenklatúrny paradox sa potom veľmi zreteľne prejaví u osôb s ťažším telesným postihnutím. Pojem výchova k manželstvu a rodičovstvu u tejto skupiny obyvateľstva nemôže fungovať ako náhrada alebo dokonca termín „širšieho záberu“. U osôb s ľahkým telesným postihnutím by sme mohli uvažovať aj o pojme výchova k manželstvu a rodičovstvu, používanom u bežnej populácie. Čo však osoby s ťažším telesným postihnutím? Osoby, z ktorých, dovolíme si tvrdiť, väčšina nebude uzatvárať manželstvo a vychovávať svoje deti. V tomto smere považujeme za výstižnejší názov uvedenej zložky výchovy sexuálna výchova. Rovnakého názoru je R. Uzel (2009), keď konštatuje, že nemôžeme súhlasiť s názorom, že výchova k manželstvu a rodičovstvu je u osôb s telesným postihnutím nadradená výchove sexuálnej, ktorá je jej súčasťou. Naopak, u týchto osôb bude skôr platný švédsky model, kde výchova k manželstvu a rodičovstvu je považovaná za súčasť univerzálnej výchovy sexuálnej.

Prečítajte si tiež: Pohľady na lásku

Forma sexuálnej výchovy

Dosiaľ nevyriešenou otázkou v oblasti sexuálnej výchovy je, či má byť samostatným predmetom (ako je to napríklad vo Veľkej Británii) alebo súčasťou edukačného procesu (ako napríklad vo Švédsku, Dánsku a i.). Na Slovensku môžeme situáciu ilustrovať tým, že sexuálna výchova osôb s telesným postihnutím je súčasťou učebných osnov iných predmetov, ale vlastné učebné osnovy nemá. Sexuálna výchova nie je samostatným predmetom. Je koncipovaná ako medzipredmetová disciplína. Mala by sa teda implementovať do ostatných vyučovacích predmetov. Na špeciálnych základných školách sa vyučuje najmä v rámci prírodopisu, náuky o spoločnosti, ale aj v rámci iných predmetov formou tzv. skrytých osnov ako aj v mimovyučovacích výchovno-vzdelávacích aktivitách triedneho/ej učiteľa/učiteľky. Na špeciálnej základnej škole sa so sexuálnou výchovou žiaci/žiačky s telesným postihnutím stretávajú rovnako v etickej výchove, náboženstve, prírodopise, občianskej výchove a v rámci praktických predmetov ako i krúžkov varenia, šitia a pod. Samozrejme, najväčší priestor je na triednických hodinách a najmä na etickej výchove. Tá je však opäť nepovinná a deti (no častejšie ich rodičia) si vyberajú medzi ňou a náboženstvom.

Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etickú výchovu ani jeden žiak a namiesto pravdivých informácií o sexualite počúvajú, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interrupcia rovná sa vražda. Na druhej strane je pre efektívnosť sexuálnej výchovy potrebná systematickosť, komplexnosť a dlhodobé zaraďovanie do výchovno-vzdelávacieho procesu, najmä čo sa týka žiakov s telesným postihnutím. Pod systematickosťou a dlhodobosťou rozumieme zaraďovanie sexuálnej výchovy už od útleho veku až po dospelosť. Najmä pre osoby s telesným postihnutím je tento spôsob potrebný kvôli pamäťovej stope, ktorá sa u nich stráca rýchlejšie ako u intaktných detí. Pod komplexnosťou rozumieme zaradenie sexuálnej výchovy na všetky typy škôl, špeciálne školy nevynímajúc, rovnako u chlapcov ako aj u dievčat, pretože zatiaľ sa táto oblasť výchovy zameriavala väčšinou na dievčatá.

Odbornosť pedagógov

Ďalšou prekážkou realizácie kvalitnej a odborne fundovanej sexuálnej výchovy na Slovensku je fakt, že nemáme jednoznačne určeného a vyškoleného učiteľa (pedagóga) sexuálnej výchovy. Máme nedostatočný počet pedagógov pripravených na takýto typ vzdelávania. Súčasné vzdelávanie sa realizuje najmä v rámci postgraduálneho vzdelávania učiteľov etickej a občianskej výchovy na pôde metodických centier, avšak skôr ako okrajová téma. Okrem toho majú možnosť sa na túto problematiku zameraní učitelia zúčastňovať špeciálnych školení.

Inou nedoriešenou oblasťou je problematika záväznosti sexuálnej výchovy. Je a má byť sexuálna výchova povinná? Musíme konštatovať, že sexuálnu výchovu v praxi realizuje len malá časť učiteľov. V tejto súvislosti E. Poliaková (1996) konštatuje, že napriek tomu, že otázky kvality a efektívnosti sexuálnej výchovy nadobúdajú osobitnú aktuálnosť a naliehavosť, prístup k ich riešeniu je nejasný. Akceptácia sexuálnej výchovy ako nevyhnutnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu na školách je veľmi vysoká. V subjektívne pociťovaných problémoch pri sexuálnej výchove prevládajú nedostatky v metodike nad nedostatkami v poznatkovej sfére a osobnostnými bariérami. Najfrekventovanejšie vnímaným problémom je nedostatočná spolupráca rodiny so školou a absolútna abstinencia sexuálnej výchovy v rodine. Prevládajú problémy s chápaním obsahu a postavením sexuálnej výchovy.

