Lyžovanie telesne postihnutých: Pravidlá a klasifikácia

Úvod

Lyžovanie je dynamický šport, ktorý si vyžaduje fyzickú zdatnosť, odvahu a odhodlanie. Pre telesne postihnutých lyžiarov predstavuje táto disciplína ešte väčšiu výzvu. Avšak, vďaka špeciálnym úpravám, pravidlám a klasifikáciám môžu aj oni pretekať a dosahovať pozoruhodné výsledky. Tento článok sa zameriava na pravidlá a klasifikáciu lyžovania telesne postihnutých, s dôrazom na rôzne druhy postihnutí a ich vplyv na športové výkony.

Klasifikácia telesne postihnutých lyžiarov

Klasifikácia je základným kameňom pre zabezpečenie spravodlivosti v súťažiach telesne postihnutých športovcov. Cieľom je vytvoriť kategórie, v ktorých súťažia športovci s porovnateľným stupňom postihnutia. Klasifikácia je určená pre športovcov, aby v športe uspeli na základe svojich pohybových zručností, ktoré zahŕňajú technické zručnosti, zdravie, duševnú rovnováhu a šikovnosť. Športovci sú zaradení na základe telesného, duševného alebo zmyslového znevýhodnenia do športových tried, ktoré zahŕňajú štandardizované testy, vykonávané športovcom a ohodnotené skupinou odborníkov.

Športovci podľa povahy znevýhodnenia podstúpia vyšetrenia na fyzické, psychologické alebo zrakové postihnutie. Hodnotenie klasifikácie môže zahŕňať aj ohodnotenie technického stavu pomôcok a pozorovanie na športovisku. Rôzne športy si vyžadujú rôzne aktivity a pohyby, preto sa klasifikácia vyznačuje špecifikami konkrétneho športu. Športovec, ktorý je spôsobilý na súťaženie v jednom športe, nemusí mať spôsobilosť na iný šport. Štatút klasifikácie športovca sa overuje pred príchodom na paralympijské hry všade tam, kde je to možné.

Klasifikácia každého športu je regulovaná Medzinárodnou športovou federáciou (ISF) pre každý šport a musí byť v súlade s klasifikačnými pravidlami IPC a medzinárodnými štandardmi. Športovcov klasifikuje medzinárodný výbor akreditovaných klasifikátorov, ktorí sú vyškolení medzinárodnými športovými federáciami.

Typy postihnutí

V lyžovaní telesne postihnutých sa stretávame s rôznymi typmi postihnutí, ktoré ovplyvňujú klasifikáciu športovcov:

Prečítajte si tiež: Spravodlivosť a úspech v lyžovaní telesne postihnutých

• Telesné postihnutie: Zahŕňa stratu končatín, svalovú slabosť, obmedzený rozsah pohybu, problémy s koordináciou a rovnováhou.
• Zrakové postihnutie: Športovci sú rozdelení do troch kategórií na základe stupňa zrakového postihnutia: B1 (úplná strata zraku), B2 (zvyšky zraku), B3 (čiastočne nevidiaci).
• Intelektuálne postihnutie: V niektorých športoch súťažia aj športovci s intelektuálnym postihnutím, avšak v lyžovaní je to menej bežné.

Príklady klasifikácií

• Zjazdové lyžovanie:
  • LW1 - Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú v sede (monolyža).
  • LW2 - Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s jednou lyžou a dvoma barlami.
  • LW3 - Lyžiari s postihnutím oboch rúk.
  • LW4 - Lyžiari s postihnutím jednej ruky.
  • LW5/7 - Lyžiari s postihnutím oboch nôh, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
  • LW6/8 - Lyžiari s postihnutím jednej nohy, ktorí lyžujú postojačky s dvoma lyžami.
  • LW9 - Lyžiari s postihnutím jednej ruky a jednej nohy.
  • B1 - Lyžiari s úplnou absenciou videnia. Do tejto kategórie patrí aj Marek Kubačka.
  • B2 - Lyžiari so zvyškom zraku, ktorí sa dokážu orientovať v priestore.
  • B3 - Čiastočne nevidiaci lyžiari.
• Beh na lyžiach a biatlon:
  • Stojaci: Lyžiari s postihnutím dolných končatín, horných končatín alebo oboch.
  • Sediaci: Lyžiari s postihnutím dolnej časti tela, ktorí používajú špeciálne sane (sledge).
  • Zrakovo postihnutí: Lyžiari s rôznym stupňom zrakového postihnutia, ktorí súťažia s navádzačom.

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých

Pravidlá lyžovania telesne postihnutých sú upravené tak, aby zohľadňovali špecifické potreby a možnosti športovcov s rôznymi typmi postihnutí.

Zjazdové lyžovanie

• Monolyža: Lyžiari s postihnutím dolných končatín používajú monolyžu, ktorá im umožňuje sedieť a ovládať lyžu pomocou trupu a rúk.
• Barly: Lyžiari s postihnutím jednej nohy používajú barly, ktoré im pomáhajú udržiavať rovnováhu a ovládať lyže.
• Navádzač: Zrakovo postihnutí lyžiari súťažia s navádzačom, ktorý ich slovne naviguje po trati.

