
V našej spoločnosti sú seniori, žiaľ, často prehliadaní. Cieľom je prinášať im radosť a pocit, že na nich záleží, a vytvárať im krajšiu jeseň života. Príslovie, že láska kvitne v každom veku, je pravdivé. Ak si niekto myslí, že na staré kolená ho už nič krásne v tejto oblasti nečaká, mýli sa.
Poslaním Koľko Lásky o.z. je prinášať seniorom nielen radosť, ale aj pocit, že na nich záleží - že ich Jeseň Života môže byť plná lásky a spolupatričnosti. Do aktivít združenia sa ročne zapájajú desaťtisíce ľudí. Medzi najznámejšie projekty patria:
Na jar Koľko Lásky o.z. vyzýva školy, firmy aj širokú verejnosť, aby pripravili pre seniorov ručne robené pohľadnice, ku ktorým pripoja drobnosti s tematikou kvetov a odovzdajú ich do zapojených domovov. Celoročná činnosť si vyžaduje náklady v desiatkach tisíc Eur. Preto združenie hľadá patrónov, ktorí budú pravidelne prispievať na jeho činnosť. Dary sú používané na pokrytie nevyhnutných nákladov, bez ktorých združenie nevie existovať. Vďaka darcom je možné organizovať výzvy a pomáhať seniorom po celý rok. Záujem firiem o pomoc seniorom a firemné dobrovoľníctvo sa v poslednom čase dostáva do popredia, čo združenie veľmi teší. Ak budeme deti viesť k dobrovoľníctvu a pomoci zraniteľným, nielen vytvoríme medzigeneračné spolupráce, ale vychováme uvedomelú mládež.
Ak máte krásne spomienky na svojich starých rodičov, alebo jednoducho máte blízko k seniorom, sľubujeme, že sa pri čítaní nášho newslettra budete usmievať! Nie je nič krajšie, ako si pohľadiť dušu nádhernými fotkami usmiatych seniorov.
Vo vestibule Domova dôchodcov - domova sociálnych služieb v Lučenci možno každý deň vidieť milý párik, túliť sa k sebe ako dve hrdličky. Pán Beyerl a pani Takáčová spolu v jedálni obedujú, sedia na lavičke v chodbe, pred domovom a niekoľko rokov už spolu bývajú aj na izbe. Oddelene ich ani nevidno. Nalepia sa tesne k sebe a ticho sedia, alebo sa rozprávajú.
Prečítajte si tiež: Výskum v domovoch dôchodcov
Pani Takáčová sa pánovi Beyerlovi zapáčila pred desiatimi rokmi. „Preto, lebo nepletkuje ako ostatné. Lepšie nám je spolu, máme sa radi,“ vysvetľuje čulý dôchodca. Žijú spolu i bez sobášneho listu. „Keď mi zomrel manžel, nechcela som ísť bývať k deťom do Zvolena, ale som sa rozhodla, že pôjdem do penziónu. Začala som chodiť do klubu, kde sme sa aj zoznámili. Odvtedy sme sa často chodili spolu kúpať, na výlety a postupne sme si na seba čoraz viac zvykali. Pán Beyerl však býval na Tuhárskom námestí a tak sme v roku 1995 požiadali vedenie Domova dôchodcov, či by sme nemohli bývať spolu. Vyšli nám v ústrety a cítim, že je to tá pravá láska. Je to také krásne, akoby sme mali dvadsať rokov,“ hovorí pani Takáčová.
„Takú lásku som ešte nevidela. Hneď bolo na nich vidieť, že sa majú radi. Veľmi sa o seba starajú a sú veľmi zlatí,“ tvrdí riaditeľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Lučenci Eva Florovičová.
Zaľúbený pár chodí spolu aj do Švajčiarska. „Už niekoľko rokov mi tam býva dcéra. Boli sme u nej aj na Vianoce. Škoda, že na Slovensku nie je všade tak čisto a ľudia nie sú k sebe takí milí,“ povedala pani Takáčová.