Sexuálna Výchova v Domovoch Sociálnych Služieb

V ďalšej časti príspevku sa zameriame na deskripciu problémov, ktoré v oblasti sexuálnej výchovy vidíme v domovoch sociálnych služieb. sexuálne zneužívanie blízkymi ľuďmi (zamestnancami domova sociálnych služieb), resp. absencia interdisciplinárnej spolupráce. V nasledujúcich riadkoch uvedené problémy konkretizujeme a dopĺňame ich o naše výskumné zistenia.

Kolektívnu starostlivosť charakterizuje nedostatok intimity i príležitostí k telesnému i pocitovo-senzuálnemu sebapoznaniu. Podľa B. Bazalovej (2009) je problémom štátom stále podporovaný a stále preferovaný život osôb s telesným postihnutím vo veľkých zariadeniach. Klienti domovov sociálnych služieb majú nedostatok súkromia, či už pre masturbáciu alebo pre sexuálne aktivity v páre, pokiaľ teda používatelia týchto zariadení majú toľko šťastia, že sú v týchto aktivitách podporovaní.

Na základe nami realizovaného výskumného šetrenia je možné konštatovať, že existujú pomerne veľké rozdiely v jednotlivých zariadeniach, čo sa týka kvality poskytovaných služieb. Na jednej strane Slovenská republika disponuje modernými zariadeniami, ktoré ponúkajú svoje služby klientom, ktorí bývajú samostatne na izbe, na druhej strane existujú veľké, niekedy aj nekoedukované zariadenia, kde klient býva s desiatkou ďalších klientov. Kľúčovým faktorom je už samotná neprirodzenosť inštitucionálnej výchovy (napr. v domovoch sociálnych služieb s celodenným pobytom chýba kontakt s rodinou, riziko konfúzie rolí). Výskum nám potvrdil, že vo väčšine ústavných zariadení naďalej chýba dostatok súkromia pre osoby s telesným postihnutím. To súvisí s existenciou už spomínaných veľkých zariadení (riziko izolovanosti, zneužívania, nutnosti prispôsobovať sa režimu, potrebám iných obyvateľov a pod.).

Väčšina domovov sociálnych služieb na Slovensku poskytuje svoje služby viac ako 30 klientom, čo je kľúčová hranica z hľadiska posudzovania kvality poskytovaných služieb. Aj keď je zistenie väčšiny klientov koedukovaných zariadení pozitívne, sme nútení sa zmieniť o tom, že aj v niektorých koedukovaných zariadeniach majú jedinci obmedzený kontakt s osobami opačného pohlavia. Z 28 domovov sociálnych služieb, ktoré sa zapojili do výskumu, 82,14 % (23) zariadení poskytuje svoje služby viac ako 30 klientom (v jednom domove sociálnych služieb). Hranicu 30 klientov uvádzame vzhľadom na to, že práve táto je európskymi odborníkmi považovaná za kľúčovú z hľadiska posudzovania kvality služieb. V inštitúcii, ktorá má viac ako 30 obyvateľov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej dôjde k porušovaniu niektorých zo základných ľudských práv (Kozáková, 2005).

Dôležitým ukazovateľom kvality poskytovanej rezidenčnej služby je taktiež počet klientov obývajúcich spoločnú izbu. V rámci nášho šetrenia sme zisťovali minimálny a maximálny počet klientov obývajúcich jednu izbu. Veľmi potešujúcim zistením je, že 25 % z 28 oslovených zariadení uviedlo ako minimum jedného používateľa obývajúceho jednu izbu. Na druhej strane však pomerne znepokojujúcou informáciou je, že jedno zariadenie uviedlo ako minimálny počet 8 používateľov obývajúcich spoločne jednu izbu.

V domovoch sociálnych služieb nie je zabezpečená koedukácia. Čo sa týka zdravého sexuálneho vývoja osôb s telesným postihnutím, často zákonite musí byť patologický, najmä v tých zariadeniach, ktoré sú nekoedukované. V našom výskume sme zaznamenali do istej miery pomerne známy fakt, a to značnú prevahu zastúpenia žien (76,45%) v personáli domovov sociálnych služieb, teda nedostatok mužského vzoru v týchto typoch zariadenia. Je zrejmé, že klienti domovov sociálnych služieb nemajú tie isté podmienky ako iní jedinci na nerušené rozvinutie svojho sexuálneho života. I. Burdová (1988) nazýva tento jav nezdravou „Love map“ teda „Mapou lásky“ - čo je to, čo odmalička dieťaťu tlačíme v oblasti sexuálneho rozvoja do pamäti. Ako dodáva B. Bazalová (2009), takéto podmienky by deformovali aj človeka bez telesného postihnutia (napr. väznice), nie to človeka, ktorý má problémy s logickým úsudkom, vyhodnocovaním situácií, generalizáciou, analýzou, syntézou, komunikáciou, predstavivosťou a pod. Atmosféra v koedukovaných zariadeniach je podľa K. Matulaya (1986) badateľne lepšia ako v zariadeniach s klientmi jedného pohlavia, nakoľko denný styk s druhým pohlavím im pomáha lepšie sa prispôsobovať požiadavkám spoločného života.

Pozitívnym zistením je, že v nami mapovaných domovoch sociálnych služieb z 28 zariadení bolo iba jedno zariadenie nekoedukované. Do porovnávania sexuálnych prejavov bolo zaradených 298 klientov umiestnených v koedukovaných zariadeniach a 68 klientov umiestnených v nekoedukovaných zariadeniach (Mandzáková, 2011). Domovy sociálnych služieb málo rešpektujú sexuálne potreby a sexuálne práva svojich klientov. Strata súkromia je pravidelnou daňou za pobyt v domove sociálnych služieb. Často ide o nútené znášanie mal…

tags: #laska #partnerstvo #erotika #a #sexualny #zivot