Biatlon

Pravidlá biatlonu pre zrakovo postihnutých sú podobné pravidlám pre vidiacich športovcov, ale s niekoľkými úpravami:

• Navádzač: Zrakovo postihnutý športovec musí mať navádzača, ktorý ho sprevádza na trati a pomáha mu s orientáciou. Navádzač beží vedľa športovca a slovne ho naviguje.
• Streľba: Pri streľbe používajú zrakovo postihnutí športovci špeciálne pušky s akustickým zameriavacím zariadením. Toto zariadenie vydáva zvuk, ktorý sa mení v závislosti od toho, ako blízko je športovec k terču. Športovec počúva zvuk a upravuje svoju streľbu, kým netrafí terč. Používajú sa zameriavacie zariadenia na puškách, ktoré umožňujú športovcom presne zamieriť na cieľ. Tieto zariadenia, ako napríklad "Swarovski", využívajú zvukové signály, ktoré sa menia v závislosti od polohy pušky voči cieľu. Športovec tak dokáže pomocou sluchu určiť, kedy je puška správne nasmerovaná.
• Terče: Terče pre zrakovo postihnutých športovcov sú väčšie ako terče pre vidiacich športovcov. To uľahčuje športovcom trafiť terč.
• Vzdialenosť: Zrakovo postihnutí športovci strieľajú na terč zo vzdialenosti 10 metrov, zatiaľ čo vidiaci športovci strieľajú zo vzdialenosti 50 metrov.
• Penalizácia: Za každú netrafenú ranu je športovec penalizovaný pridaním času k jeho celkovému času.

Úloha navádzača

Navádzač je neoddeliteľnou súčasťou úspechu zrakovo postihnutého lyžiara alebo biatlonistu. Okrem špičkovej techniky, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú, musia byť perfektne zohratí aj v samotnom dorozumievaní sa počas zjazdu. Dôležité sú nielen slová, ale i každá odchýlka v intonácii. Najčastejšie používaným jazykom medzi navigátorom a nevidiacim lyžiarom je angličtina. "Je zvučnejšia ako slovenčina a v zime, keď človeku mrznú ústa, sa lepšie vyslovuje anglické „go“ ako slovenské „ideš“," vysvetľujú lyžiari. Pre nevidiaceho lyžiara je neustály hlasový kontakt s navádzačom kľúčový. „Nepísaným pravidlom je, že keď lyžiar nepočuje hlas svojho navádzača, zastane. Pokiaľ počujem hlas, viem, že je všetko v poriadku a môžem v jazde pokračovať," vysvetľuje Marek Kubačka.

Príbeh Mariána Ligdu

Marián Ligda (1979) z Liptovského Mikuláša je príkladom športovca, ktorý sa nevzdal ani po tragickom úraze. Pred pádom v januári 2005 patril medzi dvadsiatku najlepších lyžiarov sveta vo freeridingu. Reprezentoval Slovensko vo freeride lyžovaní a ako jediný Slovák sa nominoval na MS vo freeride lyžovaní RED BULL SNOWTHRILL. Dnes patrí medzi piatich ľudí na svete, ktorí voľné, neupravené terény so sklonom viac ako 45 stupňov zdolávajú na sitski (monolyža).

Šport bol vždy súčasťou jeho života, k čomu ho priviedli rodičia. Od piatich rokov sa venoval mnohým športovým aktivitám a zaznamenal úspechy ako reprezentant Slovenska v zjazdovom a neskôr vo freeride lyžovaní. Po úraze nevidel dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.

Prečítajte si tiež: Lyžovanie pre zrakovo postihnutých: prehľad

Rozdiel je v tom, že človek sedí a tým pádom je menej obratný. Taktiež si treba ustriehnuť rýchlosť, viac predvídať terén a nástrahy v žľaboch. Nohy človek používa ako tlmiče, vie sa odraziť alebo stlmiť nerovnosti. Hoci je vynikajúci lyžiar, medzi hendikepovanými zjazdármi sa neobjavuje, pretože Slovensko v tomto paraolympijskom športe odmietol reprezentovať. Lyžovanie miluje, dáva mu pocit voľnosti a sebarealizácie, a k tomu nepotrebuje medaily ani ocenenia. Reprezentoval Slovensko už ako zdravý športovec, neskôr ako paraplegik. Za 30 rokov v profi športe zhodnotil, že organizovaný šport a najmä ten vrcholový, kde je človek podriadený zväzu, ide z kopca. Dnes už sa nedá reprezentovať krajina a porovnávať sa s profesionálnymi športovcami zo zahraničia za daných amatérskych podmienok, ktoré u nás vládnu.