Doslova ako v raji sa teraz cíti aj pán Beyerl. „Ja som sa po rokoch trápenia rozviedol s bývalou manželkou. Pila ako dúha a vydržal som to s ňou len kvôli našim deťom. Povedal som jej, že keď dovŕšia 18 rokov, okamžite od nej odídem. Za tie roky narobila celej rodine veľa hanby. Teraz cítim, že som šťastný a za desať rokov spolunažívania sme sa tu v domove ani raz nepohádali,“ hovorí pán Beyerl.
Veľké prekvapenie zaľúbenému páru pripravil personál domova a spolubývajúci, keď im vystrojili neoficiálnu svadbu. „Všetci sme sa stretli v jedálni. Sestrička mi priniesla aj biele svadobné šaty, kúpili sme si aj prstene a všetko prebehlo ako na ozajstnej svadbe. Povedali sme si svoje áno, dali svadobný bozk a celý domov dôchodcov Ambra spieval a tancoval až do rána. Bola to ozajstná, aj keď neoficiálna svadba snov,“ spomína si pani Takáčová.
Prečítajte si tiež: Význam lásky v ľudskom živote
Aj keď sa dôchodcovia na staré kolená nechcú prispôsobovať a majú radi súkromie, ich vzťahy sú väčšinou založené na vzájomnej pomoci a porozumení. „Ak páry prejavia záujem bývať spolu, domov im vychádza v ústrety a takéto páry vždy rešpektujeme, aj keď ich je málo,“ dodala riaditeľka domova Eva Florovičová.
Pani Takáčová a pán Beyerl si sľúbili vernosť až do smrti. V ich prípade sa potvrdilo, že ľudia sa dokážu zaľúbiť v každom veku. „Tak isto ako za mlada sme stratili hlavu a intenzívne ľúbime. Myslím si, že vek neuberá na intenzite zaľúbenia. Ja v tom nevidím žiaden rozdiel. Dohliadame na seba, či sme zobrali lieky a stále si to pripomíname. Keď je jeden chorý, pomôže druhému, urobí čo treba, aby mohol partner odpočívať. Vo dvojici sa život a staroba znáša lepšie ako samému."
Sociálne siete zaplavila výzva, ktorá má potešiť dôchodcov. Zapájajú sa do nej stovky dobrovoľníkov. Koľko lásky sa zmestí do jednej krabice od topánok? Tak znie jednoduchá otázka, ktorá sa zmenila na výzvu. Z tohto dobrovoľníka sa potom stáva kontaktná osoba, ktorej sa ozývajú tí, ktorí doma vytvorili balíčky zo zabalených krabíc od topánok. Obsah balíčkov má svoje pravidlá, aby skutočne pomohol a mal svoj účel. Rovnako organizátori pridali aj odporúčanie, čo do balíčkov nedávať z bezpečnostných dôvodov. Jedna z organizátoriek Silvia Slobodová hovorí, že keby v niektorom zo zariadení balíčky chýbali, doplnia ich z Bratislavy, kde ich pre nich zbierajú aj rôzne spoločnosti. Už teraz si na Vianoce nájdu vianočný balíček v približne 80 zariadeniach pre seniorov. Ich počet však môže stále rásť, zbierka totiž trvá až do 2. decembra.
Na prvú lásku sa vraj nezabúda. Tie ďalšie s ohľadom na časový horizont i partnera, nadobúdajú zakaždým iné dimenzie. Iná je láska v mladosti, iná v dospelosti a iná v staršom veku. Aj keď sa časom mení forma prejavu, intenzita citu môže zostať rovnako silná. Vo vyššom veku sa láska často prejavuje skôr vzájomnou starostlivosťou, porozumením a spoločne stráveným časom.
Prečítajte si tiež: Pohľady na lásku