Marián Ligda je spolumajiteľom agentúry LM production, ktorá zabezpečuje cielené kampane, marketingové služby a reklamné produkty. Zaoberajú sa filmovaním a fotografovaním z prostredia hôr. Zrejme máte na mysli občianske združenie Centrum Ligda, asociáciu pre telesne postihnutých. Združuje predovšetkým fyzické osoby s telesným postihnutím v dôsledku poranenia miechy, chrbtice, ochrnutia dolných či horných končatín, s potrebou ich dlhodobej liečby a rehabilitácie. Ciele združenia sú jasne naformulované na jeho stránke. Vyjadriť sa však dajú úplne jednoducho - život na vozíku si zdravý človek nevie predstaviť. Po úraze je veľmi dôležitá rehabilitácia. Treba veľa plánovať a riešiť banality. Nie sú to len schody, problémy robia tie najzákladnejšie úkony, povedzme len preniesť na mechanickom invalidnom vozíku väčší predmet z bodu A do bodu B, či použiť toaletu, sprchu.

Každý, kto mal úraz miechy, musí dodržiavať počas dňa istý režim. Telo sa musí neustále prekrvovať, aby nevznikli zdravotné komplikácie. Ľudia na vozíku by mali každý deň stáť alebo chodiť v špeciálnych pomôckach, aby sa prekrvili svaly na nohách a neskracovali sa šľachy. Centrum Ligda prispieva zdravotne postihnutým na fyzioterapiu, rehabilitáciu, na nákup invalidných vozíkov či špeciálnych pomôcok. Fungovanie a pomoc je závislé od financií, ktoré získajú z 2 % z dane. Majú vypracovaných niekoľko projektov, ktoré by mali v budúcnosti priniesť nové možnosti rozvoja športu pre zdravotne postihnutých ľudí. Pri ich realizácií budú spolupracovať so samosprávou, tretím sektorom a s inými subjektmi.

Úspechy slovenských reprezentantov

Slovensko má v lyžovaní zdravotne postihnutých dlhodobo veľmi dobré výsledky. Počtom získaných medailí na zimných paraolympijských hrách (ZPH) je lyžovanie najúspešnejším parašportom na Slovensku. Na premiérovej zimnej paraolympiáde v Lillehammeri 1994 vybojovali slovenskí hendikepovaní lyžiari päť medailí.

Medzi najúspešnejších slovenských reprezentantov patria:

Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím

• Zjazdové lyžovanie:
  • Štefan Kopčík: Získal bronz v zjazde na ZPH v Nagane 1998.
  • Henrieta Farkašová: Viacnásobná paralympijská víťazka v zjazdovom lyžovaní.
  • Jakub Krako: Úspešný zjazdový lyžiar.
  • Miroslav Haraus: Ďalší úspešný zjazdový lyžiar.
• Biatlon:
  • Miroslav Jambor: Získal striebro v biatlone na ZPH v Nagane 1998.
• Ďalší úspešní športovci:
  • Anton Sluka: Získal zlato v maratóne na PH Atlanta 1996.
  • František Gödri: Získal bronz v päťboji na PH Atlanta 1996.
  • Ján Szojka: Získal bronz v cyklistike na PH Sydney 2000.
  • Vladislav Janoviak: Získal bronz v cyklistike na PH Londýn 2012.
  • Ivana Krištofičová: Získala striebornú medailu vo vrhu guľou na Deaflympiáde.
  • Hanka Kolníková: Získala bronzovú medailu v behu na 100 m na ME v atletike.
  • Adrián Matušík: Úspešný vrhač guľou a diskom.

Príbeh Mareka Kubačku

Príbeh Mareka Kubačku, nevidiaceho lyžiara, je inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá aj napriek ťažkému osudu dosiahnuť úspech a naplnenie. Marek prišiel o zrak v deviatich rokoch pri nešťastnej nehode. Napriek tejto životnej zmene sa nevzdal a už nasledujúcu zimnú sezónu stál na lyžiarskom svahu so svojím otcom, ktorý mu bol prvým navádzačom. Marek Kubačka je priekopníkom zjazdového lyžovania u zrakovo postihnutých športovcov na Slovensku. Zúčastnil sa paralympiády v Turíne, čo bol pre neho nezabudnuteľný zážitok.

História a vývoj športu zrakovo postihnutých na Slovensku

Samostatný športový zväz športovcov so zrakovým postihnutím vznikol 29. augusta 1990 s názvom Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska. Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš z Oravy, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km. Spoluzakladateľom Klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov v podtatranskej oblasti v roku 1986 bol aj Ing. Štefan Kopčík.

Po nežnej revolúcii začal Kopčík s prípravami na odlúčenie od ostatných postihnutí a vytvorenie samostatného zväzu. Na Pléne Sekcie nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska 29. augusta 1990 boli schválené prvé Stanovy športového zväzu, prvé smernice a Kopčík bol zvolený za predsedu.

V roku 1995 sa športové zväzy štyroch postihnutí dohodli a vo februári vytvorili Slovenský paralympijský výbor. Anton Sluka na PH Atlanta 1996 získal pre SR a zrakovo znevýhodnených 1. paralympijské zlato v maratóne, kat. B3.

tags: #lyzovanie #telesne #postihnutých #pravidlá #klasifikácia